Vatikán 7. septembra (RV) V rozhovore pre portugalskú televíznu stanicu TVI-CNN, odvysielanom v pondelok 5. septembra vo večerných hodinách, pápež František hovoril o svojom vzťahu k Fatime ako k miestu rozjímavého ticha, ako aj o svojej úcte k Pomocnici kresťanov, ktorú si v detstve osvojil od saleziánov. V širokospektrálnom interview odpovedal na celý rad aktuálnych i pálčivých tém, vrátane chýbajúceho dialógu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Rozhovor nahrával televízny štáb 11. augusta v Dome sv. Marty vo Vatikáne, na pozadí s obrazom Panny Márie - Rozväzovačky uzlov. Portugalská novinárka Maria João Avillezová začala rozhovor otázkami o blížiacich sa Svetových dňoch mládeže 2023 v Lisabone. Pápež František potvrdil, že hodlá osobne prísť, dodal však, že všetko je v Božích rukách:

„Mám v úmysle prísť. Pápež príde. Buď to bude František, alebo Ján XXIV., ale pápež sa zúčastní.“V tejto súvislosti Svätý Otec hovoril o významnej úlohe mladých ľudí v Cirkvi a o náročných výzvach, ktoré mladí môžu zvládnuť len v kontakte s koreňmi, čiže so staršou generáciou.

Na otázku portugalskej novinárky pápež ďalej poukázal na závažný spoločenský problém, ktorým je mentalita zneužívania rozšírená v rôznych prostrediach, neraz skrytá, proti ktorej je potrebný rozhodný boj. Pre Cirkev, v ktorej sa odohrávajú asi 3% z prípadov, potvrdil pápež František princíp „nulovej tolerancie“.

Svätý Otec odpovedal aj na otázky o dôležitosti liturgie, o synodálnej ceste, o úlohe žien v Rímskej kúrii, o absencii dialógu medzi Ruskom a Ukrajinou, či o duchovných zdrojoch nádeje zoči-voči prejavom zla vo svete. Ohľadom toho, že sa zaobíde bez letného pobytu v Castel Gandolfe pápež František vysvetlil, že sa rozhodol premeniť pápežské letné sídlo na múzeum.

Pri tejto príležitosti pápež František prezradil režim svojho bežného dňa: vstáva ráno o štvrtej a o desiatej večer už spí. A pokiaľ ide o zdroj jeho humoru, priznal sa, že si ho denne vyprosuje slovami sv. Tomáša Mórusa.

Video a prepis v portugalčine

Úvodnú časť rozhovoru Svätého Otca pre portugalskú pobočku televízie CNN prinášame v plnom znení. Redaktorka Maria João Avillezová kladie otázky v portugalčine, pápež odpovedá v rodnej španielčine:

- Prečo sa tieto Svetové dni mládeže stali pre Cirkev a pre vás takými dôležitými?

S myšlienkou na ne prišiel svätý Ján Pavol II. Práve tieto dni istým spôsobom spájajú mladých ľudí z rôznych kútov sveta, v istom zmysle vedú mládež k univerzalite. Aj ju posilňujú, pretože mladí ľudia si navzájom dodávajú silu, hovoria sami za seba, cítia podporu. A hoci hovoria rôznymi jazykmi a sú z rôznych kultúr, niekedy z čínskej, stretávajú sa a spoločne zisťujú, že majú spoločné prahnutia, spoločné túžby. A jazyky mladých ľudí sú vždy veľmi kreatívne. Pretože sa treba naučiť slová, ktoré mladí ľudia vymýšľajú pre danú situáciu. Táto kreativita je však znakom toho, že sú ukotvení v prítomnosti a hľadia do budúcnosti. Inými slovami, pomáha im k tomu, aby našli samých seba a cítili sa dostatočne silní vydať sa na svoju cestu smerom k budúcnosti. Za týmto všetkým stojí genialita svätého Jána Pavla II.

- Mládež a svet netrpezlivo očakávajú Vašu prítomnosť v auguste 2023 a Vaše posolstvo.

Mám úmysle ísť. Pápež príde. Buď to bude František, alebo Ján XXIV., ale pápež sa zúčastní.

- Ale všetci dúfame, rátame s tým a veríme, že to bude pápež František...

Nech je to tak, ako chce Boh.

- Ako vidí pápež František dnešných mladých ľudí takých, akí sú?

Keď človek ide na stretnutie mladých ľudí, musí byť pripravený na to, že budú hovoriť iným jazykom. Mladí ľudia majú svoj vlastný jazyk, ktorý vychádza z ich vlastnej kultúry, pretože existuje kultúra mládeže. Pochádza tiež z ich vlastnej kreativity. Nemôžete sa ísť rozprávať s mladými ľuďmi napríklad bežným európskym jazykom či latinskoamerickým jazykom. Treba hovoriť jazykom mladých, čo neznamená, že je to záležitosť nízkej kategórie, to nie. Mladí majú svoju vlastnú kultúru a progresívny jazyk, ktorý ide dopredu. Treba im teda načúvať, ako si veci vysvetľujú, a odpovedať im spôsobom, aby mohli porozumieť. Nemôžem mladému človeku stojacemu pred ťažkosťami odpovedať starou teologickou knihou, nemôžem mu teda povedať: „Ako o tom hovorí teológia...“. Nerozumie tomu. Keď mi predložia ľudský problém, teologický problém, keď sa nás pýtajú – a stáva sa to aj vám – treba im odpovedať jazykom, ktorému rozumejú, a podľa skúseností, ktoré dnes prežívajú. Dnešok, dnes, je vzduchom mladých.

- A ako môžeme zabezpečiť, aby toto stretnutie bolo aj momentom zmierenia a svetla pre tieto ťažkosti, ktoré portugalská cirkev prežíva?

Problémy sú zvýraznené vzdialenosťou. Ak sa na Vás hnevám, vzďaľujem sa, Vy zas vaším životom, ja tým mojím, a nikdy nedôjde k zmiereniu. Naopak, keď sa vzdialenosti skracujú, keď sa jeden priblíži k druhému, nastane dialóg, možno aj hádky, na tom nezáleží, avšak nastane dialóg a tam už môžeme „uhnietiť“ zmierenie. Napríklad v krajinách, kde žijú dve rôzne kultúry v jednom štáte, sa mnohí snažia tieto dve kultúry zblížiť a v prípade mladých ľudí je to veľmi jednoduché – či už prostredníctvom športu, umenia, orchestra, spoločných záujmov alebo diskusií, pretože mladí majú veľkú schopnosť zblížiť sa. My dospelí máme už viac životných skúseností a viac sa chránime, bránime. Mladí ľudia sú oveľa odvážnejší a slobodnejší. Čo teda môžeme urobiť? Zbližovať, nie však umelo, ale prostredníctvom spoločných záujmov. Svetový deň mládeže je istotne svetovým zbližovaním mladých.

- Jednou z vecí, ktoré sú na Vás, Svätý Otec, viditeľné, je pokoj a skutočná a úprimná radosť, s akou vediete dialóg s mladými. Ja Vám však položím otázku z opačnej strany: Čo Vy ako pastier získavate z dialógu s mladými ľuďmi?

Pozrite, poviem vám jednu anekdotu. Pred dvoma mesiacmi som mal stretnutie s desiatimi mladými, ktorí hovorili po španielsky, no pochádzali z Latinskej Ameriky, Afriky a Španielska. Tu v Ríme. Trvalo to dve a pol hodiny v dvoch etapách, spolu približne päť hodín. Každý hovoril to, čo mu prišlo na um. Samozrejme, neboli to žiadne kostolné typy premodlené deviatnikmi. Niekto z nich bol takmer antiklerikálny, niekto predniesol ostrú kritiku, no hovorili slobodne.

- Ale bola to skupina katolíkov?

Nie, boli rozliční, vo voľnom zložení. Niektorí boli katolíci, iní síce pokrstení, no nepraktizujúci. A tam som sa naučil - pretože mi prezentovali veľmi veľké ťažkosti a ja som sa ani tak nezaoberal tým, ako odpovedať na ťažkosti - pretože je to ako hrať ping-pong, oni nadhadzujú a ja reagujem -, ale skôr som si všímal, aká kultúra je v pozadí za dotyčným či dotyčnou, a toto mi veľmi pomohlo. A bolo to pre mňa veľmi užitočné. Rešpektujem to. Rešpektujem spontánnosť. Čo považujem za veľmi náročné pri dialógu, predovšetkým s dospelými, pretože mladí ľudia tomu neprepadajú, je dvojitý jazyk, teda diplomatický jazyk, keď hovoríme jednu vec, no myslíme si niečo iné. To je pokrytectvo, to je to správne slovo, nie je tak? Zaujímavé – pokrytectvo – to slovo hovorí za všetko, pretože pochádza z gréčtiny: je to hypo-krízis, teda zmýšľať „hypo“ – nízko, popod. Nik z tej skupiny mladých nebol pokrytecký, každý z nich povedal to, čo chcel povedať, s takou vehementnosťou, s akou sa chcel vyjadriť, no nikto z nich ma neurazil. Niektorí z nich na mňa útočili, no neurazili ma, pretože boli veľmi úprimní. V mladom človeku, keď mu dáme priestor, je úprimnosť. Môžu tam byť chyby, no kto nerobí chyby? Treba ich počúvať a v každom prípade o tom treba hovoriť. Spontánnosť mladých ľudí je však veľmi veľkým bohatstvom.

- Jedným z aspektov, na ktorom veľmi trváte, je hodnota a dôležitosť medzigeneračného dialógu. Hovorili ste o poklade múdrosti a skúseností starších, ktoré treba učiť mladých. Čo sa máme naučiť jedni od druhých?

Mladí ľudia si musia udržiavať jeden pohľad upretý smerom do budúcnosti a jeden upretý do minulosti. Mladí, ktorí hľadia jedine do budúcnosti, zostávajú bez opory. Mladý človek musí viesť dialóg so svojimi koreňmi, tak ako strom. Aby strom prinášal ovocie, niečo musí dostávať z koreňov. - Mám si teda hľadať úkryt v koreňoch? – Nie, lebo to je neplodné. Avšak hľadieť na korene, to umožňuje jedine dialóg so staršími. Je to jedna z vecí, na ktorej trvám, pretože niekedy mladí ľudia idú do domova dôchodcov na návštevu, zahrať na gitare, skupiny mladých ľudí, a spočiatku sú trochu ustarostení, nevedia čo robiť. Keď však začnú viesť dialóg, nadchnú sa, lebo počúvajú a potom diskutujú so starými ľuďmi, no cítia, že majú korene. Jedným zo spôsobov, ako nechcieť mať korene, je odmietnuť dialóg so staršími. Nie! To neznamená, že musíš robiť všetko tak ako to robili oni vo svojom živote, no musíš im načúvať, pretože oni sú tvoje korene, korene tvojej kultúry, tvojej vlasti, tvojho spôsobu života, všetkého, tvojej rodiny. Kultúra starých rodičov je jedným z najväčších požehnaní, keď mladý človek kráča vpred, hľadí do budúcnosti, no dokáže viesť dialóg so starými ľuďmi. Istý argentínsky básnik napísal jednu veľmi krásnu vetu, ktorá hovorí: „Všetko, čo je na strome kvetnaté, pochádza z toho, čo má po zemou“.

- My Portugalci si pamätáme, že ste raz boli vo Fatime. Urobila táto dôverná duchovná skúsenosť z jezuitu Bergoglia mariánskejšieho pápeža, alebo ste takým už boli?

Moja rodina ma vždy vychovávala v mariánskej úcte, odjakživa. Moja rodina je veľmi saleziánska - Panna Mária Pomocnica kresťanov - toto sme prijímali už od útleho veku, pretože sme mali mariánsku úctu už v rodine. Som mariánsky založený, veľmi milujem Pannu Máriu, no vo Fatime sa mi stalo niečo iné. Fatima ma zanechala bez slov. Fatima, to je pre mňa Panna Mária Mlčania. Neviem, ako dlho som tam bol, ani som si to neuvedomil, no znamenalo to stáť v prítomnosti Panny Márie, len stáť, nič viac.

- Mnohí ľudia hovoria, že žiadne ticho nie je také ako to vo Fatime.

Je to pravda, cítil som to. Mne to prišlo takto. A vidím, že je to univerzálne, nevedel som, že to takto hovoria. Stalo sa mi to bez toho, aby som o tom vedel. A pre mňa Portugalsko, to je Fatima. Nech sa Portugalci nehnevajú, no to je moja skúsenosť.

- Vieme, aká nenahraditeľná je vo Vašom živote modlitba. Ako sa pápež modlí?

Nezmenil som spôsob modlitby, no časom som si ho viac prehĺbil, neviem. Modlím sa ruženec, tak ako som to robil aj v detstve. Modlím sa s Bibliou a meditujem. Každý deň sa modlím liturgiu hodín. Čiže, modlím sa rôznymi spôsobmi. Vložím sa pred Boha a niekedy som roztržitý, no on roztržitý nie je, a to ma utešuje. Neviem, ktorý svätec to bol, čo sa trápil, že zaspáva pri modlitbe, a spovedník mu povedal: „Ďakuj Bohu. Je to milosť zaspať pred Pánom“. Modliť sa znamená byť v Božej prítomnosti a nechať ho hovoriť. Nemožno sa modliť bez slobody. To je jasné. A každý sa musí modliť tak, ako ho inšpiruje Duch Svätý.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)