Vatikán 28. apríla (TK KBS) Prefekt Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja prehovoril na akademickej akcii o prínose katolicizmu ku globálnemu udržateľnému rozvoju a zdôraznil význam výchovy nových generácií k hodnotám bratstva a solidarity vo vzťahoch medzi štátmi.
Kardinál Michael Czerny, SJ, vystúpil na akademickej akcii na tému „Prínos katolicizmu ku globálnemu udržateľnému rozvoju“ a znovu zdôraznil zásadný význam solidarity medzi štátmi a výchovy nových generácií k hodnotám bratstva, ktoré vyzdvihuje pápež František.
Online konferencia sa zaoberala úlohou cirkvi i laických katolíkov pri presadzovaní udržateľného rozvoja, čím podporila víziu pápeža Františka načrtnutú v jeho encyklike Laudato si o našom spoločnom domove.
Kardinál Czerny sa vo svojej prezentácii zameral na encykliku „Fratelli tutti“ o ľudskom bratstve. Poznamenal, že človek a plné uplatnenie jeho potenciálu stojí v centre záujmu cirkvi, a zdôraznil, že Deklarácia práv človeka a občana vydaná počas Francúzskej revolúcie, ktorá inšpirovala aj míľnik Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948, je jedným z „najvyšších vyjadrení uznania ľudskej dôstojnosti“ a referenčným bodom pre západné moderné demokracie.
Kardinál Czerny však poznamenal, že zverstvá páchané proti ľudskej dôstojnosti, ktorých sme dodnes svedkami – vrátane katastrofálnych vojen, genocídy, mučenia, trestu smrti, fundamentalizmu, rasizmu a diskriminácie žien a dievčat – nám ukazujú, že základné ľudské práva stále „nie sú účinne dostupné všetkým.“
Vo „Fratelli tutti“ – vysvetlil – nám pápež František hovorí, že musíme vychádzať z „vedome pestovaného“ bratstva, založeného na uznaní základnej a vrodenej rovnosti všetkých ľudských bytostí, ktorá vychádza z prirodzeného práva predchádzajúceho pozitívnemu právu danej spoločnosti.
„Ak sa všetci neuznávame za súrodencov, je uplatňovanie slobody obmedzené a redukované na autonómiu, ktorá je slabším prejavom ľudskej slobody.“
S odvolaním sa na encykliku kardinál Czerny zopakoval, že „individualizmus nás nerobí slobodnejšími, rovnejšími a bratskejšími" a že ak neuznáme, že každá ľudská bytosť má základné právo na svoj integrálny rozvoj, potom "nebude mať budúcnosť ani bratstvo, ani prežitie ľudstva“.
V tejto súvislosti upozornil na dve kľúčové témy sociálnej náuky cirkvi, ktoré pápež František rozviedol v dokumente „Fratelli tutti“: princíp solidarity a sociálnu úlohu vlastníctva. V nadväznosti na pápežove slová poznamenal, že „pohľad na to, že sme všetci súrodenci a rovní, optika individuálnych slobôd ohrozuje univerzalitu ľudských práv“ a že „to isté platí o absolútnej a nespochybniteľnej slobode trhu“. „Práva obchodných podnikov nemožno uprednostňovať pred dôstojnosťou chudobných alebo starostlivosťou o životné prostredie.“
Potom zopakoval, že rodiny, školy, farnosti, kultúrne a rekreačné centrá musia pestovať bratstvo a odovzdávať hodnoty slobody, vzájomného rešpektu, zdieľania a začlenenia ako protiklad ku „kultúre vyhadzovania“. „Obnovenie reťazca odovzdávania hodnoty osoby, obnovenie prvenstva ľudskej dôstojnosti pri formovaní ľudskej osoby, je cennou formou spoločenskej a morálnej zodpovednosti.“
Kardinál Czerny sa potom pozastavil nad dôsledkami, ktoré tieto dva princípy katolíckej sociálnej náuky prinášajú pre štátnu politiku a medzinárodné vzťahy, a zdôraznil, „že každý národ je zodpovedný za rozvoj iných krajín a za podporu integrálneho rozvoja ľudí, a to aj za svojimi hranicami,“ ktorým je upierané právo na materiálnu existenciu a pokrok“. Trval preto na tom, že je potrebné, aby krajiny s vyspelými ekonomikami „skôr pomáhali, ako dominovali“ národom s rozvíjajúcimi sa ekonomikami, „aby každý mohol mať to, čo je nevyhnutné k dôstojnému životu“.
Na záver svojho vystúpenia kardinál Czerny vyzval na zmenu prístupu od individualizmu ku „kritériu lásky“ pri rozlišovaní dnešných globálnych problémov, čo podľa neho znamená „podnecovať a sprevádzať procesy, nie vnucovať určité prístupy“. „Na osobnú slobodu sa musíme pozerať optikou súrodectva, zdieľanie pocitu vzájomnej spolupatričnosti, a nie prostredníctvom mýtu individualizmu Francúzskej revolúcie. Rovnako tak naše poňatie súkromného vlastníctva musí uznať prioritu práva každého na prístup k statkom krajiny,“ uzavrel.
