[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 27. 06. 2022   Meniny má Ladislav, Ladislava      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  jún  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930   

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Kard. Parolin slávil v Deň Európy svätú omšu v rímskej ukrajinskej komunite
P:3, 10. 05. 2022 15:05, ZAH



Vatikánsky štátny sekretár slávil pri príležitosti Dňa Európy v pondelok 9. mája popoludní svätú omšu v ukrajinskej Bazilike sv. Sofie v Ríme.

Foto: SpC-Vatican


Vatikán 10. mája (RV) „Európsky projekt je ešte aj dnes predovšetkým projektom pokoja“, zdôraznil kardinál Pietro Parolin vo svojej homílii spomínajúc na podpísanie Schumanovej deklarácie z 9. mája 1950. Vatikánsky štátny sekretár slávil pri príležitosti Dňa Európy v pondelok 9. mája popoludní svätú omšu v ukrajinskej Bazilike sv. Sofie v Ríme. Vyslovil aj osobitnú modlitbu za pokoj na Ukrajine: „Nech Pán osvieti tých, čo vládnu, aby sa usilovali o obnovenie mieru a harmónie“.

Štátny sekretár v homílii komentoval liturgické čítania o Kristovi, Dobrom pastierovi. Ako povedal, „na Veľkú noc nám Pán Ježiš otvára dvere večného života. Smrť už viac nemá moc, bola porazená v tele Vykupiteľa. Ježiš nám otvára bránu do večnosti, on sám je bránou, dverami, ktorými treba prejsť, aby sme vstúpili do pravého života.“

Ako však skonštatoval kardinál Parolin, Kristovo víťazstvo, naplno dosiahnuté vo večnosti, tu na zemi akoby „len s ťažkosťou ukazovalo svoj triumf“ - je takmer „zahmlené v tomto svete, v ktorom sa zdá, akoby hriech a smrť mali navrch“. Denne nám to pripomínajú zábery z Ukrajiny, dodal štátny sekretár a vyzval k neustávajúcim modlitbám za túto sužovanú krajinu.

„Vyprosujeme od Boha dar pokoja pre Ukrajinu, materiálnu a duchovnú útechu pre obete vojny a najmä pre utečencov, pre deti, pre tých, ktorí prišli o všetko, pre ľudí, ktorí zostali sami. Nech Pán osvieti tých, čo vládnu, aby sa usilovali o obnovenie mieru a harmónie“, zdôraznil kardinál Parolin počas slávenia, ktorého sa zúčastnili i mnohí veľvyslanci akreditovaní pri Svätej stolici.

Tvárou v tvár vojnovým drámam kardinál Parolin pripomenul ducha, ktorý viedol „pamätnú“ deklaráciu ctihodného Božieho služobníka Roberta Schumana z 9. mája 1950, len päť rokov po „najrozsiahlejšom a najkrvavejšom“ konflikte, aký Európa dovtedy poznala.

Vtedajší francúzsky minister zahraničných vecí Schuman pochopil, že jediným spôsobom, ako odvrátiť nebezpečenstvo nového konfliktu, nebolo zastrašovanie, ani „budovanie ozbrojeného mieru, akou bola Studená vojna“ - pripomenul kardinál Parolin. Schuman vycítil, že len „vzájomná solidarita a delenie sa o zdroje“ mohli viesť ku „skutočnému zmiereniu“. Takto sa začala črtať cesta k Európskej federácii a meniť „osud regiónov, ktoré sa dlho venovali výrobe vojnových nástrojov“.

Jadrom Schumanovej deklarácie bola „celá politická a sociálna angažovanosť“ tohto štátnika, „pretkaná jeho kresťanskou vierou pestovanou v každodennom živote“. „Pre Schumana Kristus skutočne vstal z mŕtvych“, povedal kardinál Parolin: nebola to len akási abstraktná myšlienka, ale skutočná Kristova prítomnosť vo svete, s ktorou sa treba konfrontovať. A práve všeobjímajúca viera Schumana „živila a podporovala jeho prácu pre zjednotenú a zmierenú Európu“. Na svojej ceste sa stretol s osobnosťami, „ktoré zdieľali rovnakú vieru, rovnaký pohľad na život, rovnaké politické odhodlanie, rovnaké nadšenie pre spoločné dobro“ - s Konradom Adenauerom a Alcidom de Gasperim.

Všetci „si boli vedomí, že smrť sa nedá poraziť ďalšou smrťou, ale že jedine život poráža smrť a jedine život rinúci sa zo zmŕtvychvstalého Krista darúva pokoj“. Tvárou v tvár „ľudskému pokušeniu nechať prevládnuť nezhody“ zároveň zakladatelia Európskej únie pochopili, že jediným spôsobom, ako čeliť vzniknutým výzvam, je „počúvať sa navzájom, úprimne a s jednoduchosťou predkladať svoje vlastné dôvody a zároveň byť otvorení pre dôvody druhých“, skonštatoval kardinál Parolin. Preto ich nazývame „otcami zakladateľmi“ - lebo „položili základy novej stavby“ a „v živote sa snažili budovať tam, kde iní pred nimi vedeli len ničiť“.

Ako na záver uviedol kardinál Parolin, odkazom zakladajúcich otcov je „počúvanie a prijatie“, ktoré „sú aj dnes silnou stránkou Európy“. Dnes „je vzácne udržať si živým tento postoj v ohlušujúcom hluku našej doby“ – povedal štátny sekretár v Deň Európy.



( TK KBS, RV, zk; rp ) 20220510023   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Svetové stretnutie rodín

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus

  ::Pomoc utečencom::
Pomoc s ubytovaním