Košice 15. augusta (TK KBS) Kardinála Jozefa Tomka v utorok pochovajú do doteraz prázdnej podzemnej krypty Dómu sv. Alžbety v Košiciach. Nachádza sa pred hlavným gotickým oltárom, pod strednou uličkou. Je chránená trojsklom a kobercom, takže keď je uzavretá, návštevníci katedrály kráčajú priamo nad ňou, píše Svet kresťanstva.
Po otvorení pevných sklenených dverí sa do krypty schádza mramorovými schodmi.
Tehlová klenba pochádza z 19. storočia, no najstaršou časťou krypty sú dva bočné vstupy do stredovekých katakomb. Nový je len múr so šiestimi otvormi na rakvy. V jednom z nich bude spočívať zosnulý kardinál.
Rodák z obce Udavské v okrese Humenné, aj keď nepôsobil priamo v Košiciach, zostane po smrti súčasťou Košickej arcidiecézy. Tak ako si to sám želal. V roku 2006, keď mal 82 rokov, toto prianie vyslovil v liste, ktorý adresoval vtedajšiemu košickému arcibiskupovi Alojzovi Tkáčovi.
„Pre košickú katedrálu je to výsada a česť, že bude pochovaný práve tu. Ide o najčestnejšie miesto pre najväčšieho Slováka v cirkevnom, ale aj kultúrnom či verejnom rozmere,“ hovorí pre Svet kresťanstva kurátor a historik Dómu sv. Alžbety Tomáš Harbuľák.
Podzemné chodby v stredoveku slúžili primárne na pohyb ľudí. „Podzemie nemalo len funkciu pochovávania, ale aj funkciu záchrany života a dôležitých dokumentov či liturgických predmetov,“ vysvetľuje Harbuľák. Katakomby pod katedrálou spájali košické kostoly a slúžili napríklad aj na presun najväčších cenín, ako bol dómsky poklad.
Chodby v pôvodnom stave nie sú sprístupnené, niektoré časti sú už zamurované a stabilizované z dôvodu zosuvov a narušenia statiky. Podľa Harbuľáka majú už len pamätný účel.
Kým bol dóm ešte farským kostolom, bolo možné v ňom pochovať jeho donátorov a patrónov. V centrálnej krypte tak už boli kedysi pochovaní ľudia, avšak ich telá narušili veľké záplavy Hornádu v roku 1845. Po záplavách zostala centrálna krypta prázdna a chrám neskôr prešiel dôkladnou opravou.
Od roku 1860 začal platiť zákaz pochovávania laickej verejnosti v katedrále. Právo byť pochovaní v chráme mali odvtedy už len vysokí cirkevní hodnostári.
V roku 1906 sa však predsa len udiala jedna výnimka. Vďaka nej sa v dóme nachádzajú pozostatky Františka II. Rákocziho s rodinou a spoločníkmi. Podľa Harbuľáka boli za tým politické dôvody. Rákocziho krypta je verejnosti prístupná a v súčasnosti zaujíma najmä maďarských turistov.
Podobný pohreb sa konal pred 60 rokmi, kedy v katedrále pochovali biskupa Jozefa Čárskeho. Bol to práve on, kto poslal Jozefa Tomka ako mladého seminaristu na štúdium do Ríma.
Po pohrebných obradoch sa rakva s kardinálom vloží do krypty, zapečatí sa tehlovou stenou a pribudne epitaf. Pamätný kameň bude pripomínať dátum jeho narodenia a smrti.
„Je predpoklad, že v krypte sa bude nachádzať ešte tabuľa so širším pohľadom na život pána kardinála,“ hovorí Harbuľák. Navyše už existuje úvaha, že v budúcnosti by si mohli veriaci uctiť pamiatku najvýznamnejšieho slovenského cirkevného hodnostára pri istých príležitostiach aj priamo v podzemí (Zdroj: Svet kresťanstva / Jana Holubčíková).
