Malta 4. apríla (RV) Stroskotanie nehrozí len utečencom na mori, ale aj celej našej civilizácii. Zachrániť sa môžeme ľudskosťou v správaní. O tomto hovoril pápež František v nedeľu 3. apríla pri stretnutí v centre pre migrantov na Malte.

Stretnutie pápeža Františka s migrantmi v Centre Jána XIII. „Laboratórium mieru“ (Peace Lab) v Hal Fare bolo posledným stretnutím na Malte. Svätý Otec si tu medzi 200 migrantmi, ktorí sa sem doplavili z Líbye, vypočul dve svedectvá.

Osobitne silným bol príbeh mladého Nigérijčana Daniela, ktorému trvala cesta do Európy až niekoľko rokov. Po strastiplnej ceste cez púšť do Líbye, na ktorej stretával mŕtvoly zvierat i ľudí, celkovo päťkrát nadarmo zaplatil prevádzačom za plavbu do Európy. Z toho až štyrikrát vysadol na preplnený gumený čln, aby sa dostal na Starý kontinent, no jeho loď bola trikrát poslaná späť do Líbye či Tuniska. Keď sa mu to napokon podarilo a dostal sa na Maltu, s bolesťou sa musel vnútorne vysporiadavať so svojím zadržaním v záchytnom centre.

V druhom svedectve muž menom Siriman hovoril v mene všetkých migrantov o často negatívnom a neľudskom pohľade na nich. Pápežovi sa poďakoval za to, že je „mocným hlasom“ migrantov, ktorý sa prejavuje i v skutkoch. „Ďakujeme Vám za to, čo pre nás robíte i za lásku a úctu voči našim snom a ašpiráciám!“, povedal Siriman.

Svätý Otec migrantom povedal: 

„Odo dňa, keď som šiel na Lampedusu, nikdy som na vás nezabudol. Stále vás nosím v srdci a ste vždy prítomní v mojich modlitbách.“

Pápež poukázal na to, že neľudské zaobchádzanie s migrantmi je stroskotávaním civilizácie:

„Stroskotanie je skúsenosť, ktorú v týchto rokoch na Stredozemnom mori zažili tisíce mužov, žien a detí. A žiaľ, pre mnohých z nich to bolo tragické. Práve včera prišla správa o záchrannej akcii pri behoch Líbye, prežili len štyria migranti z plavidla, na ktorom ich bolo okolo 90.

Modlime sa za týchto našich bratov a sestry, ktorí našli smrť v našom Stredozemnom mori, a modlime sa aj za to, aby sme boli zachránení pred iným stroskotaním, ku ktorému dochádza zatiaľ čo sa dejú tieto veci: je to stroskotanie civilizácie, ktoré ohrozuje nielen utečencov, ale nás všetkých.

Ako sa môžeme zachrániť pred týmto stroskotaním, ktoré hrozí potopením lode našej civilizácie? Tak, že sa správame s ľudskosťou. Tak, že sa na ľudí nepozeráme ako na čísla, ale ako na tých, kým sú – ako nám to povedal Siriman –, teda na ich tváre, na ich príbehy, jednoducho na mužov a ženy, bratov a sestry.

A že budeme myslieť na to, že na mieste toho človeka, ktorého vidím v televízii či na fotografii ako je na nejakej bárke alebo v mori, by som mohol byť ja, môj syn alebo moja dcéra...“

Svätý Otec vyzval k tomu, aby sa centrá pre migrantov stali miestami ľudskosti. Zdôraznil, že skutočnosť migrácií je „znamením čias, kde je v stávke civilizácia“ a pre kresťanov je v hre aj vernosť evanjeliu. Pápež zároveň vyslovil svoj sen, aby sa prijatí migranti stávali svedkami bratstva a prijímania v spoločnostiach, do ktorých sú integrovaní a boli tak šíriteľmi kultúry stretávania. „Toto je cesta – cesta bratstva a sociálneho priateľstva“, povedal Svätý Otec a dodal:

„Odpovedajme na výzvu migrantov a utečencov štýlom ľudskosti, zapáľme ohne bratstva, pri ktorých sa ľudia môžu zahriať, pozdvihnúť, oživiť nádej. Posilňujme štruktúru sociálneho priateľstva a kultúry stretnutia, počnúc miestami, ako je toto, ktoré určite nie sú dokonalé, ale sú „laboratóriami pokoja“.“

Plné znenie príhovoru pápeža Františka

Na pôde „Laboratória mieru“, centra pomenovaného podľa sv. Jána XXIII., pápež František pripomenul aj odkaz encykliky tohto pápeža z roku 1963 Pacem in terris - o pokoji medzi všetkými národmi, založenom na pravde, spravodlivosti, láske a slobode.

Ako symbol viery v Boha a zároveň symbol nádeje pre migrantov spoločne zapálili sviece pred ikonou Panny Márie. Pápež František zakončil stretnutie modlitbou:

„Pane Bože, Stvoriteľ sveta, prameň slobody a pokoja, lásky a bratstva, stvoril si nás na svoj obraz a vložil si do každého z nás svoj životodarný dych, aby sme mali účasť na spoločenstve s tebou.

A keď sme porušili zmluvu s tebou, neponechal si nás v moci smrti, ale vo svojom nekonečnom milosrdenstve si nás vždy volal, aby sme sa obrátili k tebe a žili ako tvoje deti.

Vlej nám tvojho Svätého Ducha a daruj nám nové srdce, schopné začuť často tichý plač našich bratov a sestier, ktorí prišli o teplo domova a vlasti.

Daj, aby sme im pohľadmi a gestami ľudskosti mohli darovať nádej. Urob nás nástrojmi pokoja a konkrétnej bratskej lásky.

Zbav nás strachu a predsudkov, aby sme cítili s ich utrpením a spoločne bojovali s nespravodlivosťou, aby sa vzmáhal svet, v ktorom je každý človek rešpektovaný vo svojej neporušenej dôstojnosti, tej, ktorú si ty, Otče, vložil do nás a ktorú Tvoj Syn navždy posvätil.“