Kazachstan 8. septembra (RV) Už o týždeň (13. až 15. septembra) pápeža Františka čaká apoštolská cesta do Kazachstanu pri príležitosti VII. kongresu predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev, ktorý sa koná každé tri roky. „Veríme, že návšteva Svätého Otca Františka výrazne prispeje k ukončeniu vojny na Ukrajine a dosiahnutiu dlho očakávaného mieru“, hovorí v rozhovore pre Vatican News arcibiskup Tomasz Peta, ktorý je na čele Metropolitnej arcidiecézy Presvätej Panny Márie v Astane – Nur Sultane.
Harmonogram blížiacej sa apoštolskej cesty je už známy, jej organizačnú stránku predstavia novinárom v Tlačovom stredisku Svätej stolice v piatok 9. septembra. Program pápeža bude sústredený v modernom hlavnom meste Nur-Sultan ležiacom na severe Kazachstanu.
Svätý Otec sa stretne s predstaviteľmi krajiny a občianskej spoločnosti, bude sa modliť spoločne s predstaviteľmi rôznych náboženstiev a prednesie k nim svoj príhovor, stretne sa s členmi miestnej cirkvi a bude sláviť svätú omšu na sviatok Povýšenia Svätého kríža.
Cieľ apoštolskej cesty vystihuje motto: „Poslovia mieru a jednoty“. Pripomeňme, že krajinu v roku 2001 navštívil už pápež sv. Ján Pavol II., ktorý rovnako pozval k harmónii medzi náboženstvami a kultúrami.
Maličká cirkev uprostred stepi – pohľad do minulosti
Počiatky Cirkvi v Kazachstane siahajú do polovice 13. storočia, keď Francúzsko vyslalo niekoľko misionárov, aby sa odtiaľ dostali do Mongolska. Práve františkáni boli poverení misiou v celej Strednej Ázii. V nasledujúcom storočí sa začalo prvé prenasledovanie a až do polovice 19. storočia viac neprichádzali žiadne správy. Katolíci sa vrátili čiastočne ako vojaci ruskej armády, čiastočne ako vyhnanci, deportovaní ľudia, vojnoví zajatci alebo dobrovoľní osadníci a utečenci.
Obratom pre maličkú kazašskú cirkev bol rozpad Sovietskeho zväzu a zrod nezávislého Kazachstanu v roku 1991. Nasledujúci rok krajina nadviazala diplomatické vzťahy so Svätou stolicou a v roku 1998 oba štáty uzavreli dohodu, ktorá Katolíckej cirkvi garantuje slobodu aktivít v oblasti sociálnej, vzdelávacej, zdravotnej a podobne.
Katolíci tvoria v Kazachstane len 0,01% obyvateľstva, v ktorom 70% tvoria moslimovia a 25% pravoslávni kresťania. Katolícka cirkev má v krajine 70 farností a veriacim slúži stovka kňazov. Člení sa na štyri diecézy: Arcidiecéza Presvätej Panny Márie v Astane (Nur-Sultan), Diecéza Najsvätejšej Trojice v Almaty (najľudnatejšie mesto Kazachstanu, bývalé hlavné mesto), Diecéza Karaganda a Apoštolská administratúra Atyrau.
Pripomeňme, že v Atyrau je apoštolským administrátorom ad nutum Sanctae Sedis duchovný otec Peter Sakmár, rodák zo Spiša. Pápež František ho do tohto úradu vymenoval 8. decembra 2020.
Rozhovor s arcibiskupom Astany pred návštevou pápeža
Mons. Tomasz Bernard Peta, arcibiskup Metropolitnej arcidiecézy Presvätej Panny Márie v Astane – Nur Sultane pred blížiacou sa cestou pápeža poskytol rozhovor novinárke Deborah Castellano Lubov z Vatican News:
- Akú dôležitosť má návšteva pápeža Františka v Kazachstane?
Návšteva pápeža Františka je vždy historickou udalosťou, o to viac v krajine, kde katolíci tvoria malé stádo. Som presvedčený, že je to veľké požehnanie pre nás katolíkov a pre celý Kazachstan. Vzhľadom na dramatickú medzinárodnú situáciu prináša táto návšteva nádej na mier a zmierenie v celosvetovom meradle. Sme veľmi vďační, že Svätý Otec požehná novú ikonu triptychu „Matky Veľkej stepi“ v katedrále Nur-Sultan. Táto ikona je určená pre našu národnú svätyňu Kráľovnej pokoja v Oziornom. Bude nám pripomínať pápežskú návštevu.
- V čom je hodnota medzináboženského kongresu a účasti pápeža?
Kongres vedúcich predstaviteľov svetových a tradičných náboženstiev nie je platformou pre teologické diskusie. Podľa môjho názoru môže byť znamením, ktoré ukazuje na Boha ako zdroj pokoja. Úsilie politikov je síce potrebné, ale nedostatočné. Je potrebná intenzívna modlitba veriacich za pokoj. Účasť Svätého Otca Františka na kongrese zvyšuje úroveň tohto podujatia a poukazuje na starostlivosť Cirkvi o mier a blaho celého ľudstva.
- Ako vnímajú pápeža Františka v Kazachstane?
Pre katolíkov v Kazachstane je hlavou Cirkvi, Petrovým nástupcom. Očakávame ho s radosťou a nádejou. Treba poznamenať, že pre kazašské orgány predstavuje Svätý Otec autoritu. Svedčí o tom aj usilovnosť, s akou vláda pripravuje túto návštevu.
- Čo na vás od Vášho príchodu do Kazachstanu najviac zapôsobilo v tejto krajine?
Do Kazachstanu som prišiel v roku 1990, ešte za čias Sovietskeho zväzu. Vtedy ešte neexistovali žiadne cirkevné štruktúry. Na území piatich republík Sovietskeho zväzu pôsobilo asi 15 miestnych kňazov, občanov Sovietskeho zväzu. V mnohých mestách a dedinách existovali spoločenstvá veriacich. Tam, kde sa v časoch komunizmu modlili ruženec, sa zachovala viera a povedomie príslušnosti k Cirkvi. Ovocie toho sa prejavilo v podmienkach slobody náboženského vyznania a svedomia po získaní nezávislosti Kazachstanu (v roku 1991). Rýchlo sa zakladali farnosti a stavali kostoly a kaplnky.
- Čo znamená byť katolíkom v Kazachstane?
V Kazachstane máme náboženskú slobodu. Nie je však ľahké byť katolíkom. Prečo? Katolíkov je menej ako 1 %. 19 miliónov občanov Kazachstanu je mozaikou 130 národností - 70 % tvoria Kazachovia - a patria k 18 oficiálne registrovaným náboženstvám. Byť katolíkom znamená urobiť zrelé rozhodnutie. Počas rokov nezávislosti našej krajiny niekoľko miliónov občanov vycestovalo do ich historických domovín. Medzi nimi bolo niekoľko tisíc katolíkov. V tomto období sa katolícka komunita stala viac medzinárodnou. Katolíci v Kazachstane patria k desiatim rôznym národnostiam, vrátane predstaviteľov kazašského národa. Už sa nemôžeme nazývať tak ako predtým „nemeckou“ alebo „poľskou“ cirkvou.
- Ako ste v Strednej Ázii prijali pápežove výzvy na mier v súvislosti s vojnou na Ukrajine?
Vojna na Ukrajine je veľkou tragédiou. Dalo by sa povedať, že je to rana na tele celého ľudstva. Veríme, že návšteva Svätého Otca Františka výrazne prispeje k ukončeniu vojny na Ukrajine a dosiahnutiu dlho očakávaného mieru.
