Košice 16. augusta (TK KBS) Slovensko sa rozlúčilo so zosnulým kardinálom Jozefom Tomkom. Symbolicky sa dnes vrátil do rodnej Košickej arcidiecézy. Rodáka z Udavského, ktorý zomrel pred týždňom v Ríme, pochovali v hrobke v krypte pod hlavným oltárom košickej Katedrály sv. Alžbety, kde si to sám želal.

Pri tejto príležitosti prinášame v plnom znení brífing pre médiá. Novinárom sa prihovorili emeritný pražský arcibiskup, kardinál Dominik Duka, košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský a primátor mesta Košice Jaroslav Polaček.

Prepis brífingu pre médiá

Hovorca Košickej arcidiecézy Jaroslav Fabian
Poprosím eminenciu o krátku spomienku a krátke vyjadrenie o tom ako prežíval dnešné pohrebné obrady.

Kardinál Dominik Duka:

Chcel by som povedať, že pre mňa to bolo veľké prekvapenie, pozvanie otca arcibiskupa Bobera, pretože otec kardinál Tomko bol naozaj veľký muž Cirkvi. Keď som sa s ním prvýkrát stretol na synode biskupov o Európe, predovšetkým Európe, ktorá začala žiť v slobode. Tak to bol on, ktorý mi dal lekciu aký je kardinálsky zbor, aký sú jeho predstavitelia a môžem povedať, že medzi tých velikánov ako bol kardinál Echegari, kardinál Meisner, kardinál Ratzinger, patrí naozaj aj kardinál Jozef Tomko. Ale on nikdy nehovoril tak, akoby on bol nejakým reprezentantom. Pravda bola taká, že naozaj bol a toho som si skutočne vážil. Naše priateľstvo aj kontakty boli na základe toho, že pán kardinál Tomko mal dve rehoľné sestry dominikánky - netere a aj synovca pátra Tomáša Gajdoša, ktorý tu pôsobil na východe. Tak to boli naše kontakty na rovine východniarsko - českej, ale tiež na rovine Cirkvi.

Pre mňa tento pohreb, svätá omša, bol naozaj veľký zážitok. Neronil som slzy, ale ronil som pot. Ale aj ten pot bol oslobodením, pretože si uvedomujeme, že práca, aj v Cirkvi, nie je možná bez potu. A koľko potu prelial kardinál Tomko na svojich cestách po Afrike a po južnej Ázii. Pán Boh zaplať za jeho prácu pre Cirkev a som veľmi rád, že spolu s nami bol aj kardinál Stanislaw Dziwisz, veľký spolupracovník pápeža svätého Jána Pavla II.i kardinál Erdo, dlhoročný predsede Európskej biskupskej konferencie. A tu v spoločnosti bratov arcibiskupov. (So smiechom) Ale pri svätej omši ma zachránil trnavský arcibiskup so svojím baterkovým ventilátorom. Ďakujem.

Hovorca: Ďakujem eminencia. Excelencia, otec arcibiskup s radosťou vždyvítal pána kardinála, ktorý tu chodieval, mal veľmi rád Košice. Tak naposledy v sobotu už toľko radosti nebolo, excelencia.

Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober:

Tak je pravda, že vždy sme sa tešili na príchod pána kardinála. Každým rokom, aj niekoľkokrát. Obľúbil si v ostatných rokoch aj Bardejovské kupele, kde utekal z horúčav Talianska a tam mu bolo dobre. Aj keď nepotreboval nejaké svoje choroby liečiť, bol zdravý. Dá sa povedať, že celý život bol tak zdravý, že si dovolil lietať z jedného kontinentu na ďalší. Vždy to spomína. Takže vždy sme ho s radosťou vítali, s úsmevom a takou nádejou, že prežije krásne chvíle s nami. Ale ostatný raz jeho príchod do Košíc, alebo privezenie jeho ostatkov, pohreb, dnešná rozlúčka… To sú chvíle také trúchlivé, bolestné a zároveň také poštuchnutie, nestačí obdivovať, treba napodobňovať. Apoštol Pavol, jeho obľúbený, sprevádzateľ na jeho cestách, ktorý bol apoštolom národov, hovoril: “Napodobňujte nás!” Toto je odkaz nášho kardinála Jozefa Tomka. Napodobňovať ho nie nejakom takom len kopírovaní, ale originálne. Taký bol aj on originál vo svojej prirodzenosti. Takáto originalita by mala byť v každom jednom z nás. Česť nielen jeho pamiatke, ale celému jeho životu, jeho priateľstvu a jeho vytrvalosti v dobrom a vernosti až do konca.

Hovorca: Od piatku rána bola možnosť uctiť si pamiatku otca kardinála. My sme boli veľmi milo prekvapení. Určite aj vy excelencia, koľko ľudí prišlo do Bratislavy.

Bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský:

Myslím, že bolo veľmi správne rozhodnutie, že pohreb pána kardinála mal viacero zastavení. Samozrejme, že vyvrcholil tu v Košiciach. Sme veľmi vďační, aj za to zastavenie v Bratislave. Pri tejto príležitosti by som chcel veľmi poďakovať aj za prežívanie zjednotenia. Pán kardinál aj za svojho života, keď prichádzal, vždy prinášal svojimi myšlienkami, svojím spôsobom správania, medzi nás zjednotenie. A myslím, že sme to zjednotenie cítili aj v Bratislave, a cítili sme ho aj tu, v Košiciach. Zjednotil spoločnosť. Bolo spomenuté, že zjednotil veriacich, aj neveriacich. Medzi veriacimi aj rôzne spoločenstvá a aj nekresťanské. A rád by som pri tejto príležitosti aj poďakoval aj za to, že  Slovenská republika ako subjekt ako naši reprezentanti, naša vláda, boli k nám takí láskaví, že z úcty k pánovi kardinálovi, umožnili jeho rýchly presun na Slovensko a umožnili taký dôstojný pohreb. A zároveň, že si ho Slovenská republika uctila, keď prišla na územie republiky jeho rakva, tak sme s veľkou úctou, aj s reprezentantmi republiky ho privítali. Takže by som chcel poďakovať, že pán kardinál za svojho života, ale aj ako zomrelý, pred Bohom živý, vždy nás pozýva k jednote a nech je to aj taký odkaz týchto chvíľ, ktoré prežívame.

Hovorca: Za posledný týždeň sa najväčším partnerom pre košickú diecézu stalo mesto Košice na čele s pánom primátorom, pretože to množstvo energie, ktoré bolo potrebné na prípravu, bolo obrovské. Ako si vy spomínate, pán primátor, na pána kardinála?

Primátor mesta Košice Jaroslav Poláček:

Ďakujem. Tých stretnutí bolo niekoľko, vďaka otcovi arcibiskupovi. Či už to bola oslava 95.narodenín na arcibiskupskom úrade alebo v apríli, keď sme spolu s veriacimi navštívili Svätého Otca a otec kardinál sa nám všetkým prihovoril. Prihovoril sa nám ako otec, ako priateľ, človek, ktorý miluje našu krajinu. Niekoľkokrát samozrejme hovoril o Košiciach, o návšteve Svätého Otca. Bol to človek, ktorý naozaj svoj odkaz zanechá. Chcem sa poďakovať celej Katolíckej Cirkvi, že dala mestu Košice tú dôveru a bude môcť odpočívať v našej katedrále a bude nám vzorom, bude nám partnerom, bude s nami naďalej. Česť jeho pamiatke. Ďakujem, že sme mohli pomáhať.

-
Prepísala: sr. Hermana Matláková, SMVS

Zdroj: Rádio LUMEN / Martin Ďurčo