Bratislava 9. mája (TK KBS) Prezidentka Zuzana Čaputová v nedeľu ocenila 25 osobností spoločenského, kultúrneho a športového života, z toho šesť in memoriam. Štátne vyznamenania udelila aj tento rok v náhradnom termíne. Ceremoniál sa uskutočnil v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave. In memoriam ocenila prezidentka aj Alberta Púčika, Eduarda Tesára a Antona Tunegu, členov antikomunistického kresťanského hnutia, ktorí boli v rámci politických procesov v 50. rokoch odsúdení na trest smrti.
Anton Tunega, Albert Púčik a Eduard Tesár boli traja mladí absolventi trenčianskeho gymnázia, ktorí sa rozhodli ako členovia Bielej légie bojovať proti nastupujúcemu komunistickému systému – aj za cenu, že obetujú to najcennejšie, svoje vlastné životy. Ich životný príbeh nie je čierno-biely. Svoju mladosť prežívali v období neslobody, druhej svetovej vojny, pretláčania nacionalizmu. Ich skautský oddiel sa zmenil na Hlinkovú mládež. Už od konca druhej svetovej vojny, keď zreteľne narastal vplyv komunistov, rozhodli sa proti nemu bojovať.
Stali sa ústrednými postavami protikomunistického odboja v čase, keď režim siahal po najtvrdších represiách. Cieľom odbojovej skupiny Biela légia bolo získavať informácie o činnosti komunistickej strany, odhaľovať jej skutočné mocenské ciele.
Anton Tunega spolu s Albertom Púčikom vyrastali v Dolných Motešiciach neďaleko Trenčína. Spájali ich nielen politické postoje, ale aj priateľstvo. S Tesárom sa spoznali na gymnáziu a všetci traja odišli študovať do Bratislavy – Púčik medicínu, Tesár právo a Tunega techniku.
Anton Tunega skonštruoval vysielač na Hornej Nitre a začal s nepravidelným ilegálnym rozhlasovým vysielaním do zahraničia o situácii na Slovensku. Pripravoval prechody politicky ohrozených ľudí smerom na Západ.
Púčikovi sa podarilo utiecť do Rakúska. Stal sa organizátorom a zjednocujúcou osobnosťou neformálnej skupiny, ktorú tvorili ľudia ochotní riskovať pre vlasť a vieru svoj život. Bol kuriérom správ do exilu. Stráženú hranicu medzi Rakúskom a Slovenskom na rieke Morave preplával sedemkrát na gumenom člne v ohrození života.
Eduard Tesár pracoval na povereníctve vnútra na oddelení pasov a víz, získaval spravodajsky cenné informácie. Mal prehľad o pohybe domácich i zahraničných osôb aj o pohybe tovaru v bratislavskom prístave a na hraniciach. Ako jediný z trojice popravených bol ženatý a mal rodinu.
Počet zaistených v prípade Alberta Púčika dosiahol 76 osôb, väčšinou z radov slovenskej katolíckej inteligencie. Vzhľadom na vysoký počet zaistených to bola najväčšia akcia Štátnej bezpečnosti tohto druhu po nastolení komunistického režimu vo februári 1948.
Zdroj: TASR
