Vatikán 13. mája (RV) „Hriechy, ktoré viedli k našim historickým rozdeleniam, možno prekonať jedine v pokore a pravde, keď začneme pociťovať bolesť nad vzájomnými ranami a potrebu dávať a prijímať odpustenie“. Aj týmito slovami sa v piatok 13. mája prihovoril pápež František členom Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie, ktorú prijal vo Vatikáne. Spomenul aj apoštolskú cestu do Južného Sudánu, na ktorú sa vydá v dňoch 5. - 7. júla 2022.
„Bude to ekumenická púť pokoja“ povedal Svätý Otec na margo svojej cesty do Južného Sudánu, ktorú vykoná s prímasom Anglikánskeho spoločenstva Justinom Welbym a moderátorom Škótskej cirkvi Jimom Wallacom. Modlime sa, aby táto cesta bola inšpiráciou k zmiereniu, vyzval pápež členov Medzinárodnej anglikánsko-katolíckej komisie, ktorá rozvíja ekumenický dialóg už takmer 60 rokov:
„Chcel by som vám odporučiť do vašich modlitieb jeden dôležitý míľnik. Arcibiskup Justin Welby a moderátor Škótskej cirkvi, dvaja drahí bratia, budú mojimi spoločníkmi na ceste, keď o niekoľko týždňov budeme môcť konečne pocestovať do Južného Sudánu. Je to cesta, ktorá bola odložená kvôli ťažkostiam v krajine. Avšak môj brat Justin posiela najprv svoju manželku, aby sa venovala príprave a dobročinnosti. A toto je dobrá práca, ktorú robí on, ako pár, so svojou manželkou: veľmi jej ďakujem.
Bude to ekumenická púť pokoja. Modlime sa, aby inšpirovala kresťanov Južného Sudánu a celého sveta k tomu, aby boli podporovateľmi zmierenia, tkáčmi svornosti, schopní povedať „nie“ hanebnej a zbytočnej špirále násilia a zbraní. Spomínam si, že táto cesta sa začala pred rokmi duchovnou obnovou, ktorá sa uskutočnila tu, vo Vatikáne, s predstaviteľmi Južného Sudánu a tiež s Justinom Welbym a moderátorom Škótskej cirkvi. Jedna ekumenická cesta s politikmi Južného Sudánu.“
Jednota ako dar, ktorý si vyžaduje zrieknutie, transparentnosť a odvahu
„Každé hľadanie hlbšej jednoty nemôže byť ničím iným, než výmenou darov, pri ktorej každý prijme za svoje to, čo Boh zasial do toho druhého“, vysvetlil Svätý Otec. Zároveň dodal:
„Hriechy, ktoré viedli k našim historickým rozdeleniam, možno prekonať jedine v pokore a pravde, keď začneme pociťovať bolesť nad vzájomnými ranami a potrebu dávať a prijímať odpustenie (porov. enc. Ut unum sint, 34). To si vyžaduje istú odvahu, avšak je to duch daru, pretože každý skutočný dar v sebe zahŕňa zrieknutie, vyžaduje si transparentnosť a odvahu, vie sa otvoriť pre odpustenie. Jedine tak pomôžu rozličné výmeny darov a skúseností prekonať náležité formality a dotknúť sa sŕdc. Iba tak vstúpime do harmónie s Duchom Svätým, Božím darom, tým, ktorý sa nám darúva, aby obnovil harmóniu, pretože On sám je harmónia, ktorá zmieruje rozličnosť v jednote.“
V závere príhovoru pápež František zdôraznil, že „jednota je nadradená konfliktu“ a vyzval nebáť sa krízy. Vysvetlil: „Konflikty nás uzatvárajú do seba. Nesmieme upadnúť do otroctva konfliktu. Naopak kríza je dobrá. ... V našom dialógu by sme mali vstúpiť do krízy, pretože kríza je otvorená, a pomáha prekonávať problémy. Neupadnime však do konfliktu, ktorý vedie k vojnám a rozdeleniu“.
