Vatikán 16. mája (RV) Karmelitánsky kňaz, teológ, novinár a spisovateľ Titus Brandsma sa pred Druhou svetovou vojnou dôrazne postavil proti nacistickým rasovým zákonom namiereným proti Židom, čo hrdinsky zaplatil vlastným životom. Už v roku 1985 ho ako mučeníka blahorečil sv. Ján Pavol II. Po vyše 36 rokoch, v nedeľu 15. mája 2022, mu Cirkev priznala titul svätosti kanonizačným výrokom pápeža Františka.

Páter Titus Brandsma bol zatknutý v januári 1942, po napadnutí Holandska Nemeckom. Nacisti mu prisľúbili pokojný život v kláštore, ak sa verejne vyjadrí, že katolícka tlač by mala uverejňovať nacistickú propagandu. Karmelitánsky kňaz to odmietol, za čo bol vystavený útrapám a hladovaniu v koncentračnom tábore Dachau. Zomrel po injekcii kyseliny karbolovej 26. júla toho istého roku. Mal 61 rokov.

Odvaha vzoprieť sa propagande

Holandské veľvyslanectvo pri Svätej stolici v týchto dňoch vzdalo hold svojmu krajanovi aj formou sympózia. Aké miesto má dnes sv. Titus Brandsma v sekularizovanej holandskej spoločnosti? Veľvyslankyňa Holandska pri Svätej stolici Caroline Weijers v rozhovore pre Vatican News odpovedá:

„Titus Brandsma je človek mnohých talentov. Ako kňaz sa inšpiroval karmelitánkou sv. Teréziou z Avily. Mal mimoriadne pozitívny postoj k životu. Ako mysliteľ, filozof a mystik intelektuálne prispel do spoločenskej diskusie. Ako profesor a rektor Katolíckej univerzity v Nijmegene, ktorá bola založená v roku 1923, prispel ku katolíckej emancipácii v Holandsku.

Ako novinár bol aktívny slovom a bezpochyby aj činom, keď vystupoval proti národnosocialistickej ideológii a norimberským rasovým zákonom, obhajoval slobodu tlače a počas okupácie Holandska navštevoval redakcie rozličných katolíckych periodík, aby ich podnecoval nepublikovať propagandu.

Keď sa pozrieme späť, všetky tieto aspekty z neho určite urobili osobitného hrdinu odboja. Jeho odvaha a vytrvalosť sú inšpirujúce pre mnohých na celom svete a určite aj v Holandsku. Viera, nádej a láska, vlastnosti, ktoré Titus stelesňoval, sú dôležité nielen pre katolíkov, kresťanov či veriacich, ale pre všetkých ľudí dobrej vôle.“

Sympózium s názvom „Titus Brandsma: Výzvy pre žurnalistiku v temných časoch“ zorganizovalo Holandské veľvyslanectvo pri Svätej stolici v spolupráci so Združením novinárov akreditovaných pri Vatikáne. Dejiskom podujatia bolo 10. mája Medzinárodné centrum sv. Alberta sídliace v dome, kde sv. Titus žil počas svojich štúdií v Ríme.

Kandidát na patróna žurnalistov

Na spomenutom sympóziu zaznel aj návrh vyhlásiť sv. Titusa Brandsmu za patróna novinárov. Vicepostulátor kauzy svätorečenia P. Fernando Millán Romeral, ktorý je autorom knihy o tomto svätcovi s názvom „Odvaha pravdy“ a v súčasnosti pracuje na ešte rozsiahlejšom životopise, to komentuje takto:

„Pre niektorých to bolo prekvapenie, pretože si mysleli, že už je spolupatrónom novinárov spolu so svätým Františkom Saleským. Sám Ján Pavol II. ho nazval „mučeníkom slobody tlače“. Je pekné, že novinári túto požiadavku predkladajú. Spomínam si, že ako mladík som prišiel do Ríma na blahorečenie a zarazilo ma, že správa v novinách začínala slovami: „Dnes jeden z našich kolegov vystúpil na slávu oltárov“. Je to zdravá hrdosť byť novinárom. Dúfam, že táto žiadosť bude úspešná.“

Toľko slová životopisca svätého Holanďana Titusa Brandsmu, Fernanda Millána Romerala, ktorý pre vatikánske médiá pripomenul viacero aspektov jeho svätosti a jeho životného odkazu: oddanosť karmelitánskej mystike, podporovanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti, úsilie o posilnenie mieru s varovným hlasom na predídenie vojne, pedagogická a akademická služba ako rektor na katolíckej univerzite v Nijmegene, pastoračná starostlivosť o talianskych imigrantov v Holandsku, ekumenizmus, ale aj propagovanie jazyka esperanto na vytváranie mostov medzi kultúrami.

Pre zaujímavosť možno spomenúť, že záľuba pre esperanto charakterizovala aj ďalšiu veľkú osobnosť podobného formátu, poľského mučeníka sv. Maximiliána Kolbeho z rehole minoritov, ktorý rovnako spečatil svoje svedectvo smrťou v nacistickom koncentračnom tábore.