Vatikán 28. mája (RV) Pri stretnutí s Pápežským výborom pre historické vedy v sobotu 28. mája pápež František hovoril o význame historickej pamäti, ktorá je potrebná pre „zmierenie medzi bratmi, uzdravenie rán, opätovné uvedenie niekdajších nepriateľov do vzájomnej zhody národov“. Historikov povzbudil, aby aj udržiavaním vedeckých kontaktov s historikmi v Rusku prispievali k posilneniu mieru.

Medzi účastníkmi audiencie nechýbala slovenská historička prof. Emília Hrabovec z Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pápežský výbor pre historické vedy, na ktorého čele je premonštrátsky páter Bernard Ardura, má v súčasnosti členov zo 14 krajín troch kontinentov. Svätý Otec im poďakoval za hodnotný príspevok ich veľkorysej služby pre Svätú stolicu, pričom zdôraznil kontakt s historikmi, ktorí nie sú z cirkevného prostredia:

„Je to cenný príspevok aj kvôli spôsobu, akým to uskutočňujete: dialógom a spoluprácou s historikmi a akademickými inštitúciami, ktorí túžia študovať nielen dejiny Cirkvi, ale rozsiahlejšie dejiny ľudstva v ich vzťahu ku kresťanstvu počas dvoch tisícročí.

Pred sto rokmi, 6. februára 1922, pápež Pius XI., pápež knihovník a diplomat, dal Cirkvi a občianskej spoločnosti rozhodujúce usmernenie prostredníctvom znamenia, ktoré bolo v tom čase určite prekvapujúce. Hneď po svojom zvolení pápež Ratti chcel otvoriť svoj pontifikát ukázaním sa na vonkajšej loggii Vatikánskej baziliky, namiesto vnútornej, ako to urobili jeho traja predchodcovia.

Vravia, že to zabralo skoro 40 minút, kým otvorili to okno, ktoré sa časom zanieslo hrdzou, keďže sa nepoužívalo. Týmto gestom nás Pius XI. vyzval, aby sme sa priblížili svetu, venovali sa načúvaniu spoločnosť našej doby a slúžili jej. Pridŕžanie sa solídne zdokumentovanej reality zostáva pre historika nevyhnutné, bez idealistických únikov do minulosti, hoci by sa javila utešujúcou.“

Bádateľ v oblasti histórie kresťanstva potrebuje mať správnu vnímavosť na rozličné aspekty, ktorými sa prejavuje pôsobenie Ducha Svätého v dejinách, pripomenul pápež František:

„Dejiny Cirkvi sú miestom stretnutia a konfrontácie, v ktorých sa rozvíja dialóg medzi Bohom a ľudstvom; a to je predurčené tomu, kto vie spojiť myslenie s konkrétnosťou. Prichádza mi na um veľký historik Caesar Baronius: na poklope komína zanechal tento nápis: Baronius coquus perpetuus (Baronius večne kuchár).

Učenec s obdivuhodnou vzdelanosťou, ako aj muž veľkých cností, sa neustále považoval za kuchára komunity, čím ho v mladosti poveril sv. Filip Neri. Nezriedka ho významné osobnosti, ktoré k nemu prichádzali po radu, našli v pracovnej zástere zaneprázdneného umývaním rajníc (porov. A. Capecelatro, Život sv. Filipa Neriho, Neapol 1879, zv. I, s. 416). Takže teória a prax – vo vzájomnom spojení – privádzajú k pravde.“

Pápež František poukázal aj na kontext súčasnej vojny na Ukrajine, ktorý ovplyvnil možnosti vedeckých kontaktov:

„Súčasná situácia vo východnej Európe vám momentálne neumožňuje stretávať sa s niektorými z vašich obvyklých partnerov v rámci konferencií, na ktorých už desaťročia spolupracujete s Ruskou akadémiou vied v Moskve aj s historikmi Moskovského pravoslávneho patriarchátu. Som si však istý, že dokážete využiť vhodné príležitosti na obnovenie a zintenzívnenie tejto spoločnej práce, ktorá bude cenným príspevkom k posilneniu mieru.

Ak sú dejiny často presiaknuté vojnovými udalosťami a konfliktami, štúdium dejín ma núti myslieť na inžinierstvo mostov, ktoré umožňuje plodné vzťahy medzi ľuďmi, medzi veriacimi a neveriacimi, medzi kresťanmi rôznych vyznaní.

Vaša skúsenosť je bohatá na ponaučenia. Potrebujeme ju, pretože je nositeľom historickej pamäti, potrebnej na pochopenie toho, čo je v hre pri utváraní dejín Cirkvi a ľudstva: tej, ktorá ponúka otvorenosť k zmiereniu medzi bratmi, uzdravenie rán, opätovné uvedenie niekdajších nepriateľov do vzájomnej zhody národov, ako to dokázali urobiť po Druhej svetovej vojne otcovia zakladatelia zjednotenej Európy.“

Svätý Otec vo svojom príhovore ocenil úsilie Pápežského výboru pre historické vedy o multikultúrny, medzinárodný a multidisciplinárny prístup i skutočnosť, že Pápežský výbor pre historické vedy bude v auguste zastúpený na XXIII. kongrese Medzinárodného výboru historických vied v Poznani, kde sa uskutoční okrúhly stôl na tému „Svätá stolica a revolúcie 19. a 20. storočia“.