Košice 16. augusta (TK KBS) Počas dnešnej pohrebnej svätej omše za zosnulého kardinála Jozef Tomka zaznelo privítanie košického pomocného biskupa Mons. Mareka Forgáča, homília kardinála Dominika Duku a poďakovanie košického arcibiskupa Bernarda Bobera. Príhovory prinášame v plnom znení.
Arcibiskup Bober: Pamätajte na nášho kardinála vo svojich modlitbách
Na záver pohrebnej svätej omše za kardinála Jozefa Tomka sa prihovoril a za Konferenciu biskupov Slovenska vyjadril vďačnosť domáci košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober. Príhovor prinášame v plnom znení.
Drahí bratia a sestry,
priblížil sa záver našej slávnostnej rozlúčky so zosnulým kardinálom Jozefom Tomkom. On si naozaj zaslúži našu pozornosť a vďačnosť, ktorú mu chcem vysloviť aj v mene celej Konferencie biskupov Slovenska. Jeho odchodom do večnosti sa uzatvára veľký kruh a to nielen jeho pozemského života, ale aj jedna etapa života miestnej Cirkvi. Hoci celý život pracoval pre univerzálnu Cirkev, na celom svete, predsa veľa pomohol a posunul dopredu veľa vecí a súvislostí aj v našej miestnej slovenskej Cirkvi.
Dlhé roky žil v exile, akoby vo vyhnanstve z vlastného domova. Keď po dlhej dobe mohol prísť domov na pohreb svojej mamy, zostal už ako biskup na Zelený štvrtok 1989 sláviť svätú omšu v tejto katedrále z diecéznymi kňazmi, ktorí celých 27 rokov nemali biskupa, pretože to jednoducho nedovolila vtedajšia štátna moc. Bola to jeho prvá svätá omša v tejto katedrále. Plakali sme vtedy od dojatia. Zrazu sa vytvorilo spoločenstvo s nádychom slobody. Také bolo naše prvé stretnutie s ním. Potom, každý rok sme sa stretávali už častejšie. Od stretnutia v ten pamätný Zelený štvrtok uplynulo 33 rokov.
Práve vtedy on sám nahlas vyjadril svoju dlhoročnú a nesmierne hlbokú túžbu, povedal: “Preveľmi som túžil sláviť raz eucharistickú obetu s vami v tomto historickom Dóme košickom, ktorý je pre mňa akoby rodná mať”. Dnes do útrob tejto katedrály, priamo pod jej srdce, pod hlavný oltár, uložíme telesné pozostatky nášho milovaného kardinála. Lebo toto je miesto, ktoré miloval, s ktorým ho celý život spájalo puto vďačnosti. Posledné slová jeho spomínanej homílie sú aktuálne práve teraz, keď sa kniha jeho života zatvára. Povedal nám vtedy: “My nežijeme iba pre tento svet. My žijeme pre večnosť. Raz, keď sme boli počatí, od začiatku už naša existencia je zameraná na večnosť, no už máme myslieť aj v týchto rozmeroch. Nerobiť si iba rozpočty na rok alebo na krátku dobu, alebo najviac až po smrť. Nie.
My vieme, že za tou smrťou nás očakáva dlhé, dlhočizné údolie a cesta sa tratí v nekonečne. Lebo sme nekoneční. Túto vieru si pestujte tak, aby Košice, košická diecéza a nielen ona, ale celé naše Slovensko znovu ožilo v kúpeli, znovu sa obnovilo v Kristovi v línii našej cyrilometodskej tradície. Nech vám Boh žehná”.
Význam cyrilometodských koreňov nám znovu pripomenul pri poslednom stretnutí v apríli tohto roku na ďakovnej púti za návštevu Svätého Otca Františka. Tak veľmi nástojil na dôležitosti príkladu našich vierozvestcov. Tu je potrebné povedať, že práve slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda v Ríme bol jeho srdcovou záležitosťou. On ho spoluvytváral a budoval ako hniezdo pre Slovákov v exile. Patrí mu za to naša trvalá vďaka. Kiežby ho títo solúnsky bratia, ktorých tak veľmi vyzdvihoval, osobne privítali vo večnej sláve.
Ďakujem pánovi kardinálovi Dominikovi Dukovi za jeho povzbudzujúci príhovor a predsedanie dnešnej liturgii. Je veľmi sympatické ako nás viete vždy povzbudiť a upevniť puto univerzálnej Cirkvi, ktorá je nadnárodná a prekonáva všetky rozdiely. Ďakujeme za vaše modlitby a za vašu lásku k Slovensku. Vďaka aj vám kardinál Dziwisz za vašu prítomnosť. Vy ste boli v tom čase pri svätom pápežovi Jánovi Pavlovi II., keď si všimol usilovnosť a schopnosť nášho rodáka a poveril ho vážnymi úlohami v Cirkvi. Prežívali ste tie pohnuté roky spolu a boli ste dobrými a vernými priateľmi.
Chcem sa poďakovať aj pánovi kardinálovi Petrovi Erdo za bratské gesto súdržnosti. Ešte stále nám v ušiach znie perfektná slovenčina, ktorou ste sa nám prihovorili pre 400.výročí umučenia našich košických mučeníkov. Svojou prítomnosťou ste dnes potvrdili, že Stredná Európa je región, ktorý je koherentný a súdržný aj v duchovnom živote a že aj katolíci dokážu vytvoriť akúsi V4 vzájomnej pomoci a bratskej lásky.
Ďakujem bratom arcibiskupom a biskupom zo Slovenska, Maďarska, Čiech a Moravy, i z Ukrajiny. Vďaka kňazom aj zasväteným za memento modlitby. Nedá mi nevysloviť slová úprimnej vďačnosti na adresu Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta - satmárok. Zvlášť sestre Júlii, Irene, Pavle, ktoré sa o kardinála veľmi príkladne posledné desaťročia ochotne starali.
Chcem sa teraz poďakovať aj hlave štátu. Vážená pani prezidentka, ďakujem aj Vám za modlitbu, príhovor a tiež neskrývané sympatie zosnulému kardinálovi Tomkovi. Naozaj to ľudské v jeho srdci bolo vynikajúcim základom pre budovanie tej Božej nadstavby a preto si získal mnohé srdcia tých, ktorí veria inak alebo nepraktizujú kresťanskú vieru. A chcem pripomenúť aj jeho pamätný prejav v NR SR v roku 1991, keď počiarkol, že ideológie a systémy nemajú dlhú trvácnosť. Že práve duchovné bohatstvo veľkých misionárov, bratov zo Solúna, napomôže Slovákom vždy k novej obrode. Často opakoval, že sa nechce dožiť toho, aby nastala nová totalita nenávisti voči všetkému, čo je kresťanské, ktorá by znovu zatlačila veriacich do sféry súkromia, izolácie a núteného ticha.
V závere mi dovoľte poďakovať sa všetkým našim dobrovoľníkom a ochotným ľuďom, ktorí pripravovali tieto dni vďačnej rozlúčky. Veľká vďaka príslušníkom Veliteľstva posádky Bratislava, príslušníkom čestnej stráže ozborjených síl SR. Ďakujem účinkujúcim pri dnešnej liturgii, zboru i orchestru sv. Cecílie, organistom i seminaristom.
Ďakujem Magistrátu mesta Košice a vedeniu Košického samosprávneho kraja za veľkú pomoc pri organizovaní záležitostí spojených s prípravou pohrebu. A nechcem zabudnúť ani na našich dobrodincov, ktorí nám podávajú pomocnú ruku pri našich podujatiach.
Nakoniec sa chcem poďakovať vám všetkým, bratia a sestry, ktorí nás sledujete cez televízne alebo rozhlasové vysielanie. Veľkú službu pre nás urobila Slovenská televízia a naše katolícke média. Zvlásť si vážime obetu tých, ktorí osobne prišli do Košíc počas týchto dní, aj dnes, a aj takýmto spôsobom vydali svedectvo viery. Prajem vám šťastný návrat domov a spokojný, naplnený život vo vašich rodinách. Pamätajte na nášho kardinála otca Jozefa vo svojich modlitbách a vyprosujte nášmu národu nových prorokov a hlavne dobrých a svätých kňazov.
Pochválený buď Ježiš Kristus.
-
Prepísala: sr. Hermana Matláková, SMVS
Zdroj: Rádio LUMEN
