Vatikán 30. augusta (RV) Vo Vatikánskom tlačovom stredisku predstavili aktuálny stav synodálneho procesu prebiehajúceho v celej Katolíckej cirkvi, ktorý sa dostáva z prvej do druhej etapy. Z prvej fázy synody bolo v požadovanom termíne do 15. augusta doručených Generálnemu sekretariátu Synody 100 syntéz.
Od začiatku synodálneho procesu s témou „za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, spoluúčasť a misia“ zakrátko uplynie jeden rok. Na tlačovej konferencii, streamovanej v priamom prenose, sa hovorilo o spracovaní doterajšieho výsledku a o spôsobe, akým bude prebiehať druhá, tzv. kontinentálna etapa. Pred novinármi ako prví vystúpili generálny sekretár Synody biskupov kardinál Mario Grech a generálny relátor XVI. riadneho generálneho zhromaždenia Biskupskej synody kardinál Jean-Claude Hollerich, arcibiskup Luxemburgu.
Cesta Cirkvi vychádza a čerpá silu z počúvania
Generálny sekretár Synody biskupov kardinál Mario Grech označil dynamiku počúvania za podstatný prínos doterajšej práce. Vysvetlil, že kontinentálna fáza bude opäť v kontakte so skúsenosťou miestnych cirkví a jej úlohou bude pripomienkovať sumárny dokument, ktorý centrálne vypracuje odborná komisia sekretariátu synody. Na úvod skonštatoval: „V súčasnosti prežívame prvú fázu synodálneho procesu, v ktorej sa uzavreli dva rozhodujúce momenty: konzultácie s Božím ľudom v jednotlivých cirkvách a rozlišovanie pastierov v biskupských konferenciách. Vychádzajúc zo syntéz biskupských konferencií sa sekretariát synody spolu s kvalifikovanou skupinou odborníkov čoskoro stretne, aby vypracoval návrh súhrnného dokumentu, ktorým sa začne kontinentálna fáza.“ „Dôležité je, že sme ukázali a naďalej ukazujeme, že cesta Cirkvi vychádza a čerpá silu z počúvania,“ zdôraznil maltský kardinál a vyslovil slová uznania všetkým, ktorí sa do prvej fázy synody zapojili: „Chcel by som sa poďakovať celému Božieho ľudu, ktorý sa zúčastnil.“
Jednotiaca úloha biskupov pri rozlišovaní
Ohľadom metodického postupu kard. Grech pripomenul cyklický vzťah proroctva a rozlišovania: „Aby sme pochopili synodálny proces, musíme myslieť na plodné zacyklenie proroctva a rozlišovania.“ Dôrazne podčiarkol úlohu biskupov v rozlišovacom procese: „Rozlišovanie však pokračuje na zhromaždeniach biskupov, ktorí sú princípom jednoty ich cirkví. Je to viac než tvrdenia podaktorých, že syntézy biskupských konferencií budú hrobom proroctva. Je načase prekonať túto podozrievavosť, túto výhradu, ktorá má určite svoje historické dôvody, ale je v rozpore s povahou Cirkvi, ktorá je „«sviatosťou jednoty», teda svätým ľudom zhromaždeným a usporiadaným pod vedením biskupov“ (Liturgická konštitúcia II. vatikánskeho koncilu Sacrosanctum concilium, 26).“ Z kontinentálnej fázy vzíde materiál pre samotné slávenie synody ako zhromaždenia biskupov v Ríme: „Na základe výsledkov konzultácií s Božím ľudom a rozlišovania biskupských konferencií bude môcť sekretariát synody vypracovať súhrnný dokument, z ktorého by sa mohlo stať Instrumentum laboris pre fázu zhromaždenia, ktoré sa bude sláviť v Ríme.“
Kontinentálna fáza na pripomeinkovanie centrálneho dokumentu
O ďalších krokoch synodálneho procesu generálny sekretár kardinál Mario Grech vysvetlil, že bude nasledovať „ďalší moment rozlišovania, v ktorom sú kontinentálne zhromaždenia vyzvané, aby si znovu prečítali dokument, ktorý vypracoval sekretariát synody, a ukázali, či účinne vyjadruje synodálny horizont, ktorý sa objavil v jednotlivých cirkvách daného kontinentu.“ „Táto posledná úroveň rozlišovania sa nijako nemôže zúžiť na slávenie nejakého cirkevného zhromaždenia. ... Tam, kde sa uskutočnila konzultácia, tam sa dokument vracia. ... Z tohto dôvodu sa žiada, aby každý biskup oboznámil s dokumentom svoju cirkev a dôkladne si ho prečítal aspoň v participatívnych orgánoch a spolu so synodálnym tímom vypracoval prípadné pripomienky, ktoré sa postúpia Konferencii biskupov alebo sekretariátu kontinentálneho zhromaždenia. ... Kontinentálne zhromaždenie tak bude môcť začať svoju úlohu kritického čítania dokumentu na základe pripomienok cirkví.“
Duchovná útecha, ktorá sa otvára veľkej nádeji
Kardinál Jean-Claude Hollerich SJ predstavil niektoré číselné údaje, týkajúce sa vypracovania a doručenia syntéz. Ako uviedol „98 % zo 114 biskupských konferencií vymenovalo kontaktnú osobu alebo synodálny tím. Doteraz bolo doručených 100 súhrnov... a stále prichádzajú.“ Podelil sa aj s dojmami z obsahu doručených syntéz: „Čítanie prijatých syntéz vo mne ako Kristovom učeníkovi a biskupovi vyvolalo veľkú duchovnú útechu, ktorá sa otvára veľkej nádeji. Táto nádej sa teraz musí premeniť na misionársky dynamizmus.“
Syntézy prišli z piatich oblastí Cirkvi: od biskupských konferencií, od východných katolíckych cirkví, od únií rehoľných generálnych predstavených, z vatikánskych dikastérií vrátane Štátneho sekretariátu, ktorý zostavil syntézu vypočutím si apoštolských nunciov, a poslednou skupinou tvoria príspevky od tzv. „pozorovateľov“.
Cenné pozorovania z okraja života Cirkvi
K tejto osobitnej skupine kardinál Hollerich uviedol: „Poslednou skupinou je skupina takzvaných „pozorovaní“ (Osservazioni). Okrem týchto kategórií sa vyzbieralo viac ako tisíc príspevkov od jednotlivých veriacich alebo cirkevných skupín, prípadne takých, ktoré neboli oficiálne uznané miestnou cirkevnou autoritou. Najmä v prípade tých druhých ide o entity, ktoré sa cítia na periférii alebo na okraji života Cirkvi. Pri prijímaní týchto príspevkov sme vždy žiadali, aby boli zaslané aj príslušným miestnym ordinárom.
Bolo pekné vidieť, ako sa tieto skupiny cítili byť podnietené výzvou pápeža Františka. Cítim, že im za to treba poďakovať. Na rozdiel od toho, čo by si niekto mohol myslieť, mnohé zo zaslaných príspevkov nie sú len zoznamom nárokov, ale skutočným dielom počúvania a rozlišovania. Chcem ich ubezpečiť, že ich príspevky budeme pozorne čítať a brať ich vážne! Na základe všetkých týchto údajov som presvedčený, že máme pred sebou cirkevný dialóg, ktorý nemá v dejinách Cirkvi obdobu, a to nielen čo sa týka množstva prijatých odpovedí alebo počtu zapojených ľudí (čo sa niektorým, ktorí sa chcú spoliehať len na čísla - ktoré môžu byť len približné - môže zdať obmedzené), ale aj kvality účasti.
Proces počúvania a rozlišovania určite nebol dokonalý. Vieme to, ale vieme aj to, že sa snažíme byť čoraz viac obrazom synodálnej Cirkvi, učíme sa aj z našich chýb.“ Ako príklad pozitívnej zmeny, akú priniesol synodálny proces do Cirkvi kardinál Hollerich odcitoval svedectvo istého amerického kňaza, správcu farnosti v Seattli.
Kontinentálna fáza s osobitnou metodikou
Po dvojici kardinálov sa novinárom prihovorila dvojica podsekretárov Generálneho sekretariátu Synody: francúzska rehoľníčka sestra Nathalie Becquartová a španielsky biskup Mons. Luis Marín de San Martín. Vo svojich príspevkoch zhodnotili doterajší priebeh synodálneho procesu. O spôsobe vypracovania Dokumentu pre kontinentálnu etapu (označuje sa ako „DTC“) hovoril jezuitský páter Giacomo Costa, vedúci pracovného tímu s touto úlohou (task force). Svedectvom o organizačnej príprave kontinentálnej fázy v Oceánii prispela pani Susan Pascoe, členka metodologickej komisie.
