Nemecko 18. júla (RV) Cirkev má nového blahoslaveného. Slávnosti blahorečenia jezuitského kňaza Jána Filipa Jeningena, ľudového misionára zo 16. storočia, v dnešnú sobotu 16. júla v nemeckom Ellwangene predsedal kardinál Jean-Claude Hollerich SJ, arcibiskup Luxemburgu a predseda Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE).
Vo svojej homílii kardinál Hollerich položil dôraz na vzor živej viery, ktorý predstavuje blahoslavený Filip Jeningen pre človeka dnešnej doby, poznačenej hlbokou sekularizáciou. V Nemecku sa hlási ku kresťanstvu už len polovica obyvateľov, skonštatoval kard. Hollerich, no tým viac je svedectvo o Bohu, ktorý nás zachraňuje, potrebné. Nového blahoslaveného nazval apoštolom lásky k Bohu a lásky k ľuďom, čo korešponduje s dobrotivosťou, s akou páter Jeningen - „dobrý otec Filip“ - pristupoval k ľuďom.
Pri beatifikačnej svätej omši o 10. hodine na námestí pred Bazilikou sv. Víta v Ellwangene boli hlavnými koncelebrantmi biskup miestnej diecézy Rottenburg-Stuttgart Mons. Gebhard Fürst a apoštolský nuncius v Nemecku Mons. Nikola Eterović. Kardinál Hollerich zastupoval prefekta Dikastéria pre kauzy svätých kardinála Marcella Semerara, ktorý nemohol cestovať kvôli problémom v leteckej doprave.
Myšlienky z homílie kard. Hollericha
Ellwangen, 16. júla 2022
Drahé sestry, drahí bratia, veríte v Boha? Táto otázka môže byť pre vás nepochopiteľná. Určite ste sa snažili byť prítomní na tomto blahorečení. Som si istý, že mnohí z vás patríte k aktívnemu jadru vašich farností.
Ale opakujem svoju otázku: veríte v Boha? Nechcem povedať len, že verím v existenciu vyššej bytosti. Pravdepodobne ste počas svojho života zažili skúsenosť s Bohom. Ale pre blahoslaveného otca Filipa bola viera v Boha niečo oveľa krajšie, oveľa hlbšie. Boh bol pre otca Filipa radosťou života. Jeho viera v Boha sa vyznačovala hlbokým spojením s Bohom v každodennom živote. Boh ho napĺňal, Boh naplnil jeho život.
Dokázal nájsť Boha vo všetkých veciach svojho života, v každodennom živote. Odopreli mu misie v Indii, ale práve v okolí Ellwangenu, v náročnom živote ľudového misionára, našiel Boha. Miestom stretnutia s Bohom nebol geografický priestor, ale hĺbka srdca.
Otec Filip bol Kristovým nasledovníkom. Prežíval hlboké osobné priateľstvo s Kristom prostredníctvom rozjímania o Ježišovom živote, ako sa objavuje v Duchovných cvičeniach sv. Ignáca a pri čítaní evanjelií. Cítil svoje odovzdanie sa Kristovi v jeho poslaní.
V Duchovných cvičeniach je pasáž, kde sa Najsvätejšia Trojica pozerá na svet, na svet dneška, včerajška a zajtrajška. Trojica vidí všetkých ľudí v prítomnosti, minulosti a budúcnosti. Boh miluje týchto ľudí, on ich stvoril, on ich priviedol k životu. A Trojica vidí, že títo ľudia sú stratení, pretože žijú v hriechu. Boh sa nerozhodol vytvoriť nové dokonalejšie stvorenie. Rozhodne sa zachrániť svet, a tak sa druhá osoba Najsvätejšej Trojice stane človekom. Toto je východiskový bod, z ktorého exercitant, ten, kto si robí duchovné cvičenia, medituje o Ježišovom živote. Toto vytvára rámec pre pastoračnú prácu otca Filipa.
Jeho nasledovanie Krista ho robí Ježišovým spoločníkom v Božom diele spásy. Kríž nie je len nástrojom mučenia a smrti, ale aj miestom spásy. Pre otca Filipa to však nebolo len teologické poznanie, ale niesol svoj kríž v každodennom živote nasledovania Krista. Skutočný kríž každodenného života je ťažký a spôsobuje bolesť, ale otec Filip v ňom našiel šťastie, našiel v ňom zmysel svojho života.
Ten pohľad Trojice na všetkých ľudí, pohľad ukrižovaného Pána na ľudí, zapôsobil na otca Filipa. Mohol v ňom nájsť Božiu lásku ku každému, úplne ku každému. Mohol sa vžiť do pohľadu Trojjediného Boha, do pohľadu ukrižovaného Ježiša.
Spoznal silu lásky Ježišovho srdca. Boží pohľad prijal za svoj vlastný, a tak bol schopný rozdávať svoju lásku ľuďom, ktorých stretol. Bol teda otvorený všetkým ľuďom, ktorých stretol, bol otvorený ich duchovným a telesným potrebám. Bol to muž láskyplného stretnutia. Ľudia si uvedomovali túto jeho nábožnosť, a preto ho nazývali dobrým otcom Filipom.
Ale... čo sa môžeme od blahoslaveného otca Filipa naučiť?
V prvom rade je to jeho absolútna viera v Boha. Žijeme vo svete, v ktorom sa zdá, že Boh už nehrá hlavnú úlohu. V Nemecku je len polovica obyvateľstva kresťanská. Táto sekularizácia však nie je hmatateľná len v číslach, ale prenikla aj do našich sŕdc a nášho životného štýlu. Je potrebné dať Bohu namiesto nedeľnej zbožnosti priestor v našom každodennom živote. Boh potom prelomí obmedzenosť našich životov a povedie nás k nekonečnu. Potom Boh zmení naše životy a my sa opäť môžeme stať radostnými kresťanmi.
Môžeme však dať miesto vo svojom živote aj krížu. Nesieme ťažké kríže, kríž choroby a smrti, kríž sporov a vojen, kríž bezcieľnosti a nudy, kríž strachu a beznádeje. Môžeme sa modliť, aby sme v kríži objavili zdroj lásky a spásy. Láska robí temný kríž smrti žiarivým vo svetle vzkriesenia.
A potom láska k človeku: tak rýchlo odmietame druhého, odmietame všetkých, ktorí nemajú rovnaký názor a postoj k životu. To niekedy vedie k rozkolom v cirkvi. Zastavme tieto malé vojny!
Modlime sa k Bohu, aby sme sa v jeho pohľade lásky dokázali vcítiť do všetkých ľudí.
To je jadro misijnej schopnosti Cirkvi. Bez lásky ku konkrétnym ľuďom v našom každodennom živote nie je naše kresťanstvo autentické. Táto láska sa musí prejaviť aj v našej angažovanosti. Keď sa zasadzujeme za ochranu stvorenstva, keď prijímame utečencov a pracujeme pre mier, vtedy sa z nás nestáva sociálna organizácia, vtedy spájame lásku k Bohu a lásku k človeku. Práve toto spojenie, ktoré žil dobrý otec Filip, nás robí svedkami evanjelia v tomto svete.
Blahoslavený otec Filip, apoštol lásky k Bohu a lásky k ľuďom, oroduj za nás!
