[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 01. 07. 2022   Meniny má Diana      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Veľkonočná vigília: Osloboďme Ježiša od formalít, do ktorých sme ho uväznili
P:3, 17. 04. 2022 09:36, ZAH



Pápež František udeľuje sviatosti iniciácie

Foto: SpC-Vatican


Vatikán 17. apríla (RV) Prinášame plné znenie homílie Svätého Otca Františka, ktorú predniesol pri slávení Veľkonočnej vigílie Pánovho vzkriesenia v sobotu 16. apríla v Bazilike sv. Petra. Pápež František tentoraz z dôvodu zdravotných ťažkostí s kolenom nepredsedal, ale zveril túto úlohu dekanovi Kardinálskeho zboru kardinálovi Giovannimu Battistovi Re.

Liturgia sa začala obradom svetla s požehnaním ohňa pred bránou baziliky a procesiou s veľkonočnou sviecou. Pápež František bol po sediačky prítomný na celom slávení a zo sedadla predniesol homíliu. Okrem toho osobne vyslúžil sviatosť krstu siedmim katechumenom, pochádzajúcim z Talianska, USA, Albánska a Kuby.

V homílii sa Svätý Otec sústredil na evanjeliovú skúsenosť žien po objavení prázdneho hrobu: „vidia, počúvajú a zvestujú“. Ako výzvu zopakoval burcujúce slová anjelov: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych!“:

„Osoží nám počúvať a opakovať tieto slová: niet ho tu! Vždy, keď si namýšľame, že sme už všetko o Bohu pochopili a že ho môžeme zatriediť do našich schém, opakujme si: niet ho tu! Vždy, keď ho hľadáme iba z rozcítenia, neraz chvíľkového, či vo chvíli núdze, aby sme ho následne dali bokom a zabudli naňho pri konkrétnych situáciách a dennodenných rozhodnutiach, opakujme: niet ho tu! A keď ho zamýšľame uväzniť v našich slovách, v našich formuláciách, v našich zvyklostiach, a zabúdame ho hľadať v najtmavších kútoch života, kde človek plače, kde bojuje, trpí a dúfa, opakujme: niet ho tu!“

Vo Vatikánskej bazilike bola prítomná aj skupinka verejných predstaviteľov z Ukrajiny, ktorým pápež na konci homílie venoval niekoľko myšlienok a po skončení slávenia sa s nimi osobne pozdravil. Bol medzi nimi starosta okupovaného Melitopoľa Ivan Fedorov, donútený k exilu, niekoľkí parlamentní poslanci a poslankyne a predstavitelia samosprávy.

Homília pápeža Františka

 

Veľkonočná vigília, 16. apríla 2022

Mnohí spisovatelia majú odkazy na krásu nocí, prežiarených hviezdami. Avšak noci vojny sú zbrázdené svetelnými dráhami smrti. V tejto noci sa, bratia a sestry, nechajme vziať za ruku ženami z evanjelia, aby sme s nimi objavili východ Božieho svetla, ktoré ožaruje temnoty sveta. Tieto ženy, keď redla noc a objavovali sa potichu prvé lúče úsvitu, išli k hrobu, aby pomazali Ježišovo telo. A tam prežívajú šokujúcu skúsenosť. Najprv zisťujú, že hrob je prázdny, potom vidia dve postavy v žiarivom odeve, ktoré im vravia, že Ježiš vstal z mŕtvych a hneď bežia zvestovať správu ostatným učeníkom (porov. Lk 24,1-10). Vidia, počúvajú, zvestujú. Týmito troma úkonmi vojdime aj my do Pánovej Paschy.

Ženy vidia. Prvá zvesť o zmŕtvychvstaní nie je vložená do nejakej formulácie, ktorej treba porozumieť, ale do znamenia, ktoré treba kontemplovať. Na cintoríne pri hrobe, kde by malo byť všetko upravené a pokojné, ženy „našli kameň od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli“ (vv. 2-3). Veľká noc sa teda začína prevrátením našich schém. Prichádza s darom udivujúcej nádeje. No nie je ľahké ju prijať. Neraz – musíme si to pripustiť – táto nádej nenachádza miesto v našom srdci. Ako u žien z evanjelia, aj v nás prevládajú otázky a pochybnosti, a prvou reakciou voči nepredvídanému znameniu je strach, „tvár sklonená k zemi“ (porov. vv. 4-5).

Veľmi často hľadíme na život a realitu očami upretými nadol, upriamujeme sa len na dnešok, ktorý sa pomíňa, sme rozčarovaní z budúcnosti, uzatvárame sa do našich potrieb, hovieme si v uväzňujúcej apatii, kým sa naďalej sťažujeme a myslíme si, že sa už nič nezmení. A tak zostávame nehybní pred hrobom rezignácie a fatalizmu a pochovávame radosť zo života. A Pán nám predsa v túto noc chce dať iný zrak, roznietený nádejou, že strach, bolesť a smrť nebudú mať nad nami posledné slovo. Vďaka Ježišovej Veľkej noci môžeme urobiť skok od ničoho k životu „a smrť nás už viac nebude môcť obrať o našu existenciu“ (K. Rahner, Čo znamená Veľká noc, Brescia 2021, 28) – tá bola celá a navždy zahrnutá nekonečnou Božou láskou. Je pravdou, že nám môže nahnať strach a paralyzovať nás. Ale Pán vstal z mŕtvych! Zdvihnime zrak, zhoďme závoj trpkosti a smútku z našich očí, otvorme sa Božej nádeji!

Po druhé, ženy počúvajú. Po tom, čo videli prázdny hrob, dvaja mužovia v žiarivou odeve im vravia: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych“ (vv. 5-6). Osoží nám počúvať a opakovať tieto slová: niet ho tu! Vždy, keď si namýšľame, že sme už všetko o Bohu pochopili a že ho môžeme zatriediť do našich schém, opakujme si: niet ho tu! Vždy, keď ho hľadáme iba z rozcítenia, neraz chvíľkového, či vo chvíli núdze, aby sme ho následne dali bokom a zabudli naňho pri konkrétnych situáciách a dennodenných rozhodnutiach, opakujme: niet ho tu! A keď ho zamýšľame uväzniť v našich slovách, v našich formuláciách, v našich zvyklostiach, a zabúdame ho hľadať v najtmavších kútoch života, kde človek plače, kde bojuje, trpí a dúfa, opakujme: niet ho tu!

Počúvajme aj my otázku, kladenú ženám: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“ Nemôžeme sláviť Paschu, ak naďalej zostávame v smrti; ak zostávame väzňami minulosti; ak v živote nemáme odvahu dovoliť aby nám odpustil Boh, ktorý odpúšťa všetko, odvahu zmeniť sa, skoncovať s konaním zla, rozhodnúť sa pre Ježiša a pre jeho lásku; ak sústavne splošťujeme vieru na amulet a z Boha urobíme peknú spomienku na minulé časy, namiesto toho, aby sme ho dnes stretli ako Boha živého, ktorý chce zmeniť nás i svet. Kresťanstvo, ktoré hľadá Pána medzi pozostatkami minulosti a uzatvára ho do hrobu zvykovosti je kresťanstvo bez Paschy. Ale Pán vstal z mŕtvych! Nezdržiavajme sa pri hroboch, ale poďme ho znovu objaviť, Živého! A nemajme strach hľadať ho aj v tvári bratov, v príbehu toho, kto dúfa a kto sníva, v bolesti toho, kto plače a trpí: Boh je tam!

Napokon, ženy ohlasujú. Čo ohlasujú? Radosť vzkriesenia. Pascha sa neuskutočňuje kvôli vnútornej úteche pre toho, kto plače nad smrťou Ježiša, ale aby otvorila srdcia dokorán neobyčajnému ohláseniu Božieho víťazstva nad zlom a nad smrťou. Svetlo vzkriesenia preto nechce udržiavať ženy v extáze osobného úžitku, netoleruje postoje posedávania, ale rodí učeníkov - misionárov, ktorí sa „vracajú od hrobu“ (por. v. 9) a všetkým nesú evanjelium Vzkrieseného. Hľa, preto ženy, po tom, čo videli a počuli, utekajú, aby ohlasovali radosť vzkriesenia učeníkom. Vedia, že ich možno budú pokladať za bláznivé, veď aj evanjelium hovorí, že ich slová sa zdali „ako blúznenie“ (v. 11), ale nestarajú sa o svoju reputáciu, o ochranu vlastného imidžu; nezadržiavajú city, nekalkulujú slová. Mali len ten oheň v srdci, aby rozniesli tú zvesť, to ohlasovanie: „Pán vstal z mŕtvych!“

Aká krásna je Cirkev, ktorá takýmto spôsobom uteká do ulíc sveta. Bez strachov, bez taktík a oportunizmov; len s túžbou zaniesť všetkým radosť evanjelia. K tomuto sme povolaní; mať skúsenosť so Vzkrieseným a podeliť sa o ňu s inými; odvaliť kameň od hrobu, v ktorom sme často zapečatili Pána, aby sme šírili jeho radosť vo svete. Dajme Ježišovi, ktorý je Živý, vstať z hrobov, do ktorých sme zatvorili; osloboďme ho od formalít, do ktorých sme ho neraz uväznili; zobuďme sa zo sna nerušeného nažívania si, do ktorého sme ho neraz uložili, aby nevyrušoval, aby nespôsoboval nepohodlie. Prinesme ho do každodenného života: s gestami pokoja v tomto čase poznačenom hrôzami vojny; skutkami zmierenia v narušených vzťahoch a skutkami súcitu voči tomu, kto ho potrebuje; skutkami spravodlivosti uprostred nerovností a skutkami pravdy uprostred klamstiev. A, predovšetkým, dielami lásky a bratstva.

Bratia a sestry, naša nádej sa volá Ježiš. On vstúpil do hrobu nášho hriechu, a dosiahol až k najvzdialenejšiemu bodu, v ktorom sme sa stratili, prešiel spleťami našich obáv, zodvihol ťarchu našich útlakov a z najtemnejších priepastí našej smrti nás vzkriesil k životu a premenil náš žiaľ na tanec. Slávme Paschu s Kristom! On je živý a už dnes ide, premieňa a oslobodzuje. S ním zlo viac nemá moc, neúspech nám nemôže zabrániť začať odznova, smrť sa stáva prechodom k začiatku nového života. Pretože s Ježišom, Vzkrieseným, nie je žiadna noc nekonečná; a aj v najhustejšej tme, v tej tme  žiari ranná hviezda.

V tejto tme, ktorú zažívate, pán primátor, páni a panie členovia Parlamentu, v temnej tme vojny, krutosti, my všetci sa modlíme, modlíme sa s vami a za vás v túto noc. Modlíme sa za toľké utrpenia. Môžeme vám dať len našu spoločnosť, našu modlitbu a povedať vám: „Odvahu! Sprevádzame vás!“ A aj vám povedať tú najväčšiu vec, ktorá sa dnes slávi: Christós voskrése!

(Preklad: Slovenská redakcia VR, Andrej Klapka, Martin Kramara)



( TK KBS, RV, jb; rp ) 20220417001   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Svetové stretnutie rodín

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus

  ::Pomoc utečencom::
Pomoc s ubytovaním