[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je pondelok 27. 06. 2022   Meniny má Ladislav, Ladislava      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  jún  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930   

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Ivan Ružička: Ďakovnú púť ľudia prežívali s láskou, ako moment viery
P:3, 03. 05. 2022 21:06, ZAH



Ivan Ružička

Foto: SpC-Vatican


Vatikán 3. mája (RV) O spokojnosti organizátorov so Slovenskou ďakovnou púťou do Ríma na prelome apríla a mája hovorí katolícky kňaz Ivan Ružička, výkonný sekretár Konferencie biskupov Slovenska, ktorý mal na starosti organizáciu púte ako hlavný koordinátor. Rozhovor pripravil vedúci Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News páter Jozef Bartkovjak SJ.

Aká je Vaša spokojnosť? Videli sme takmer 5 000 ľudí - kto všetko to tvoril, aké boli hlavné skupiny?

Hneď po návšteve Svätého Otca na Slovensku otcovia biskupi rozmýšľali nad vhodným dátumom, aby čo najviac veriacich mohlo prísť poďakovať za návštevu Svätého Otca, pápeža Františka, ktorá sa uskutočnila v septembri na Slovensku. Keďže ešte vrcholil čas pandémie, tak tento termín po komunikácii s Prefektúrou pápežského domu prišiel ako najvhodnejší, ako začiatok mesiaca máj. A túžba, aby čím viacero ľudí mohlo prísť do Ríma poďakovať sa k hrobom apoštolov svätých Petra a Pavla, sa myslím že naplnila, najmä tým, že počet účastníkov prerástol očakávaných 4000 prihlásených na až takmer 5000 prítomných ľudí na ďakovnej púti.

Spokojnosť s ďakovnou púťou pre mňa osobne z pohľadu organizátora je výborná, pretože aj z reakcií ľudí, z atmosféry, ktorá na daných miestach stretnutia a slávenia bola, sa ma hlboko dotýkala najmä v tom, ako ľudia pokojne a nábožne prežívali každú chvíľu, ako aj v bazilikách pri takom veľkom počte zachovali rozvahu pokojného ducha nábožnosti  a danú chvíľu prežívali ako svoju púť, ako moment viery, ako vyjadrenie svojej lásky k Svätému Otcovi.

Pútnici prišli z rozličných častí Slovenska a tvorili viaceré skupiny, prišli rozličnými dopravnými prostriedkami. Aké hlavné skupiny boli na púti zastúpené?

Po ohlásení ďakovnej púte sa jednotlivé skupiny začali postupne prihlasovať cez katolícku Televíziu LUX, cez Rádio Lumen, bolo zorganizované značné množstvo veriacich pútnikov, ale aj jednotlivé farnosti alebo jednotlivci prejavili veľký záujem zúčastniť sa na tejto púti. Následne sa pridala aj štátna delegácia, ktorú viedol pán predseda parlamentu Boris Kollár a na pozvanie štyroch hlavných štátnych predstaviteľov na Slovensku sa pridal aj pán Ivan Fiačan ako predseda Ústavného súdu. Oni následne oslovili politikov, ktorí sa zúčastnili už jednotlivo podľa svojich možností. Takže medzi hlavnými delegáciami ďakovnej púte bola samozrejme v prvom rade Konferencia biskupov Slovenska, štátni predstavitelia a široko zastúpený Boží ľud, v rámci čoho by sme mohli zvlášť vyzdvihnúť ľudí, o ktorých sa Cirkev osobitne stará, to je rómska komunita alebo aktuálne ľudia, ktorí k nám prichádzajú z Ukrajiny, ale aj starí a chorí.

V tom veľkom zhromaždení boli aj ľudia v krojoch, čiže boli to rôzne vyjadrenia miestnej kultúry, ale boli tam aj mladí muži v reverendách...

Ľudia, ktorí prišli v krojoch a trošku predstavili originálnu formu kultúry, ich vlastný folklór alebo z ich oblasti, ich prítomnosť bola veľmi spontánna, a až následne sme ich zaradili do liturgie prinášaním obetných darov.

Bohoslovci zo Slovenska sa zúčastnili zo všetkých seminárov, takže na púti bolo prítomných viac ako 100 bohoslovcov. A pri prihlasovaní vo formulári pre kňazov sme dali aj možnosť, aby pozvali miništrantov, takže v sobotu bolo v Bazilike sv. Petra prítomných viac ako 70 miništrantov, ktorí mohli byť v miništrantskom oblečení pri svätej omši.

Bolo to aj historické, že pri Oltári nad hrobom sv. Petra, ktorý je vyhradený pápežovi, bola slovenská svätá omša. Ešte by som sa vrátil k audiencii u Svätého Otca, na ktorej v závere odovzdali pápežovi rozličné symbolické dary viaceré skupiny aj jednotlivci.  V televízii to bolo samozrejme vidno, ale trošku z diaľky...

Ako bolo aj spomenuté, otcovia biskupi chceli v mene všetkých veriacich vyjadriť vďačnosť Svätému Otcovi za jeho návštevu najmä darom, ktorým je pomoc pre Kubu – pre rodiny zasiahnuté pandémiou a deti, ktoré sú bez rodičov, takže potrebujú starostlivosť najmä čo sa týka výchovy a štúdia –, ako aj finančná pomoc, ktorá bola odovzdaná do rúk Svätého Otca a ktorú môže použiť pre ľudí, ktorí trpia konfliktom na Ukrajine. To bol dar Svätému Otcovi od biskupov, ale v mene všetkých veriacich. Následne vládna delegácia odovzdala svoje dary, niektoré obrazy, alebo regionálni politici odovzdali dary, ktoré charakterizujú jednotlivé regióny.

A potom veľmi milým darom bol koberec, ktorý vznikol po návšteve Svätého Otca na Luníku. Rozstrihali koberec, na ktorom bol Svätý Otec a napísali naň „Palikerav! – Vitajte!“ Je to podnožka, ktorá slúži, keď človek vstupuje do príbytku, ako tá srdečnosť, ktorú Svätý Otec priniesol na toto košické sídlisko.

Osobitný dar bola aj fotografia zo stretnutia pred Dómom sv. Martina, fotka malého chlapca, ktorému Svätý Otec podpísal knihu, a ktorý sa na tejto púti z vďačnosti zúčastnil. Nosí si ten moment vo svojom srdci, takže ho aj namaľoval a odovzdal Svätému Otcovi.

Ekumenická rada cirkví a Ústredný zväz židovských obcí odovzdali svoje dary, ktoré symbolizujú Božie požehnanie a čnosť človeka, o ktorú sa v ekumenickom spoločenstve aj s povzbudením od Svätého Otca vzájomne snažíme.

Bola tam aj väčšia kniha, obrazová publikácia...

Táto publikácia vyšla vo vydavateľstve Ikar, je to osobitým spôsobom spracovaná história, duchovný ako aj estetický rozmer Katedrály sv. Martina a Katedrály sv. Alžbety. Takže sa takto prepájajú mesto Bratislava a mesto Košice aj tým srdcom diecéz, teda katedrálami, a v strede tejto knihy je už zachytená fotografia Svätého Otca v Dóme sv. Martina zo septembrovej návštevy. Svätý Otec si túto knihu so záujmom prelistoval. Popis k jednotlivým fotografiám zachytáva jednak históriu, ale aj duchovný odkaz jednotlivých umeleckých alebo liturgických prvkov, ktoré sú v nej zachytené.

Pred audienciou u Svätého Otca sa všetkým v sále prihovoril aj otec kardinál Jozef Tomko. Bol to taký darček, dalo by sa povedať. Ako ste to vnímali, prežívali?

Bol to výnimočný moment, otec kardinál mal veľkú túžbu byť čo najviac s veriacimi a pozdraviť Slovákov, svojich rodákov. A pri vete „Nosím si vás v srdci“ v závere svojho príhovoru sa myslím aj tak veľmi hlboko pozeral na ľudí, s veľkou vďačnosťou a radosťou, čo vyvolalo veľký aplauz a veľké nadšenie u veriacich. Bol to moment asi najkrajšej prípravy na stretnutie so Svätým Otcom: niekto, kto je v službách Cirkvi a Svätému Otcovi, vyjadril povzbudenie svojim rodákom. A následne už spevom „Ó Mária bolestivá“ a „V sedmobrežnom kruhu Ríma“ ľudia spontánne očakávali príchod Svätého Otca.

Svätý Otec trošku kríval, ale bol usmiaty a vyžaroval zo seba takú lásku, to, čo sám nazýva kultúra prijatia a nežnosti. Môžeme si takýto obraz urobiť o celej púti?

Svätý Otec to tak povedal, že sa cíti poslušný lekárovi, ale berie to aj ako moment pokory, že nemôže prísť medzi ľudí, ktorých by veľmi rád osobne pozdravil. Ľudia, ktorí sú mu blízki, sami spomenuli, že ten moment prežil veľmi radostne a bolo to aj vidieť, keď so svojimi myšlienkami išiel aj mimo textu, ktorý mal napísaný – boli to myšlienky, ktoré chcel zvýrazniť, a radosť, ktorú vniesol do toho stretnutia. Myslím, že aj ľudia vzájomne – akoby takou odpoveďou na to, ako sa Svätý Otec prihovoril a aké myšlienky odovzdal – si naozaj vytvorili takéhoto ducha prijatia, ducha lásky, ducha pozornosti. A k tomu naozaj pápež povzbudil, aby tá soľ, ktorá dáva chuť životu, sa v nás nestratila, aby sme zostali pozorní voči svojim blízkym, lebo pozornosť voči blížnemu, starostlivosť o blížneho, je prejavom lásky, ale aj prejavom viery. 

Ako sa podarilo zvládnuť logistiku v meste Rím? 5 000 ľudí, nájsť ubytovanie, a prísť na čas, presuny... Išlo to hladko?

Vďaka Vatikánskemu rozhlasu sme mali pomerne dobré informácie, čo sa týka výluk metra a „štrajku“, ktorý sa viaže na dátum 1. mája. V tomto môžem povedať – predpokladám, že aj vedúci jednotlivých skupín – že ľudia so zodpovednosťou pristúpili k tomu, že na dané miesto neprišli na poslednú chvíľu. Aj vedomí si toho, že musia prejsť kontrolou, a že chcú na danom mieste byť načas a pekne sa pripraviť. Tak prišli v poriadku, ale tu bola aj súčinnosť miestnych vatikánskych zložiek, ktoré boli pripravené, ktoré nás informovali o postupe, ktoré sa snažili vyjsť v ústrety. 

Niektoré časti delegácie sa museli presunúť osobitným spôsobom aj vo vnútri Vatikánu – a vďaka komunikácii, ale aj veľmi odbornému profesionálnemu prístupu bolo všetko zvládnuté bez väčších ťažkostí a problémov. Ale veľmi rád by som aj poďakoval všetkým tým, ktorí sa z nejakého dôvodu museli presúvať napríklad v bazilike, možno nevyšlo miesto na sadnutie si, že to prijali s veľkou trpezlivosťou a s veľkou dávkou ohľaduplnosti. To bol pre mňa aj moment, ktorý sa ma veľmi dotkol, ako ľudia boli vnútorne disponovaní pre dobro druhého viac ako pre nejaký vlastný komfort, alebo nejaké vlastné umiestnenie sa niekde.

Ten hlavný spoločný program bol sústredený do dvoch dní, ale niektoré skupiny prišli už v piatok, niektoré možno ešte teraz sú v Ríme.

Pekným momentom ešte v piatok bolo slávenie Božskej liturgie v Bazilike Santa Maria Maggiore, kde bolo prítomných viac ako 1500 veriacich, s vladykom Cyrilom a jeho pomocníkmi pri liturgii. Myslím si, že jednotliví ľudia sa snažili zmestiť púť do týchto dvoch dní – najmä pre pracujúcich, aby boli v pondelok alebo už v nedeľu doma a v pondelok k dispozícii pre svoje pracovné povinnosti.

Dá sa teda povedať, že dnes v pondelok už všetci pútnici cestujú na Slovensko alebo že väčšina už odišla?

Niektorí z bohoslovcov odchádzali v pondelok, a ešte teraz je trošku počuť na uliciach Ríma slovenčinu, ale väčšina veriacich sa už vrátila domov. Moji známi a priatelia ešte zo štúdií boli veľmi milo potešení počas víkendu, hovorili: „všade počujeme slovenčinu“. Takže tu bolo naozaj veľa ľudí, ktorí sa pohybovali okolo Vatikánu, ale dnes sa už pre mnohých, ktorí v Ríme bývajú, dostáva Rím do starých koľají.

Ďakujem veľmi pekne výkonnému sekretárovi Konferencie biskupov Slovenska a duchovnému otcovi Ivanovi Ružičkovi, a prajem všetkým, ktorí ešte sú v Ríme, šťastlivý návrat domov.

Ďakujem veľmi pekne a pozdravujem všetkých tých, ktorí pracujú v štruktúrach Vatikánu alebo Ríma, chcem im vyjadriť svoje poďakovanie za pomoc a spoluprácu.

Možno by sme mohli aj menovite spomenúť niekoľkých, ktorí pracovali z Ríma.

Miestnym koordinátorom a veľkým pomocníkom bol dôstojný pán Pavol Zvara, rektor Pápežského slovenského kolégia sv. Cyrila a Metoda. V našom tíme ešte pracoval dôstojný pán Vladimír Kiš, ktorý bol zodpovedný za liturgiu, pán Vladimír Kopec, ktorý bol zodpovedný za hudobnú stránku slávení, Martin Kramara, ktorý mal na starosti mediálne pokrytie v spolupráci s Vatikánskym rozhlasom. A chcem ešte poďakovať aj tým, ktorí zo štruktúr Vatikánu – Mons. Ľubomír Welnitz a Mons. Ján Dubina – pomohli pri vybavovaní liturgie v Pápežskej bazilike sv. Petra a v Pápežskej bazilike sv. Pavla.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor.

(Odvysielal Vatikánsky rozhlas v pondelok 2. mája 2022)



( TK KBS, RV, jb, mh; rp ) 20220503032   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Svetové stretnutie rodín

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus

  ::Pomoc utečencom::
Pomoc s ubytovaním