[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je sobota 20. 04. 2024   Meniny má Marcel      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
2930     

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Peter Cák: Ukrajinské rodiny zažili ťažké situácie, potrebujú našu blízkosť
P:3, 11. 04. 2022 14:25, DOM

Trnava 11. apríla (TK KBS) Pomoci pre ukrajinské rodiny na úteku pred vojnou sa naplno začal venovať Peter Cák vo svojom Hoteli Spektrum v Trnave. Čo všetko stálo pred nimi ako sprostredkovateľmi nielen ubytovania a aké boli prvé skúsenosti po príchode rodín z vojnovej zóny?

- V Hoteli Spektrum máte ubytované ukrajinské rodiny. Koľko ich je?

Je tu (k 8. marcu 2022, stav teraz je okolo 100, pozn. autora) 80 Ukrajincov: 42 dospelých a 31 detí. V noci prišlo ešte osem, tých som ešte nevidel. Ubytované sú hlavne babky, matky s deťmi, ktoré majú ubytovanie zdarma. Keď príde aj nejaký otec, tam už chcem, aby aj niečo prispeli. Situáciu každého riešim individuálne, podľa ich možností.

- Ako ste sa dostali k pomoci pre nich? 

Asociácia všetkých hotelov oslovila hotely, aby sa prihlásili tie, ktoré sú ochotné ubytovať zadarmo alebo za poplatok Ukrajincov. Prihlásil som dvadsať izieb na bezplatné ubytovanie. 

- Odkedy sú tu prvé rodiny? 

Vo štvrtok (3. marca 2022, pozn. autora) prišli tri. 

- Aké boli prvé dojmy z nich?

Tie dojmy sú každý deň také isté: sú zúfalí, nevedia, čo bude. Chvíľku sú šťastní, že majú strechu nad hlavou, že majú jedlo. Mnohí cestovali bez jedla, spali všelikde po staniciach. Vidno zúfalosť. 

- Potrebujú aj psychologickú pomoc alebo to zatiaľ zvládajú s vami?

Psychologická pomoc príde až v ďalšom leveli. Teraz sme v stave, aby mali kde spať, aby sa najedli. Niektorí napríklad prídu s igelitkou, nemajú si čo obliecť. Ľudia sem nosia oblečenie, robia zbierku. Máme tu 31 detí, najmladšie má dvanásť dní. Nosia sem pre nich kočíky, vaničku, plienky. Veci si veľmi rýchlo rozoberajú.

- Sú nejaké osobitné príbehy, ktoré sa vás dotkli?

Jedna rodina išla tri dni a išlo ich deväť v päťmiestnom aute. Doma nechali čerstvo postavený dom, šli spodkom cez Maďarsko, prišli úplne vyčerpaní…

- Aké majú skúsenosti z cesty?

Väčšina ide po trase Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko. Na hranici nie sú žiadne kontroly, nič. Hotspoty má iba Slovensko na ukrajinskej hranici. To znamená, že nevedia vôbec nič, nevedia, že sa môžu ísť hlásiť alebo požiadať o azyl. Nevedia, že majú status utečenca, že môžu žiadať nejaké peniaze. S prvými sme už boli na cudzineckej polícii.

- Na Facebooku ste vytvorili skupinu pomoci Ukrajincom. Aké sú reakcie ľudí? 

Podľa mňa sú super. Veľa ľudí reaguje do pol hodiny, hodiny, keď niečo napíšem, že potrebujem, tak veľmi rýchlo zareagujú, donesú, prídu. Napríklad keď som potreboval dobrovoľnícku prácu, tak sa prihlásilo veľa ľudí. Píšu, či treba ešte prísť. Ani na to nestíham reagovať. 

- Čo by teraz vám ako vedeniu hotela pomohlo situáciu lepšie zvládať?  

Dnes mi jedna pani povedala, že odvezie detí k doktorke, ktorá je Ukrajinka a pediatrička. Každá druhá mama, ktorej sa to opýtam, chce ísť. Bolo tu dieťa, malo kašeľ, aj som jej vysvetlil, kde je pohotovosť, ale nešla. Je to aj tým, že z tých Ukrajincov, čo sa tu ubytovali, teraz ich je už aj viac, okolo stovky, len jedna jediná vedela po anglicky Tlmočila mi a s ňou som dohadoval veci. Už tu dva dni nie je a nemá mi kto prekladať. Občas mi sem príde nejaký Ukrajinec, ktorý žije na Slovensku dlhšie, ale aj tá komunikácia s nimi je veľmi ťažká. Používam často Google translator, aj keď už som sa naučil vyše sto slov. Takže tá mamička ani nešla k doktorke sama, lebo by nerozumela – ale teraz k tej ukrajinskej doktorke chce ísť. (Aktualizácia: do hotela prišla ako utečenkyňa stará mama, lekárka a pediatrička, z čoho majú veľkú radosť obe strany.) Tých potrieb je veľmi veľa a je to veľmi individuálne. Napríklad rodina, ktorá má šesť detí, má online školu. (Učitelia učia z krytov alebo aj zo škôl, ak sú celé napriek situácii.) Viem, že chcú pokračovať vo vyučovaní, ale nemajú počítače a nemajú sa tam ako pripojiť. (V tomto čase je už z darov zriadená PC učebňa s niekoľkými počítačmi pre deti.)

-  Pre ukrajinské rodiny ste v rámci dobrovoľníckej pomoci ponúkli aj kurzy slovenčiny… 

Áno, hovoril som o Veronike Balúnovej, ktorá ich robí. Aj Ukrajinec, čo tu býva, ich po večeroch doučuje, lebo vie dobre po slovensky. Môj syn urobil v ukrajinčine plagát, kde sú doktori, autobusy, polícia. Snažíme sa im dať aj nejaké informácie. Teraz sa snažím zorganizovať detský kútik. (Aj ten už je v prevádzke, pozn. autora). Ale niektoré mamy by išli aj pracovať, ale nemá im kto postrážiť deti. Žiadame ich, aby pomohli, aspoň po sebe umyli riad alebo prezliekli bielizeň na izbe. Na taký počet ľudí tu potrebujem o to viac personálu. Musel som prijať ďalších troch zamestnancov, hlavne do kuchyne. 

- Je to však aj pre nich dobré, ak sú vtiahnutí do niečoho, čo im pripomína bežný život…

To áno, ale inak sú celkovo, to vidím, nešťastné. Nevedia čo a ako. Lebo nechali doma mužov a nevedia, či ich ešte dakedy uvidia. Aj keď to základné začína byť uspokojené, sú nešťastné a celé dni nerobia nič. Preto som písal do skupiny, nech sa ľudia prídu s nimi aspoň trochu porozprávať, doniesť koláčik, zahrať sa, vybrať sa s nimi na nejaký program.

- Dá sa s nimi dohovoriť aj bežnou ruštinou či ani nie?

S ruštinou sa dohovoríte. Dá sa rozprávať aj po slovensky, keď nerozumejú, poviem vetu inak, inými slovami a pochopia.

- Teraz už máte aj dobrovoľníkov, ktorí sa starajú o konkrétne oblasti…

Áno, som vďačný za ich okamžitú reakciu. Máme tu ľudí, ktorí sa starajú o materiálne potreby ukrajinských rodín tu v hoteli, aj po presťahovaní do trvalejšieho bývania, tiež dobrovoľníčku, ktorá sa stará o umiestnenie rodín z hotela do najlepšie samostatného bývania. Moja manželka prijíma utečencov zvonku, ktorí prichádzajú do hotela, urobí im vstupné pohovory, testy na Covid-19, tiež koordinuje dobrovoľníkov. Jedna z dobrovoľníčok sa stará len o zdravotné potreby ubytovaných. Máme už aj duchovnú službu, ktorú robí otec jezuita Pavol Trgo, Ukrajinci ho už veľmi pekne prijali a volajú ho „báťuška Paša“. Rovnako to platí o nákupe potravín, ktorých treba obrovské množstvo, o výdaji stravy či o aktivitách pre deti. Ak sa chce ktokoľvek pripojiť k pomoci, nech sleduje na facebookovej stránke profil Pomoc pre utečencov v Trnave. Budeme vďační za čokoľvek. 

- Ako finančne zvládate utiahnuť takúto nečakanú réžiu skoro plného hotela?

Zo začiatku sme to zvládali, no teraz, keď je jasné, že poskytovanie stravy je vylúčené z príspevku od štátu a ide o najväčšiu položku, budeme vďační za akýkoľvek desiatok či finančnú pomoc, ktorým udržíme réžiu a potrebné náklady na pomoc ukrajinským rodinám. Všetko, čo pre nich poskytujeme, je presne vydokladované vo facebookovej skupine. Preto prosíme o podporu finančným darom na účet verejnej zbierky: SK9583300000002101468269.

Zdroj: mojatrnavska.sk Autor: Mária Kohutiarová (publikované so súhlasom redakcie)



( TK KBS, mt, mko, ml; pz ) 20220411038   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]