Vatikán 28. mája (RV) Svätý Otec František prijal na audiencii delegáciu predstaviteľov budhizmu z Mongolska pri príležitosti osláv 30. výročia prítomnosti Katolíckej cirkvi v tejto ázijskej krajine a zároveň 30. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Mongolskom.

Mongolským hosťom, ktorí prišli v sprievode  apoštolského prefekta Ulánbátaru Mons. Giorgia Marenga, Svätý Otec poďakoval za túto historickú návštevu: „Vyjadrujem svoju vďaku za vašu prvú návštevu Vatikánu ako oficiálnych predstaviteľov mongolského budhizmu. Je príležitosťou prehĺbiť vaše priateľské vzťahy s Katolíckou cirkvou, aby sa podporilo vzájomné porozumenie a spoluprácu s cieľom budovať mierovú spoločnosť.“

V príhovore sa ďalej pápež sústredil najmä na tému mieru a podporovanie kultúry pokoja a nenásilia a poukázal na prvky spoločné budhistom i kresťanom: „Mier je dnes vrúcnou túžbou ľudstva. Preto je naliehavo potrebné prostredníctvom dialógu na všetkých úrovniach podporovať kultúru pokoja a nenásilia a na tomto pracovať. Tento dialóg musí všetkých vyzývať, aby odmietli násilie vo všetkých jeho formách vrátane násilia voči životnému prostrediu. Žiaľ, sú aj takí, ktorí naďalej zneužívajú náboženstvo tým, že ho používajú na ospravedlňovanie násilia a nenávisti.

Ježiš i Budha boli tvorcovia pokoja a propagátori nenásilia. «Aj Ježiš žil v časoch násilia. Učil, že skutočným bojiskom, kde sa stretáva násilie a mier, je ľudské srdce [...]. Neúnavne hlásal bezpodmienečnú Božiu lásku, ktorá prijíma a odpúšťa, a učil svojich učeníkov milovať nepriateľov (porov. Mt 5,44) [...], vytýčil cestu nenásilia, ktorú nasledoval až do konca, až na kríž, cez ktorý nastolil pokoj a zničil nepriateľstvo (porov. Ef 2,14-16)». Preto «byť skutočnými Ježišovými učeníkmi dnes znamená prihlásiť sa aj k jeho ponuke nenásilia» (Posolstvo k Svetovému dňu pokoja 1. januára 2017, 3).

Budhovým ústredným posolstvom bolo nenásilie a pokoj. Učil, že «víťazstvo za sebou zanecháva stopu nenávisti, pretože porazení trpia. Zanechaj všetky myšlienky na víťazstvo a porážku a ži v pokoji a radosti» (Dhammapáda, XV, 5 [201]). Zdôrazňoval tiež, že víťazstvo nad sebou samým je väčšie ako víťazstvo nad inými: «Lepšie je zvíťaziť nad sebou samým ako vyhrať tisíc bojov proti tisícom ľudí» (tamtiež, VIII, 4 [103]).

Vo svete zmietanom konfliktmi a vojnami máme ako náboženskí predstavitelia hlboko zakorenení v našich náboženských doktrínach povinnosť podnecovať v ľudstve vôľu odmietať násilie a budovať kultúru mieru.“ Pápež František vyjadril presvedčenie, že počas pobytu v Ríme bude pre mongolskú delegáciu podnetným stretnutie s členmi Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg ako „príležitosť prebádať cesty ďalšieho rozvoja budhisticko-kresťanského dialógu v Mongolsku a tamojšom regióne“. V tomto smere vyjadril nádej do budúcnosti:

„Posilňujme naše priateľstvo pre dobro všetkých. Mongolsko má dlhú tradíciu mierového spolužitia rôznych náboženstiev. Dúfam, že táto dávna história harmónie v rozmanitosti bude pokračovať aj dnes prostredníctvom účinného uplatňovania náboženskej slobody a podpory spojených iniciatív pre spoločné dobro. Vaša dnešná prítomnosť tu je sama osebe znakom nádeje.“

-

Prvá oficiálna návšteva zástupcov budhistov z Mongolska vo Vatikáne sa začala v piatok. Príležitosťou je 30 rokov od začiatku prítomnosti Katolíckej cirkvi v krajine a od nadviazania diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Mongolskom. O prijatí delegácie vo Vatikáne na pôde Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg porozprával pre vatikánske médiá apoštolský vikár v Ulanbátare Mons. Giorgio Marengo. Dvojdňová návšteva mongolských reprezentantov zahŕňa aj Vatikánske múzeá, prezradil Mons. Marengo. Apoštolský vikár v hlavnom meste krajiny, kde žije približne 1400 katolíkov v 8 farnostiach, hovorí o tejto udalosti ako „dôležitom medzníku“ pre medzináboženský dialóg:

„Sme veľmi šťastní z tohto podujatia, na ktorom sme pracovali takmer dva roky s veľkou spoluprácou a podporou Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg. V skutočnosti už do Vatikánu prišli aj iné významné osobnosti mongolského budhizmu, ale išlo o neoficiálne návštevy, zatiaľ čo toto je prvý prípad, keď delegácia prišla s výslovným želaním stretnúť sa so Svätým Otcom. Je to teda dôležitá kapitola medzináboženského dialógu, ktorému Cirkev v Mongolsku venuje veľkú pozornosť.“ V súvislosti s 30. výročím prítomnosti Katolíckej cirkvi v tejto ázijskej krajine Mons. Marengo pripomenul zásluhy prvého tamojšieho apoštolského prefekta, ktorým bol Mons. Václav (Wenceslao) Selga Padilla, pôvodom z Filipín:

„Je to veľmi krásne, zaujímavé, Duchom Svätým vedené dobrodružstvo, ako v prvých storočiach Cirkvi. Páči sa nám tento obraz Cirkvi, ktorý sa podobá obrazu zo Skutkov apoštolov. Na svete je len málo krajín, kde spoločenstvo Cirkvi tvoria kresťania z prvej alebo druhej generácie. Je to dobrodružstvo Ducha a veľkého misijného nadšenia, ktorého protagonistom bol aspoň počas dvoch z týchto desaťročí, ak nie počas všetkých troch, zosnulý biskup Václav Padilla, ktorý bol skutočným zakladateľom tejto Cirkvi, spolu so svojimi spolubratmi, a potom s ďalšími misijnými dielami a silami, ktoré sa pridali.

Povedal by som teda, že prvé desaťročie bolo charakteristické misionárskym priekopníctvom tohto veľkého misionára prvej skupiny, ktorý začal evanjelizovať po skončení komunistického režimu, ktorý vážne obmedzoval náboženskú slobodu v tejto krajine stredovýchodnej Ázie. Prvé desaťročie sa nieslo v znamení týchto malých, ale veľmi významných krokov, najmä v oblasti podpory ľudských práv.

Druhé desaťročie by sme mohli označiť za obdobie, keď sa rodili a zakoreňovali prvé kresťanské komunity a začínali niektoré cesty viery miestneho obyvateľstva. Tretie desaťročie je symbolizované vysvätením prvého mongolského kňaza v roku 2016 a tento obraz nosíme v sebe ako veľký dar Ducha pre túto rodiacu sa Cirkev. Spolu s ním máme dnes druhého miestneho kňaza, ktorý bol vysvätený v októbri minulého roka.

Pri terajšej návšteve sú hlavnými hosťami zaiste naši budhistickí priatelia, ale zároveň sú tu aj dvaja mongolskí kňazi, ktorí prichádzajú do Vatikánu po prvýkrát.“

Keďže ide aj o 30. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi Svätou stolicou a Mongolskom, apoštolský vikár Giorgio Marengo objasňuje: „Ide predovšetkým o zintenzívnenie tohto pozitívneho vzťahu dialógu, spolupráce, ktorý, ako dúfame, vyústi do konkrétnych krokov, ktoré pomôžu aj právnemu postaveniu Cirkvi v Mongolsku a potvrdia i prehĺbia vzájomnú spoluprácu, ktorá bola v posledných rokoch vždy veľmi pozitívna.“

Mongolsko je krajina rozprestierajúca sa medzi impozantnými pohoriami na severe a vyprahnutými oblasťami na juhu. Okolo 30% obyvateľov žije kočovným životom. Z vyše troch miliónov obyvateľov Mongolska je pokrstených okolo 1400 osôb. O pastoračných výzvach pre Cirkev hovorí Mons. Marengo týmito slovami: „Prvou výzvou je hĺbka, aby pomohla tým, ktorí urobili tento veľmi dôležitý krok prehĺbiť svoju vieru a čoraz viac ju prepojiť s každodenným životom. Znamená to venovať veľké úsilie starostlivosti a sprevádzaniu ľudí, ktorí sú už súčasťou našich spoločenstiev.

Druhým aspektom je výzva spoločenstva a bratstva, a to tak medzi nami misionármi z rôznych kongregácií, ktorí pôsobíme na tomto území, ako aj medzi samotnými kresťanskými spoločenstvami, pretože hoci je nás málo, čoraz viac pociťujeme potrebu byť vzájomne zladení na ceste evanjelia. A tiež preto, že spoločenstvo je znakom Pánovej prítomnosti medzi nami. Tretím aspektom je ohlasovanie a svedectvo, ktorým sa musí vyznačovať táto naša Cirkev, ktorá je z väčšej časti zameraná smerom von, keďže je malou menšinou: nikdy nezabúdajme, že sa nemôžeme zastaviť alebo uzavrieť do seba, pretože evanjelium je na to, aby sme ho žili a svedčili o ňom a ponúkali ho s odvahou a pokorou.“