Vatikán 9. septembra (RV) Mesiac od smrti kardinála Jozefa Tomka sa zišlo v Ríme cirkevné spoločenstvo v tradičnej modlitbe za dušu zosnulého podľa miestneho zvyku „Il trigesimo“. Svätej omši vo štvrtok 8. septembra, na sviatok Narodenia Panny Márie, predsedal v Kostole sv. Cyrila a Metoda Pápežského slovenského kolégia a ústavu nitriansky pomocný biskup Mons. Peter Beňo.

Podobizeň emeritného prefekta Kongregácie pre evanjelizáciu národov bola vystavená medzi sviecami pri hlavnom oltári. V mariánskom duchu a rodinnej atmosfére sa v homílii prihovoril rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda, duchovný otec Pavol Zvara. Koncelebrovali spišský diecézny administrátor Mons. Ján Kuboš a desiatka kňazov.

Prítomný bol veľvyslanec SR pri Svätej stolici Marek Lisánsky, zástupcovia Kolégia Nepomucénum s vicerektorom Vojtěchom Novotným, slovenské a české rehoľné sestry z komunít satmárok, boromejok, františkánok, paulínok a ďalších komunít. Prišli viacerí členovia slovenskej komunity v Ríme i ďalší zo Slovenska, Čiech, Ukrajiny, Talianska a Švajčiarska, ktorých s kardinálom Tomkom spájalo priateľské puto.

Vo svojej homílii rektor Pavol Zvara využil ikonografický symbol z kaplnky Redemptoris Mater vo Vatikáne v podobe nepopísaného zvitku v rukách Panny Márie, ako Božieho pozvania, na ktoré odpovedala celým svojím životom. Ide o známe zobrazenie teologickej myšlienky kardinála Špidlíka v podaní mozaikára Marka Rupnika. Máriino „áno“ – „fiat“ je vzorom pre každého kresťana, zdôraznil kazateľ:

„Mária sa takto stáva vzorom veriaceho človeka, modelom pravého kresťana, človeka, ktorý vstupuje do najužšieho kontaktu s Bohom. Nepozná budúcnosť, ale živí v sebe hlbokú vieru. A toto stačí. Božia prozreteľnosť zariadi všetko.“

Kardinál Jozef Tomko, ktorý svoj „čistý list“ prijal 11. marca 1924, celým životom ukázal vernosť odpovede Bohu, pripomenul rektor Zvara:

„Nikdy neopustil svoj vzťah s Ježišom. Nikdy nepochyboval o jeho prítomnosti vo svojom živote. Nie rodina, nie materiálne hodnoty, nie taliansky sociálny systém, nie politika, nie vlastné sily, ale sám Ježiš sa stal pre neho pevným bodom. (...)

Videl, ako sa v rozličných krajinách rodia miestne cirkvi, videl, ako Duch Svätý pôsobí v ľuďoch na všetkých kontinentoch. Videl zápasy a tiež radosti tých, ktorí prijali vieru v Krista. Vidiac všetky tieto príbehy, zostával v dojatí.

Takto sme ho poznali aj v posledných rokoch jeho života, keď bol na dôchodku. Prechádzka s ružencom v rukách, denná svätá omša, breviár so sestrami a potom stretnutia. S kňazmi, s laikmi. Pokračoval v písaní svojho listu aj keď jeho ruka už nebola taká pevná a rozhodná ako prv.

Hľa, život kresťana. Služobníka Božieho i bratov a sestier. (...) Život, ktorý sa priblížil k príkladu Panny Márie, čiže nechať sa viesť Bohom a usilovať sa plniť jeho svätú vôľu.“

Fotogaléria FB