Vysoká nad Uhom 11. mája (TK KBS) Po vypuknutí vojny sa od prvej chvíle zapojilo do pomoci odídencom z Ukrajiny aj Pastoračné centrum Anny Kolesárovej. Sídli vo Vysokej nad Uhom, čo je iba niekoľko minút autom od ukrajinských hraníc. V spolupráci s obcou Vysoká nad Uhom prijímali odídencov, poskytli im ubytovanie, stravu, rady o možnom ďalšom smerovaní a mohli sa trošku vyrozprávať aj z aktuálne prežívanej traumy úteku pred vojnou. Počas jedného mesiaca tak poskytli krátkodobé útočisko 428 odídencom z Ukrajiny, ktorí v centre strávili 490 nocí, píše o dvoch mesiacoch pomoci v centre Mária Aľušíková.
„Podali sme pomocnú ruku aj dobrovoľníkom, ktorí slúžili na hraniciach vo Vyšnom Nemeckom a vo Veľkých Slemenciach. Po otvorení Veľkokapacitného centra pomoci v Michalovciach sme boli koordinačným tímom oslovení s prosbou pre ubytovanie aj dobrovoľníkov, ktorí slúžia nepretržite v stanoch pomoci. Od začiatku vojny prešlo našim centrom 516 dobrovoľníkov, ktorým sme poskytli 2145 nocľahov a stravu. Okrem základných potrieb sme sa zamerali aj na duchovnú pomoc a podporu. Keďže sa títo dobrovoľníci stretávajú v službe priamo s odídencami a počúvajú ich bolestné príbehy, u nás bola vytvorená možnosť večerného zdieľania sa a vyrozprávania všetkého čo zažili a počuli. Tiež mali možnosť sa zúčastniť na svätej omši, adorácie, duchovného rozhovoru či svätej spovede.
Pastoračné centrum Anny Kolesárovej je miestom prijatia, ktoré mali možnosť zažiť aj dobrovoľníci iného vierovyznania a taktiež aj neveriaci. Niektorí z nich sa vyjadrili, že je to pre nich vôbec prvý kontakt s veriacim prostredím a že sú veľmi obohatení o vzťahy, ktoré tu získali a vďační za priateľské prostredie prijatia," uviedla Mária.
Príbeh Anny Kolesárovej, ktorá zomrela pri obrane svojej ľudskej dôstojnosti počas druhej svetovej vojny sa tak dostáva do povedomia aj v tej súvislosti, že teraz v jej centre sa pomáha práve tým, ktorí majú bezprostredný kontakt s vojnou. Z rodín Ukrajincov, ktoré v centre prichýlili boli hlavne mamy s deťmi – vyplakané, ustráchané, plné neistoty z budúcnosti, ale aj veľkej bolesti z odlúčenia od rodiny, od starých rodičov a manželov. Medzi nimi bola aj psychologička Katja, ktorej slová v cenre rezonujú dodnes: „Celý život som pomáhala ľuďom vyrovnávať sa s traumami a teraz tu prichádzam ako žena a matka, ktorá sama potrebuje pomoc.“
Ďalšia rodina prišla s troma deťmi z Charkova po dvojtýždňovom skrývaní sa v úkryte v pivničných priestoroch. Otec dvoch asi sedem a osemročných chlapcov povedal, že konečne tu vidí chlapcov sa usmievať. Mama sa podelila so skúsenosťou ako váhala, či mať ešte tretie dieťa a neznámy kňaz jej poradil, že nech sa nebojí prijať ďalšie dieťa do rodiny, že s ním príde aj požehnanie. Tak sa vyznala, že je vďačná za dcérku Džanu, lebo ak by ju nemali, museli by sa ako rodina rozdeliť a manžel by musel ostať na Ukrajine vo vojne a sama by nemala odvahu odísť. Žiaľ, nemajú sa už kam vrátiť, keďže ich dom bol zbombardovaný a tak odišli hľadajúc cestu za novým životom. Sú to veriaci ľudia a jedine viera im pomáha prekonať všetko a začať odznova – tak sa vyjadrili.
Medzi odídencami bol aj protestantský pastor, ktorý v centre strávil niekoľko dní, keďže prišiel so študentami z Kijeva a čakal manželku, ktorá dlhšie váhala či odísť, keďže nemala odvahu na takýto krok. Podarilo sa jej presvedčiť susedov a prišla s nimi za manželom do Vysokej nad Uhom a spolu pokračovali do Anglicka. Pred odchodom pastor poďakoval za všetko, čo v centre dostal. „Predovšetkým za prijatie a lásku, vám ďakujem. Počas svojho života som v žiadnom spoločenstve nedostal toľko lásky ako u vás“. A pokračoval: „Dali ste tak veľa lásky aj mojej manželke. A tu som si uvedomil, že ja som jej za 27 rokov čo sme spolu, nedal toľko lásky. Preto sa musím polepšiť, lebo len láska má zmysel“. Následne sa rozplakal. Počas viacerých večerov, ktoré strávil v centre sa zúčastnil večerných adorácii v Domčeku a bol nesmierne vďačný za čas s Ježišom.
„Počas tohto obdobia si uvedomujeme, aký veľký význam má miesto mučeníckej smrti blahoslavenej Anky Kolesárovej v tejto dobe. Sme Bohu vďační za možnosť byť ľuďom nablízku v týchto neľahkých časoch. Veríme, že Pán nám bude naďalej dávať silu k službe. V Domčeku už pokračujeme v našej charizme pútnického miesta a prijímame skupiny na duchovné obnovy a pútnikov, ktorí sa prichádzajú modliť, povzbudiť sa a duchovné načerpať," dodala Mária Aľušíková.
