Ukrajina 17. júna (RV) Mons. Stepan Meniok z rehole redemptoristov v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas/Vatican News hovorí o Doneckom gréckokatolíckom exarcháte, ktorého územím prechádza pásmo „najhorúcejšieho“ vojnového frontu na Ukrajine. „Nebezpečenstvo hrozí vo všetkých častiach exarchátu, ale kňazi, ktorých je 53, naďalej slúžia vo svojich komunitách“, hovorí donecký exarcha, ktorý vyzýva k modlitbe za tých, čo napadli Ukrajinu: „Stratili sa na ceste“, „našimi modlitbami im môžeme otvoriť oči pre pravdu“.
Donecký exarchát Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi pokrýva oblasť regiónov Doneck, Záporožie, Dnepropetrovsk a Luhansk. Niektoré z týchto území boli obsadené ešte v roku 2014, keď sa separatistické republiky vyhlásili za nezávislé.
Mons. Meniok bol za biskupa vysvätený pred 20 rokmi, vo februári 2002, po menovaní za donecko-charkovského exarchu. V apríli 2014 sa územie exarchátu rozdelilo na dve časti a on predsedal doneckej časti. V rovnakom mesiaci sa začala vojna v Donbase. Exarcha sa v tom čase nachádzal v mariánskej svätyni Zarvanica na západnej Ukrajine. Na ceste späť do Donecka sa dozvedel, že jeho dom obsadili separatisti, takže sa už nemohol vrátiť. Zostal teda v Záporoží, odkiaľ vykonáva svoju službu duchovného správcu exarchátu.
„Štyria naši kňazi zostávajú v Donecku a pokračujú tam v službe“, hovorí Mons. Meniok. „Jeden je aj v Luhansku. Udržali si farnosti a ľudia do nich prichádzajú, aj keď viac než polovica obyvateľov z regiónu odišla. Pred 24. februárom, [teda pred začiatkom vojny], sa mohli títo kňazi voľne pohybovať, no teraz viac nemôžu odísť a zostávajú slúžiť.“
Kňazovi, ktorý pôsobil v Mariupole, sa ledva podarilo ujsť. „Nedávno sme prišli o ďalšie tri farnosti“, hovorí exarcha a dodáva: „Nebezpečenstvo hrozí vo všetkých častiach exarchátu, ale kňazi, ktorých je 53, naďalej slúžia vo svojich komunitách“.
Mons. Meniok zároveň hovorí: „Náš postoj k tým, ktorí nás napadli, musí byť kresťanský: rovnaký ako k Božím deťom, ktoré zablúdili. Aj oni sú obrazom Božím, ktorý je však zahmlený hriechmi a negatívnymi informáciami. Našimi modlitbami im môžeme otvoriť oči pre pravdu“. „Dúfam, že Boh mi dovolí vrátiť sa do Donecka a už teraz viem, že počas mojej prvej kázne nebudem schopný povedať ani slovo a budem len plakať. Pravda musí zvíťaziť nad lžou a nad zlom. Nikdy to nebolo inak.“
