Prešov 23. mája (TK KBS) Už od skorého rána putovali v sobotu 21. mája gréckokatolícki veriaci spolu so svojimi kňazmi za poľské hranice, na 11. metropolitnú púť Gréckokatolíckej cirkvi sui iuris na Slovensku do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Krakove. Táto púť sa počas minulých dvoch rokov nemohla uskutočniť pre nepriaznivú pandemickú situáciu a rôzne medzinárodné opatrenia, avšak teraz, uprostred doznievania opatrení, sa pútnici už opäť mohli vydať k žriedlu milosrdenstva bez obmedzení.
Samotný program púte začal privítaním slovenských pútnikov o 9:00 ráno, po ktorom sa slova ujal emeritný arcibiskup Ján Babjak SJ, ktorý vo svojom pozdrave s radosťou v hlase privítal všetkých pútnikov, ktorí zapĺňali aj posledné miesta v sanktuáriu. Vyjadril veľkú vďaku, že tak blízko za hranicami máme veľké žriedlo milosrdenstva, ku ktorému môžeme každoročne, s výnimkou pandemických rokov, putovať ako jedna metropolitná cirkev.
Po pozdravoch si gréckokatolícki pútnici uctili Matku Milosrdenstva modlitbou Akatistu k Presvätej Bohorodičke. Tento akatist viedol Vladimír Sekera Mikluš, rektor gréckokatolíckeho kňazského seminára blaženého biskupa Pavla Petra Gojdiča v Prešove, spevom ho doprevádzal seminárny zbor sv. Romana Sladkopevca. Bohoslovci spevom obohatili aj archijerejskú svätú liturgiu, ktorá sa začala o 10:00. Sláveniu Eucharistie predsedal vladyka Ján, spolu s ním slúžilo viac ako 40 kňazov, ktorí prišli do Krakova spolu s pútnikmi zo svojich farností.
V homílii vladyka Ján situoval aktuálnu slávnosť ešte stále do slávenia sviatkov Paschy, očakávajúc Pánovo Nanebovstúpenie a Zoslanie Svätého Ducha. Vychádzajúc z liturgického čítania evanjelia o Ježišovi ako o Dobrom pastierovi rozvinul ideu pastierskej starostlivosti a Ježišovej lásky k jeho ovečkám, ktorá sa prejavuje milosrdenstvom, sýtením chlebom života, ochranou pred zlým a odpúšťaním hriechov. Svoju lásku spečatil poslušným životom a dobrovoľnou smrťou na kríži. Túto jeho lásku človek spozná až vo večnosti, až na druhom brehu života. Vyzval prítomných, aby po dvoch rokoch opäť na tomto mieste prinášali svoje prosby pred Trón Božieho milosrdenstva, vďačnosť za doznievanie pandémie i bolesť nad susednou Ukrajinou.
Vladyka Ján citoval slová zapísané v denníčku svätej sestry Faustíny – 14. septembra 1937 „Sekretárka moja, napíš, že som štedrejší voči hriešnikom než voči spravodlivým. Pre nich som zostúpil na zem... pre nich som prelial krv, nech sa neboja priblížiť ku mne, oni najviac potrebujú moje milosrdenstvo.“ Tieto slová otvárajú cestu k milosrdenstvu každému človekovi – Božie milosrdenstvo je záchranná ruka pre každého hriešnika, ktorý sa jej túži chytiť. V nebi je väčšia radosť z jedného hriešnika, ktorý sa obráti, než nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými. Ježiš odpustil aj lotrovi na kríži, a prisľúbil mu, že ešte dnes bude s ním v raji. Boh sa nikdy neunaví odpúšťať a prejavovať milosrdenstvo, ak po ňom hriešnik túži.
Neskôr slovami Ježiša sestre Faustíne povzbudil prítomných k prijatiu sviatosti pokánia: Dnes mi Pán povedal: „Dcéra, keď pristupuješ k sv. spovedi, ktorá je prameňom môjho milosrdenstva, vždy vplýva na tvoju dušu moja krv a voda, ktorá vyšla z môjho srdca, a zošľachťuje tvoju dušu. Vždy, keď prichádzaš na sv. spoveď, ponáraj sa celá do môjho milosrdenstva s veľkou dôverou, aby som mohol vyliať na tvoju dušu hojnosť svojich milostí. Keď prichádzaš na sv. spoveď, mysli na to, že v spovednici ja sám čakám na teba, len sa zakrývam kňazom, ale sám pôsobím v tvojej duši. Tu sa úbohá duša stretá s milosrdným Bohom. Povedz dušiam, že z tohto prameňa milosrdenstva môžu čerpať milosti jedine nádobou dôvery. Ak ich dôvera bude veľká, moja štedrosť bude bezhraničná. Pokorné duše zalievajú prúdy mojej milosti. Pyšní zostávajú vždy v biede a núdzi, lebo moja milosť sa odvracia od nich k pokorným dušiam.“
Prameň milosrdenstva, svätá spoveď, z ktorej duše čerpajú milosti a odpustenie hriechov, nebola v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Krakove prítomná iba v odkaze Denníčka alebo slovách homílie emeritného otca arcibiskupa, ale aj priamo v živom cirkevnom spoločenstve – od skorého rána mnohí kňazi spovedali pútnikov, aby mohli prijať hojnosť Pánových milostí a pristúpiť k prijatiu Jeho prečistého Tela a Krvi.
Po archijerejskej svätej liturgii mali pútnici čas, aby navštívili okolie Sanktuária, zotrvali v modlitbe v kaplnke ustavičnej eucharistickej adorácie, zakúpili si devocionálie v blízkych obchodoch a strávili spoločný čas pri jedle s ich súputníkmi. Mnohí navštívili aj neďaleké Sanktuárium sv. Jána Pavla II., v ktorom videli mnohé výjavy zo života slovanského pápeža, relikvie i jeho pápežskú sutanu poznačenú krvavým atentátom na jeho život. Gréckokatolíckym očiam boli blízke mnohé ikonografické mozaiky a výjavy zo Svätého písma, ktoré zdobili celé Sanktuárium.
V hodinke Božieho milosrdenstva sa opäť rozoznela v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva slovenčina. Na modlitbe Korunky sa vo svätyni vedľa vladyku Jána bol kardinál Stanisław Dziwisz, emeritný krakovský metropolita a blízky pobočník sv. Jána Pavla II., ale aj emeritný krakovský pomocný biskup Jan Zając. Po modlitbe sa kardinál prihovoril všetkým slovenským pútnikom, ktorým poďakoval za veľké svedectvo viery, vidiac, ako sa plné sanktuárium utiekalo k Božiemu milosrdenstvu. Pozval ich, aby prehlbovali svoju lásku k Bohu, ktorý širšie odkryl svoje milosrdenstvo svetu cez toto miesto. Vladyka Ján mu poďakoval za jeho slová a za jeho prítomnosť, lebo cez jeho osobu sa medzi pútnikmi sprítomnil odkaz slovanského pápeža, apoštola milosrdenstva sv. Jána Pavla II.
Osobitnou skupinou pútnikov boli mladí Prešovskej archieparchie, ktorí spoločne putovali do Sanktuária autobusom z GMC Bárka v Juskovej Voli. Okrem účasti na programe metropolitnej púte navštívili aj koncentračný tábor Osvienčim a centrum Krakova, strávili noc v pútnickom dome sestričiek v Łagievnikoch a nakoniec v nedeľu navštívili Vieliczku i rodisko svätého Jána Pavla II. – Vadovice.
Informoval Richard Fučko
