Vatikán 5. mája (TK KBS) Veľká ľudská rodina zjednotená v láske nie je utópia, ale projekt, pre ktorý nás Boh stvoril, píše pápež František v posolstve pri príležitosti 59. Svetového dňa modlitieb za povolania, ktorý sa bude sláviť 8. mája, na štvrtú veľkonočnú nedeľu, na tému „Povolanie k budovaniu ľudskej rodiny“. Zatiaľ čo veje ľadový vietor vojny, cirkev sa vydala na synodálnu cestu: to znamená, že cíti naliehavú potrebu ísť spoločne a prostredníctvom počúvania, účasti a zdieľania "prispievať k budovaniu ľudskej rodiny, uzdravovať jej rany a smerovať ju k lepšej budúcnosti".
Sen o bratstve
Povolanie podľa pápeža Františka znamená "uskutočniť Boží sen": "veľký plán bratstva, ktorý mal Ježiš v srdci, keď sa modlil k Otcovi, 'aby všetci boli jedno'". Každé povolanie v cirkvi, píše pápež vo svojom posolstve, prispieva k cieľu, ktorým je "nechať zaznieť harmóniu mnohých rôznych darov, ktoré môže priniesť iba Duch Svätý". Preto má Cirkev smerovať k stále väčšej synodalite: musí byť schopná ísť spoločne v harmónii rozmanitosti, do ktorej všetci prispievajú svojím dielom a môžu sa na nej aktívne zúčastňovať.
Laici i pastieri spoločne hlásajú evanjelium
Spoločné putovanie je základným poslaním cirkvi, ktorá existuje preto, aby evanjelizovala. Táto misia je možná iba so zapojením všetkých. Preto "sa musíme vyvarovať mentality, ktorá oddeľuje kňazov a laikov a považuje prvých menovaných za protagonistov a druhých za vykonávateľov": kresťanské poslanie musí byť uskutočňované "ako jeden Boží ľud, laici a pastieri spoločne".
Všetci sú povolaní
Na druhej strane by sa "povolanie" nemalo reduktívne vzťahovať iba na kňaza alebo rehoľníkov. "Nie je to výnimočný prežitok vyhradený len pre pár vyvolených". „Všetci sme povolaní podieľať sa na Kristovom poslaní zjednotiť rozptýlené ľudstvo a zmieriť ho s Bohom. Každý z nás je stvorením, ktoré Boh chcel a miloval a na ktoré myslel jedinečným a zvláštnym spôsobom.“ Túto božskú iskru, ktorá prebýva v srdci každého muža a ženy, sme povolaní rozvíjať" a "prispievať k rastu ľudstva, ktoré by bolo preniknuté láskou a vzájomným prijatím“.
Jediná rodina v spoločnom domove
Všetci, pokračuje pápež, sme povolaní k tomu, aby sme sa navzájom opatrovali, aby sme uzdravovali rany stvorenia, „aby sme sa stali jednou rodinou v podivuhodnom spoločnom domove stvorenia, v harmonickej rozmanitosti jeho prvkov“. „Nielen jednotlivci, ale aj národy majú povolanie.“
Božský sochár a jeho pohľad na povolanie
František si požičal slová umeleckého velikána Michelangela Buonarrotiho: "Každý kamenný blok má v sebe postavu a úlohou sochára je objaviť ju". Rovnako nás oslovuje Boží láskyplný pohľad, dotýka sa nás, oslobodzuje nás a premieňa, robí nás novými ľuďmi. To sa stalo Márii, Šimonovi Petrovi, colníkovi Levimu, Saulovi. Boh „vidí v každom človeku potenciál a neustále pracuje na tom, aby sme ho mohli dať do služieb všeobecného dobra“. „Povolanie sa rodí vďaka umeniu božského Sochára, ktorý nás svojimi rukami necháva vyjsť zo seba samých, aby v nás mohlo vzniknúť majstrovské dielo, ku ktorému sme povolaní.“ František nás preto nabáda, aby sme počúvali Slovo, ale aj našim bratom a sestrám vo viere.
Povolaní a zvolávaní
Keď prijímame Ježišov pohľad plný lásky, poznamenáva pápež, náš život sa mení. Sme povolaní „pozerať sa na druhých a na svet Božími očami, slúžiť dobru a šíriť lásku skutkami i slovami“. Sme povolaní a zvolávaní: Každý z nás žiari ako hviezda v Božom srdci a na nebeskej klenbe vesmíru, ale, ako sa píše v posolstve, sme povolaní k tomu, aby sme vytvárali súhvezdia, ktoré orientujú a osvetľujú cestu ľudstva, počnúc prostredím, v ktorom žijeme . Každý muž a každá žena sú teda ako kamienky mozaiky, "krásne, keď sa berú oddelene, ale až spolu tvoria obraz“. "Každý z nás - to je Františkova nádej - môže nájsť svoje miesto a dať zo seba to najlepšie v tomto veľkom projekte."