Vatikán 15. júla (RV) „Pápež František so zármutkom prijal správu o úmrtí svojho priateľa Eugenia Scalfariho. S láskou spomína na stretnutia a hutné rozhovory o konečných otázkach človeka, ktoré s ním mal v priebehu rokov, a zveruje jeho dušu Pánovi v modlitbe, aby ho prijal a potešil tých, ktorí mu boli blízki.“
Týmito slovami komunikoval vatikánsky hovorca Matteo Bruni pápežovu reakciu na správu o úmrtí 98 ročného talianskeho novinára Eugenia Scalfariho. Spoluzakladateľ investigatívneho týždenníka L´Espresso (1955) a denníka La Repubblica (1976) zomrel vo štvrtok 14. júla v Ríme.
Scalfari, ktorý sa hlásil k ateizmu, sa často zamýšľal nad otázkami viery a sekularizmu. Na jeden z jeho úvodníkov odpovedal pápež František v liste pre denník La Repubblica, uverejnenom v septembri 2013. V roku 2019 vyšla Scalfariho kniha s názvom „Jediný Boh a moderná spoločnosť. Stretnutia s pápežom Františkom a kardinálom Carlom Mariom Martinim“.
Kardinál Gianfranco Ravasi, predseda niekdajšej Pápežskej rady pre kultúru na Twitteri napísal: „Spomínam si s úctou a priateľstvom na Eugenia Scalfariho, veľkého novinára, zakladateľa denníka Repubblica, protagonistu sekulárnej kultúry“. Pripomína najmä ich „vášnivý dialóg v roku 2013, v pravom duchu «Nádvoria hľadajúcich» (Cortile dei Gentili), o výzvach a budúcnosti novinárstva“.
Talianske denníky La Repubblica a La Stampa priniesli aj články s osobnými spomienkami pápeža Františka na talianskeho žurnalistu. Pápež o jeho osobnosti hovorí: „Eugenio bol intelektuál otvorený súčasnosti, odvážny, transparentný v rozprávaní o svojich obavách, nikdy nebol nostalgický za slávnou minulosťou, ale hľadel dopredu s nádychom rozčarovania, ale aj veľkých nádejí na lepší svet.“
Pápež hovorí o „príjemných a intenzívnych“ rozhovoroch: „Minúty s ním rýchlo ubiehali a boli poznačené pokojnou konfrontáciou našich názorov, zdieľaním myšlienok a nápadov, ale aj chvíľami radosti“.
Súčasťou dialógu bol aj každodenný život a témy „veľkých horizontov ľudstva súčasnosti a budúcnosti, temnoty, ktorá môže človeka obklopiť, a božského svetla, ktoré môže osvetliť jeho cestu“. Výmena názorov prebiehala s „človekom s mimoriadnou inteligenciou a schopnosťou počúvať“, dychtivým „po poznaní a svedectvách, ktoré by mohli obohatiť naše chápanie modernosti“, s „nadšencom a milovníkom svojej novinárskej práce“, v ktorého profesionálnych šľapajach pokračujú mnohí jeho spolupracovníci a nasledovníci.
Svätý Otec v závere vyjadruje svoju blízkosť príbuzným a známym zosnulého v ich žiali: „Od dnešného dňa si budem v srdci ešte viac uchovávať milú a vzácnu spomienku na rozhovory, ktoré som viedol s Eugeniom počas týchto rokov môjho pontifikátu. Modlím sa za neho a za útechu tých, ktorí za ním smútia. A jeho dušu zverujem Bohu na večnosť.“
