Vatikán 2. septembra (RV) Liturgia má byť blízka ľuďom: obraciame pri nej pohľad na Pána, avšak bez toho, aby sme sa obrátili chrbtom k svetu. Aj tieto myšlienky zazneli z úst pápeža Františka pri stretnutí s talianskymi liturgistami, ktorých prijal vo štvrtok 1. septembra na osobitnej audiencii.

Združenie profesorov a vedcov z oblasti liturgie tento rok slávi 50. výročie vzniku. Svätý Otec jeho členom poďakoval za prínos v priebehu liturgickej reformy inšpirovanej Druhým vatikánskym koncilom, ktorá pokračuje aj v súčasnosti. Aj teológia by mala mať synodálny štýl, poznamenal pápež a vedcov vyzval načúvať kresťanským komunitám.

Liturgia je živým organizmom a vyznačuje sa radosťou Ducha Svätého, skonštatoval Petrov nástupca:

„Liturgia je dielom Krista a Cirkvi a ako taká je živým organizmom, podobne ako rastlina, nemôžeme ju zanedbávať či zle s ňou zaobchádzať. Nie je mramorovým či bronzovým pomníkom, nie je to muzeálny predmet. Liturgia je živá ako rastlina a treba ju starostlivo pestovať. A okrem toho, liturgia je radostná, s radosťou Ducha Svätého, a nie akejsi svetskej oslavy. Preto nemožno pochopiť napríklad liturgiu s trúchlivým tónom, tak to nejde. Je vždy radostná, pretože spieva chválu Pánovi.“

Liturgia má pozdvihovať naše oči k nebu, avšak má byť s „nohami na zemi“, zdôraznil pápež:

„Dnes viac než kedykoľvek predtým potrebujeme vysokú víziu liturgie, aby sa nezredukovala na rozpravu o rubrikových detailoch: liturgiu, ktorá nie je svetská, ale ktorá naše oči pozdvihuje k nebu, aby sme cítili, že vo svete a v živote je prítomné Kristovo tajomstvo; a zároveň liturgiu, ktorá je „nohami na zemi“, propter homines, nie vzdialená od života. Nie so svetskou exkluzivitou, tá tu nemá čo robiť.

Liturgia seriózna, blízka ľuďom. Oboje pospolu: obrátiť pohľad na Pána, avšak bez toho, aby sme sa obrátili chrbtom k svetu.“

Svätý Otec pripomenul aj najnovší liturgický dokument s názvom Desiderio desideravi o liturgickej formácii Božieho ľudu, vydaný 29. júna tohto roku. V spomínanom apoštolskom liste pápež František zdôrazňuje nevyhnutnosť nachádzať vhodné cesty na to, aby štúdium liturgie prekračovalo akademickú pôdu a dostalo sa k Božiemu ľudu. Svätý Otec tu spomenul osobnosť známeho katolíckeho teológa Romana Guardiniho (1885-1968):

„Rád by som vám pripomenul postavu Romana Guardiniho, ktorý sa vyznačoval schopnosťou šíriť výdobytky liturgického hnutia mimo akademickej sféry, prístupným spôsobom, aby každý veriaci, počnúc mladými, mohol rásť v živom, skúsenostnom poznaní teologického a duchovného významu liturgie. Jeho postava a jeho prístup k liturgickej výchove, rovnako moderný ako klasický, nech je pre vás referenčným bodom, aby sa vo vašom štúdiu spojila kritická inteligencia a duchovná múdrosť, biblický základ a cirkevné zakorenenie, otvorenosť voči interdisciplinárnosti a pedagogický postoj.“

Svätý Otec pri stretnutí hovoril aj o vzťahu liturgie k tradícii:

„Pokrok v liturgickom chápaní a tiež slávení musí byť vždy zakorenený v tradícii, ktorá ťa vždy posúva vpred v tom zmysle, ktorý chce Pán. Existuje duch, ktorý nie je duchom pravej tradície: svetský duch „spiatočníctva“, ktorý je dnes v móde - myslieť si, že ísť ku koreňom znamená cúvať. To nie, sú to odlišné veci. Ak pôjdeš ku koreňom, korene ťa vždy vynesú hore. Tak ako strom, ktorý rastie z toho, čo k nemu prichádza od koreňov. A tradícia práve znamená ísť ku koreňom, pretože je zárukou budúcnosti, ako hovorieval Mahler.

Naopak spiatočníctvo znamená cúvať o dva kroky s dôvodením, že „tak sa to robilo vždy“ a tak je to lepšie. Je to pokušenie v živote Cirkvi, ktoré ťa vedie k svetskému reštauracionizmu, prezlečenému za liturgiu a teológiu, avšak je svetský. A spiatočníctvo je vždy svetskosťou. Preto autor Listu Hebrejom hovorí: Nie sme ľudia, ktorí cúvajú. Nie, postupuj vpred podľa línie, ktorú ti dáva tradícia. Cúvať znamená ísť proti pravde a tiež proti Duchu. Treba to dobre odlíšiť. Pretože v liturgii sú mnohí, ktorí tvrdia, že idú „podľa tradície“, no nie je tomu tak: nanajvýš ak budú tradicionalistami. Niekto povedal, že tradícia je živá viera mŕtvych, tradicionalizmus je mŕtva viera niektorých živých. Tento kontakt s koreňmi zabíjajú tým, že cúvajú späť. Buďte opatrní: dnes je pokušením spiatočníctvo prezlečené za tradíciu.“

V závere stretnutia s liturgickými vedcami Svätý Otec zdôraznil, že štúdium liturgie má byť „preniknuté modlitbou a živou skúsenosťou sláviacej Cirkvi“. Teológia sa robí s otvorenou mysľou a zároveň „na kolenách“, dodal pápež František.