Taliansko 3. júna (E-kai) Taliansky vatikanista Andrea Gagliarducci píše o význame osobnosti kardinála Angela Sodana, ktorý zomrel 27. mája 2012, pre život Cirkvi na prelome 20. a 21. storočia.
Podľa jeho názoru sa smrťou tohto talianskeho kardinála skončila éra veľkých vatikánskych diplomatov, ktorí viedli Cirkev. Poznamenáva, že ich symbolom je kardinál Pietro Parolin, súčasný štátny sekretár Svätej stolice, ktorý bol zástupcom šéfa vatikánskej diplomacie najprv pod vedením kardinála Sodana a potom kardinála Bertoneho, predtým ako bol v roku 2009 vyslaný ako nuncius do Venezuely a v roku 2013 sa vrátil ako štátny sekretár. Vymenovanie bolo označené za návrat éry diplomatov vo Vatikáne. Zároveň sa hovorilo, že pontifikát Benedikta XVI. sa vyznačoval akýmsi revanšizmom Kongregácie pre náuku viery, čoho signálom bolo prevzatie vedenia Štátneho sekretariátu sekretárom tohto dikastéria Tarcisiom Bertonem.
Gagliarducci cituje slová súčasného dekana kardinálskeho kolégia kardinála Giovanniho Battistu Re počas pohrebného obradu kardinála Sodana v Bazilike svätého Petra 31. mája:
„Mnohí z nás mohli zblízka oceniť vysoký zmysel pre povinnosť kardinála Sodana, jeho nadanie intelektu a srdca, citlivosť pre pastoračné pôsobenie Cirkvi vo svete, múdrosť pri posudzovaní udalostí a situácií, ochotu pomôcť, hľadanie vhodných riešení v každom prípade.“ Pripomína, že kardinál Re pôsobil na Štátnom sekretariáte v rokoch 1989 až 2000 ako zástupca pre všeobecné záležitosti, zatiaľ čo kardinál Sodano sa stal štátnym sekretárom v roku 1991 a túto funkciu vykonával až do roku 2006.
Mnohé hodnotenia kardinála Sodana zdôrazňujú jeho moc a vplyv. Málokedy sa však venuje pozornosť jeho ľudskej stránke. Jeden z jeho bývalých sekretárov spomína, že kardinál Sodano nikdy priamo nekorigoval svoje projekty. Naopak, upravil ich diskrétne, aby neboli ľuďom nepríjemné.
Zdá sa takmer ironické, že kardinál Sodano zomrel pred oznámením ďalšieho konzistória pápeža Františka a nadobudnutím platnosti novej vatikánskej konštitúcie o Rímskej kúrii. Akoby jeho smrť nastala skôr, než sa svet Vatikánu definitívne zmenil, tvrdí Gagliarducci. Poukazuje však na to, že kardinál Sodano tieto časy predvídal. Ako dekan kardinálskeho kolégia viedol stretnutia pred konkláve v roku 2013, a hoci nebol medzi volenými kardinálmi, pretože mal v tom čase už viac ako 80 rokov, predsedal svätej omši pri voľbe pápeža, ktorá predchádzala vstupu kardinálov do Sixtínskej kaplnky.
Homília, čítaná po rokoch, načrtla osobnosť kardinála Jorgeho Maria Bergoglia a odzrkadlila prejav, ktorý budúci pápež František predniesol počas stretnutí predchádzajúcich konkláve. Podobne aj pápež František spočiatku vládol s ohľadom na tieto stretnutia pred koncilom a počas tlačovej konferencie na spiatočnom lete z Ria de Janeiro v roku 2013 pochválil "kúriu minulých rokov", pripomína vatikanista.
Gagliarducci má na mysli významnú úlohu kardinála Sodana v službe Cirkvi, najprv ako nuncia v Čile (1977 - 1988), kde sa vyznamenal v boji proti teológii oslobodenia, ale bol tiež obviňovaný z prílišnej opatrnosti voči Pinochetovmu režimu. Je to aj preto, že vatikánski diplomati vždy vedú dialóg a nikdy neopúšťajú bojisko, poznamenáva taliansky novinár. Pripomína, že keď Ján Pavol II. vymenoval arcibiskupa Angela Sodana za štátneho sekretára, bolo to v čase, keď padol Berlínsky múr a Cirkev získala na dôležitosti na medzinárodnej scéne. Bolo to priaznivé obdobie, v ktorom sieť diplomatov naberala na význame, čomu napomáhali aj mnohé nové diplomatické vzťahy, ktoré sa nadväzovali s novými nezávislými krajinami bývalého Sovietskeho zväzu.
Niektorí zo spolupracovníkov kardinála Sodana pôsobia dodnes - kardinál Leonardo Sandri je v súčasnosti prefektom Kongregácie pre východné cirkvi a v rokoch 2000 až 2007 bol zástupcom na Štátnom sekretariáte. Kardinál Re sa stal prefektom Kongregácie pre biskupov po rokoch strávených na Štátnom sekretariáte. Po tom, ako sa Benedikt XVI. stal pápežom, sa často hovorilo o tom, že táto "skupina diplomatov" stráca vplyv. Vrátili sa však pod vedením pápeža Františka, ktorý sa na túto skupinu obrátil v krízových chvíľach.
Kardinál Lorenzo Baldisseri, generálny sekretár biskupskej synody, ktorého František vymenoval, začal svoju kariéru ako nuncius. Kardinál Beniamino Stella bol diplomatom a vplyvným prefektom Kongregácie pre klérus v rokoch 2013 až 2021. A potom je tu kardinál Parolin, ktorý pracoval na Štátnom sekretariáte ako diplomat. Hlavne vďaka kardinálovi Sodanovi sa diplomati stali dôležitejšími ako kedykoľvek predtým, tvrdí Gagliarducci.
Novinár si spomína aj na niektoré tiene. Kardinál Sodano bol obvinený z príliš úzkych vzťahov s Marcialom Macielom, zneucteným zakladateľom Kristových legionárov. Okrem toho ho viedenský kardinál Christoph Schönborn verejne obvinil z blokovania vyšetrovania zneužívania jeho predchodcu, kardinála Hansa Hermanna Groëra, ale bol nútený sa ospravedlniť. Meno kardinála Sodana sa objavilo aj v správe o prípade McCarrick v roku 2020.
„Kardinál Sodano bol však pravdepodobne najvplyvnejšou postavou vo Vatikáne. Jeho smrťou sa uzatvára jedna éra. Je to síce len medzník v dejinách Cirkvi, ale má určitú váhu. A od 5. júna, v súvislosti s reformou Rímskej kúrie, sa môže zmeniť profil tých, ktorí budú v budúcnosti vymenovaní do vysoko zodpovedných funkcií vo Vatikáne,“ uzatvára svoje úvahy Andrea Gagliarducci (Zdroj: E-kai).
