Vatikán 31. mája (RV) Pozvanie Svätého Otca k spoločnej modlitbe ruženca v záverečný deň mája za mier na Ukrajine a za zmierenie a pokoj vo všetkých častiach sveta nazval gréckokatolícky biskup Mychajlo Bubnij z ukrajinskej Odesy nádherným gestom pápeža. Člen rehole redemptoristov, ktorý je zároveň aj arcibiskupským administrátorom Krymu, hovoril pre Vatikánsky rozhlas aj o situácii v krajine zničenej krutou vojnou.
„Ako biskup Katolíckej cirkvi som vždy cítil podporu zo strany Svätého Otca i od diecéz a eparchií z rôznych častí sveta,“ uviedol arcibiskupský exarcha Odesy vladyka Mychajlo Bubnij CSsR v rozhovore s redaktorkou Ukrajinského oddelenia Vatikánskeho rozhlasu (Vatican News) Svitlanou Duchovyčovou. V súvislosti s modlitbou ruženca, ktorý bude viesť pápež František v utorok o 18. hodine pred sochou Kráľovnej pokoja v Hlavnej mariánskej bazilike v Ríme pripomenul, že bude vyprosovaním mieru na Ukrajine. „Modlitbe Svätého Otca a jeho slovu sa vždy dostáva sluch v medzinárodnom spoločenstve a má to odozvu medzi politikmi a inými lídrami tohto sveta“.
Humanitárna situácia
„Humanitárna situácia v Odese, ale aj všeobecnejšie v Odeskom exarcháte, je komplikovaná,“ hovorí biskup, „pretože časť nášho exarchátu je pod ruskou okupáciou a na druhej strane je tu veľa vnútorne vysídlených osôb, ktoré prišli najmä z oblastí Mykolajiva a Chersonu, ale aj z Donecka a Charkova“. „V porovnaní s prvými dňami vojny sme však teraz schopní uspokojiť hlavné potreby utečencov vďaka podpore viacerých zahraničných humanitárnych organizácií a gréckokatolíckych farností na západe Ukrajiny.“ Do práce v týchto humanitárnych centrách je zapojených mnoho kňazov a veriacich gréckokatolíckeho exarchátu, hoci mnoho ľudí, najmä žien s deťmi, odišlo na začiatku ruskej invázie. Niektorí sa vracajú, pretože život v meste sa pomaly vracia do svojho bežného rytmu.
Pastorácia aj v okupovaných oblastiach
„Napriek vojne sa naša pastoračná činnosť nikdy nezastavila,“ pokračuje odeský exarcha. „Naši kňazi stále zotrvali vo svojich farnostiach, aj keď v prvých dňoch invázie odchádzali na krátky čas, aby vzali svoje ženy a deti do bezpečnejších častí krajiny, a potom sa vracali do svojich farností, aby pokračovali v službe, najmä modliac sa spolu ľuďmi a za ľudí.“ Vojna postavila celú Cirkev na Ukrajine pred nové výzvy: tak ako na mnohých iných miestach v krajine, ani vo farnostiach Odeského exarchátu neutíchajú modlitby za ukončenie vojny a za mier. Okrem toho sa kňazi snažia pomáhať núdznym a vnútorne vysídleným ľuďom prostredníctvom humanitárnych centier, zriadených vo farnostiach.
„Dva z piatich našich dekanátov - v Chersone a Skadovsku - sú teraz pod ruskou okupáciou,“ vysvetľuje vladyka Bubnij. „Zostáva tam päť našich kňazov, ktorí nikdy neopustili svoje farnosti. Niektorí ženatí kňazi, ktorí odišli so svojimi rodinami, sa kvôli bojom nemohli vrátiť, ale stále sa snažia pomáhať svojim komunitám na diaľku: organizujú prepravu humanitárnej pomoci, zbierajú a posielajú peniaze na pomoc núdznym“. Osobitnou príťažlivosťou Odesy bolo vždy jej multietnické obyvateľstvo a prítomnosť rôznych náboženstiev. „V tomto období sú všetky náboženské organizácie veľmi aktívne pri poskytovaní humanitárnej pomoci núdznym,“ hovorí biskup a dodáva, že v čase vojny, podobne ako v celej krajine, sa miestne obyvateľstvo viac zjednotilo, a to aj v odsúdení agresie Ruskej federácie voči Ukrajine.
Nie je to prvá skúsenosť s vojnou
Vladyka Mychajlo Bubnij, ktorý v septembri dovŕši 52 rokov, sa podelil s osobnou skúsenosťou, akým spôsobom sa vyrovnáva s ťažkosti spojenými s vedením exarchátu v čase vojny: „Vždy sa snažím dôverovať Bohu, hovoriť s ním úprimne, otvorene, a dúfať v neho. Všetky ťažkosti zverujem do Božích rúk“. Pre mladého biskupa nebola traumatická skúsenosť zo začiatku vojny novinkou: keď bol vo februári 2014 vymenovaný za biskupa - exarchu Odesy a administrátora Krymského exarchátu, práve v tom období došlo k okupácii a anexii Krymu. „Takže už na začiatku svojej biskupskej služby som sa musel vyrovnávať s vážnymi výzvami, na ktoré som musel reagovať. S pomocou Svätej stolice, apoštolskej nunciatúry a Jeho Blaženosti Svjatoslava (Ševčuka) sa nám podarilo zachovať štruktúry v Krymskom exarcháte, kde naďalej slúžia kňazi a fungujú farnosti.“
Napriek tejto skúsenosti biskup hovorí, že vojna v roku 2022 „je oveľa krutejšia“ a má veľké obavy o svojich kňazov a veriacich. „Budeme sa však naďalej modliť k Bohu, aby nám pomohol a dal nám milosť zachovať si lásku a ľudskosť uprostred toľkého násilia.“ Opäť sa vrátiac k myšlienke na zajtrajšiu modlitbu ruženca, odeský exarcha hovorí: „Táto modlitba je nádherným gestom Svätého Otca na podporu Ukrajiny“ a napriek tomu, že sa vyskytli nepochopenia niektorých gest a slov pápeža Františka, „on zostáva morálnou autoritou na celosvetovej úrovni a jeho modlitba a podpora, ako duchovná , tak i slovná, je veľmi dôležitá pre nás, ktorí trpíme nespravodlivosťou a krutosťou vojny tu na Ukrajine v 21. storočí.“
