Vatikán 7. augusta (RV) Pápež František pri poludňajšej modlitbe s pútnikmi v nedeľu 7. augusta reagoval na pozitívny signál z Ukrajiny v súvislosti s otvorením dopravného koridoru pre nákladné lode na prepravu obilia. Vyslovil tiež sústrasť po tragickej nehode autobusu v Chorvátsku s poľskými pútnikmi smerujúcimi do Medžugoria.
V úvodnom biblickom zamyslení dal Svätý Otec dôraz na Ježišove výzvy „nebáť sa“ a „byť pripravení“. Týka sa to našej dôvery, že Pán sa o nás stará, nášho postoja k ľuďom okolo nás i zodpovednosti za dobrá, ktoré sme od Boha dostali.
Po modlitbe Anjel Pána a udelení požehnania pútnikom pápež František venoval hneď prvú myšlienku vývoju na Ukrajine:
„Rád by som s uspokojením pozdravil odchod prvých lodí s obilím z ukrajinských prístavov. Tento krok ukazuje, že je možné viesť dialóg a dosiahnuť konkrétne výsledky, ktoré sú prospešné pre všetkých. Preto je táto udalosť aj znamením nádeje a zo srdca dúfam, že idúc touto cestou sa podarí ukončiť boje a dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier.“
Svätý Otec vyjadril aj sústrasť po správe o tragickej nehode autobusu s poľskými pútnikmi smerujúcimi do Medžugoria, s 12 obeťami a ďalšími desiatkami zranených. Dopravné nešťastie sa udialo v sobotu ráno 6. augusta na chorvátskej diaľnici pri Záhrebe:
„S bolesťou som sa dozvedel správu o autonehode, ktorá sa stala včera ráno v Chorvátsku: viacero poľských pútnikov na ceste do Medžugoria prišlo o život a ďalší sú zranení. Nech sa Panna Mária prihovára za nich všetkých a za ich rodiny.“
Pred záverečným pozdravom všetkým prítomným Svätý Otec osobitne pozdravil na diaľku pútnikov v španielskom Santiagu:
„Dnes vrcholí Európska púť mládeže do Santiaga de Compostela, odloženej z z minulého roka, ktorý bol Svätojakubským jubilejným rokom. S radosťou žehnám z celého srdca každému z mladých, ktorí sa zúčastnili, a žehnám aj všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní a sprevádzaní tohto podujatia. Nech je váš život vždy cestou: cestou s Ježišom Kristom, cestou k Bohu a k bratom a sestrám, cestou v službe a v radosti!“
Príhovor pred modlitbou Anjel Pána
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V evanjeliu dnešnej liturgie sa Ježiš prihovára učeníkom, aby ich upokojil od všetkého strachu a vyzval ich k bdelosti. Adresuje im dve základné výzvy: prvá znie: «Neboj sa, maličké stádo» (Lk 12,32), druhá: «Buďte pripravení» (v. 35). „Neboj sa“ a „buďte pripravení“. To sú dve kľúčové slová na prekonanie strachu, ktorý nás niekedy ochromuje, a na prekonanie pokušenia pasívneho, spiaceho života. „Neboj sa“ a „buďte pripravení“: zastavme sa nad týmito dvomi výzvami.
Neboj sa. Ako prvé Ježiš povzbudzuje učeníkov. Práve im dokončil rozprávanie o láskyplnej a prozreteľnej starostlivosti Otca, ktorý sa stará o poľné ľalie a nebeské vtáky, a teda o to viac o svoje deti. Preto nie je potrebné sa trápiť a znepokojovať: naše dejiny sú pevne v Božích rukách. Táto Ježišova výzva nemať strach nám dodáva odvahu. Niekedy sa cítime uväznení v pocite nedôvery a úzkosti: je to strach, že to nezvládneme, že nebudeme uznávaní a milovaní, strach, že nebudeme schopní realizovať svoje plány, že nikdy nebudeme šťastní a tak ďalej. A tak sa snažíme nájsť riešenia, nájsť nejaký priestor, v ktorom by sme mohli vynikať, nahromadiť hmotné dobrá a majetky, nadobudnúť zaistenie. A ako to s nami dopadne? Nakoniec žijeme v neustálej úzkosti a obavách. Ježiš nás naopak ubezpečuje: Nebojte sa! Dôverujte Otcovi, ktorý vám chce dať všetko, čo naozaj potrebujete. On vám už dal Syna, svoje Kráľovstvo, a vždy vás sprevádza svojou prozreteľnosťou starajúc sa o vás každý deň. Neboj sa: toto je istota, ku ktorej nech priľne vaše srdce! Nebáť sa: v tomto nachádza oporu naše srdce. Nebojte sa.
Ale vedomie, že Pán nad nami s láskou bdie, nás neoprávňuje spať, nechať sa ovládnuť lenivosťou! Naopak, musíme byť bdelí a ostražití. Milovať v skutočnosti znamená byť pozorní voči druhým, uvedomovať si ich potreby, byť pohotoví vypočuť ich a prijať, byť pripravení.
Druhé slovo: «Buďte pripravení». To je druhá dnešná výzva. To je kresťanská múdrosť. Ježiš túto výzvu opakuje niekoľkokrát a dnes tak robí prostredníctvom troch krátkych podobenstiev sústredených na postavu pána domu, ktorý sa v prvom prípade náhle vracia zo svadby, v druhom sa nechce nechať prekvapiť zlodejmi a v treťom sa vracia z dlhej cesty. Vo všetkých je toto posolstvo: zostať bdelí, nezaspať, to znamená, nenechať sa rozptýliť, nepodľahnúť vnútornej lenivosti, pretože aj v situáciách, keď to neočakávame, Pán prichádza. Mať na zreteli Pána, nebyť spiacimi. Treba byť bdelými.
A na konci nášho života od nás bude žiadať, aby sme sa zodpovedali za dobrá, ktoré nám zveril, preto bdieť znamená byť zodpovední, čiže verne strážiť a spravovať tieto dobrá. Dostali sme toho veľa: život, vieru, rodinu, vzťahy, prácu, ale aj miesta, kde žijeme, naše mesto, stvorenstvo: mnoho sme dostali. Skúsme si položiť otázku: staráme sa o toto dedičstvo, ktoré nám Pán zanechal? Vážime si krásu toho alebo ju využívame len pre seba a pre svoje momentálne pohodlie? Musíme sa trošku zamyslieť nad týmto: chránime stvorenstvo, ktoré nám bolo dané?
Bratia a sestry, kráčajme bez strachu a s istotou, že Pán nás vždy sprevádza. A zostaňme bdelí, aby sme nezaspali, keď Pán prechádza okolo. Sv. Augustín hovorieval: „Mám strach, že Pán prejde a ja si to neuvedomím“- že by sme zostali spať a nepovšimli si, že Pán prechádza okolo. Buďte bdelí! Nech nám pomáha Panna Mária, ktorá prijala Pánovu návštevu a s ochotou a veľkorysosťou povedala svoje „Hľa, tu som“.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News)
