[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 03. 10. 2022   Meniny má Stela      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930
31      

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Mária bola duchovne najkrajšia ľudská bytosť, vraví biskup Chovanec 
P:3, 08. 09. 2022 16:05, DOM



Bratislava 8. septembra (TK KBS) Máriin fyzický vzhľad nie je známy. Mária, duchovne najkrajšia ľudská bytosť, mala pravdepodobne túto nádheru ukrytú v peknej telesnej schránke, ktorá však nevzbudzovala mimoriadny ľudský záujem ani závisť. Extrémy, ako neobyčajná vonkajšia krása alebo výzor telesne úbohej a skromnej, nemajú biblickú podporu, píše pri príležitosti sviatku Narodenia preblahoslavenej Panny Márie Mons. Marián Chovanec. Pri tejto príležitosti prinášame plné znenie jeho textu, ktorý nazval - Životopis Panny Márie.     


Životopis Panny Márie

Životopis nazaretskej Márie – Božej Matky – možno zrekonštruovať podľa správ z Písma a dobových židovských reálií, por. enc. Redemptoris Mater 3.

Mária pochádzala z Dávidovho rodu (Rim 1, 3). Narodila sa asi v r. 20 pr. Kr. a vyrastala v Nazarete (Lk 1, 26-27).

Vo vtedajšom Izraeli bolo treba 11-12 ročné dievča zasnúbiť (rešpektujúc vek dospievania). Rok po zásnubách (v niektorých oblastiach presne na deň) musela byť svadba, t.j. ženích si slávnostne odviedol manželku do svojho domu (Rudolf Schikora, +1962). 

Mária mala výnimočný (dogmou potvrdený pôvod) svätý vznik – bez poškvrny dedičného hriechu. Jedinečná Božia milosť ju viedla k tomu, že hneď, ako sa dozvedela o pohlavnej láske, zatúžila urobiť osobné rozhodnutie pre trvalé panenstvo (por. exhort. Redemptoris custos 7, 18; Ján Pavol II., dňa 7.8.1996 – Maria, modello di verginitá; dňa 21.8.1996 – L´unione verginale di Maria e Giuseppe). Ponúknuť Bohu panenstvo alebo pohlavnú zdržanlivosť bolo v tom čase v Izraeli známe, ale nie rozšírené (Rajmund Ondruš, +2011). U Márie sa takto, po teologickej stráne, celkom napĺňa dogma úplného a stáleho panenstva Márie (Druhý carihradský koncil, r. 553, DH422, 427, 437). Podľa Tomáša Akvinského (por. Theologická summa III., 28, 4), Mária – celkom sa vložiac do Božích rúk, ako na to zareaguje Jozef, jej ženích – povedala Jozefovi, že ona chce urobiť osobné rozhodnutie navždy (aj v ich oficiálnom manželstve) ostať pannou. Jozef to akceptoval (por. exhort. Redemptoris custos 7, 18, 26; Ján Pavol II., dňa 21.8.1996, L´unione verginale di Maria e Giuseppe). 

Asi deväť mesiacov po Máriinom zasnúbení s Jozefom (tri mesiace pred plánovanou svadbou), dostala Mária zvestovanie od Boha a prijala Boží plán – „počneš a porodíš“ (por. Mt 1, 18). Mária sa zverila s Božím tajomstvom svojej matke (sv. Anna) a ona to pravdepodobne priamo (menej možné je, že cez Jozefových rodičov) oznámila Jozefovi. Snúbenec Jozef bol tým stavom očividne zaskočený, ale bol „spravodlivý“ – a napokon prijal Boží plán (Paul Gaechter, +1983). 

Snúbenica Mária, už v požehnanom stave, navštívila príbuznú Alžbetu v Ain Karim; Mária ostala u nej asi tri mesiace, potom odišla domov, do Nazareta (krátko pred narodením Jána Krstiteľa), a to z vážneho dôvodu – kvôli svojej vlastnej svadbe.

Presne rok po zásnubách bola v Nazarete svadba. Jozef a Mária ako riadni manželia začali spolu bývať. Na sčítací rozkaz cisára Augusta (+14 po Kr.) Jozef a Mária odišli do Betlehema. Mária mala asi 13 rokov, keď v r. 7. pr. Kr. porodila Ježiša v betlehemskej maštali (Gerhard Kroll, +1997). Svätá rodina bola potom v Betleheme určite viac ako 40 dní, lebo došlo k obetovaniu Pána v chráme (Lk 2, 22n). 

Z Východu prišli mudrci do Betlehema; priviedla ich trojnásobná konjunkcia planét Jupitera a Saturnu, ku ktorej došlo v r. 7 pr. Kr. (Gerhard Kroll). Mudrci stihli navštíviť Svätú rodinu v betlehemskom dome. Svätá rodina – Ježiš, Mária, Jozef – potom emigrovala do Egypta, podľa tradície do osady Matariyeh (Rajmund Ondruš, +2011). Tam žila asi 3 roky; podľa koptskej tradície to bolo – 3 roky, 6 mesiacov a 2 týždne (Zofia Kossak-Szczucka, +1968). V r. 4 pr. Kr., po smrti kráľa Herodesa Veľkého, sa rodina vrátila do Palestíny; avšak zo strachu pred krutým etnarchom Herodesom Archelauom (+c.18 po Kr.), ktorý vládol v Judey, odišla bývať do galilejského Nazareta (Mt2, 22-23).

V čase verejného vystúpenia Ježiša (r. 27 po Kr.) Jozef už pravdepodobne nežil. Mária bola viackrát spolu so ženami v Ježišovom sprievode. Ježiš Máriu, svoju matku, z kríža odovzdal Jánovi apoštolovi do opatery. Ježiš Kristus skonal na kríži 7. apríla r. 30 po Kr. (Gerhard Kroll, Willibald Bösen).

Neexistujú žiadne spoľahlivé historické správy, ktoré by potvrdili čas a miesto Máriinej smrti. Mária sa spomína len v prvej kapitole Skutkov apoštolov, a ďalej už nie. Preto sa väčšina exegétov domnieva, že zomrela krátko po Ježišovej smrti (Paul Gaechter). 

Stredoveká Sýrska legenda (pochádzajúca z 10. až 13. stor., ktorá opisuje Máriin pobyt a smrť v Efeze), sa nedá zladiť s historickými skutočnosťami (Mario Provera). Pavol apoštol prišiel do Efezu okolo r. 54 a našiel tam učeníkov, ale Máriu ani Jána vôbec nespomína. Pavol asi v r. 63 odovzdal Cirkev v Efeze do správy svojmu žiakovi Timotejovi. Ján evanjelista mohol prísť do Efezu až po povstaní Židov okolo r. 67 (Mária by mala asi 87 rokov, keby ešte žila). Je veľmi nepravdepodobné, aby Mária s Jánom cestovala tak ďaleko. Tzv. „efezská tradícia“ zo Sýrskej legendy ožila v 19. stor. len vďaka Kataríne Emmerichovej (+1824).

Biskup Epifanius zo Salamíny (+403) sa podrobne zaujímal o koniec Máriinho života; nenašiel o ňom žiadne historické dôkazy; pobyt Márie mimo Palestíny rozhodne odmietol. Najistejšie je, že Mária zomrela v r. 30 v Jeruzaleme; mala asi päťdesiat rokov (12+1+7+30). V Jeruzaleme sa uctieva Máriin hrob – Chrám usnutia Panny Márie (Dormitio) na úpätí Olivovej hory neďaleko Getsemanskej záhrady; pôvodnú stavbu v tvare kríža postavil cisár Theodosius I. (+395); baziliku (oficiálne druhú mariánsku) z nej urobil najprv biskup Juvenal (r. 453) a neskôr cisár Mauritius (+602).

Theodor Ratisbonna (+1884), židovský konvertita (r. 1827) a katolícky kňaz (r. 1830), založil so svojím rodným bratom v r. 1852 Kongregáciu Našej Pani Sionskej. Panna Mária aj podľa židovskej tradície bývala na Sione v Jeruzaleme – nie v Efeze (Mario Provera).

Máriina smrť, jej prechod z tohto života do druhého života, bol dozretím do milosti slávy, čo možno vyjadriť aj slovom „usnutie“ (pápež Ján Pavol II., +2005). 


Máriin fyzický vzhľad nie je známy. Mária, duchovne najkrajšia ľudská bytosť, mala pravdepodobne túto nádheru ukrytú v peknej telesnej schránke, ktorá však nevzbudzovala mimoriadny ľudský záujem ani závisť. Extrémy, ako neobyčajná vonkajšia krása alebo výzor telesne úbohej a skromnej, nemajú biblickú podporu.


Mons. Marián Chovanec 
banskobystrický biskup 



( TK KBS, mch; ml ) 20220908037   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Pápež František v Kazachstane

Pápež František v Kanade

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23