Malta 2. apríla (RV) „Nech Malta, srdce Stredozemného mora, dáva naďalej pulzovať tepu nádeje, starostlivosti o život, prijímania iných, prahnutia po mieri, a to s pomocou Boha, ktorého menom je mier“. Toto prianie vyslovil pápež František v úvodný deň svojej 36. apoštolskej cesty v sobotu 2. apríla v hlavnom meste Malty.

Hneď na začiatku svojej návštevy dal pápež František silný dôraz na upevňovanie evanjeliových hodnôt, ktoré sa odrážajú v úcte k ľudskému životu od počatia až po prirodzenú smrť, v postoji ľudskosti voči migrantom, rovnako k utečencom z Ukrajiny, ako i k tým, ktorí prichádzajú z juhu planéty a v úsilí o spoluprácu medzi národmi na predchádzanie vojnám a príčinám migrácie. Veľký dôraz na úsilie o mier a potrebu zmeniť novú mentalitu studenej vojny.

„Teraz, v noci vojny, ktorá zaľahla na ľudstvo, nedovoľme, aby vyprchal sen o mieri,“ vyzval Svätý Otec. Citujúc talianskeho politika Giorgia La Piru poukázal na „infantilizmus“, ktorý sa „znovu objavuje v príťažlivosti autokracie, nových imperializmov, v rozširujúcej sa agresivite, v neschopnosti stavať mosty a začať od tých najchudobnejších“. Okrem poukazov na súčasnú agresiu proti Ukrajine spomenul aj krízy sužujúce Blízky východ.

Program pápežovej 36. apoštolskej cesty sa začal v hlavnom meste Valletta, v historickej budove, v ktorej v minulosti sídlili veľmajstri hospitálskeho rytierskeho rádu. V uliciach Svätého Otca vítalo množstvo jasajúcich Malťanov. Po protokolárnom stretnutí s prezidentom a predsedom vlády sa pápež v historickej sále Veľmajsterského paláca prihovoril predstaviteľom verejného života a diplomatického zboru.

Plné znenie príhovoru

Obrana života, ľudskosť na prvom mieste

Maltu, ktorú nazval „srdcom Stredozemného mora“, povzbudil pápež František k jednote a súdržnosti a poukázal aj na úsilie o odstránenie nezákonnosti a korupcie. Zdôraznil udržiavanie historických koreňov ako opory na vzdorovanie konzumizmu a ideologickým kolonizáciám. Ocenil úsilie Malťanov na ochranu ľudského života. Táto krajina je jedinou v Európe, kde je úplne zakázané vykonávanie umelého potratu:

„Povzbudzujem vás, aby ste pokračovali v obrane života od jeho začiatku až po jeho prirodzený koniec, ale aj v starostlivosti oň v akomkoľvek momente vyraďovania a zanedbávania“, povedal Svätý Otec a dodal, že osobitne myslí na dôstojnosť pracujúcich, starých a chorých ľudí, ako aj detí a mládeže.

Jednou z pálčivých otázok Malty, kvôli jej strategickej polohe medzi Európou a  severnou Afrikou, je otázka nelegálnych migrantov. Pápež sa Malťanom poďakoval za prijímanie týchto ľudí. Ako povedal, „správny prístup ku komplexnej otázke migrácie si vyžaduje vidieť ju v širšej perspektíve času a priestoru. Čo sa týka času, fenomén migrácie nie je len záležitosť tohto okamihu, ale poznačí celú našu epochu. Prináša so sebou dlhy nespravodlivosti z minulosti, veľkého vykorisťovania, klimatických zmien, nešťastných konfliktov, ktorých následky treba zaplatiť“.

„Stredozemné more potrebuje európsku spoluzodpovednosť, aby sa znovu stalo dejiskom solidarity a aby nebolo predsunutou pozíciou tragického stroskotania civilizácie. Mare nostrum sa nemôže stať najväčším cintorínom Európy.“

„Ľudskosť je na prvom mieste a predčí všetko ostatné: tak to učí táto krajina, ktorej dejiny mali úspech z príchodu stroskotaného apoštola.“

„Pomáhajme si nevidieť v migrantoch hrozbu a nepodľahnúť pokušeniu uzatvárať mosty a vztyčovať múry. Druhý človek nie je vírus, pred ktorým sa treba brániť, ale bytosť, ktorú treba prijať...“

Spoločné úsilie o mier

Svätý Otec v príhovore reagoval aj na vojnu na Ukrajine: „Mysleli sme si, že invázie do iných krajín, brutálne boje na uliciach a hrozby atómových zbraní zostanú len temnými spomienkami vzdialenej minulosti. ... A zatiaľ čo opäť nejaký mocnár, smutne uzavretý v anachronistických požiadavkách nacionalistických záujmov, vyvoláva a podnecuje konflikty, pospolitý ľud upozorňuje na potrebu budovania budúcnosti, ktorá bude buď spoločná, alebo nebude žiadna. Teraz, v noci vojny, ktorá zaľahla na ľudstvo, prosím, nedovoľme, aby vyprchal sen o mieri.“

Pápež pripomenul staroveké zobrazenie mieru ako matky držiacej v náručí dieťa, čoho príkladom je antická socha Ireny (Irene): „Neha matiek, ktoré privádzajú na svet život, a prítomnosť žien sú tou pravou alternatívou k zákernej logike moci, ktorá privádza k vojne. Potrebujeme súcit a starostlivosť, nie ideologické rozdelenia a populizmus, ktoré sa živia slovami nenávisti a neleží im na srdci život konkrétneho národa, bežných ľudí.“

V súvislosti s novou mentalitou studenej vojny pápež pripomenul odkaz niekdajšieho primátora Florencie Giorgia La Piru, kandidáta blahorečenia, ktorý v roku 1960 vyvíjal mierové úsilie v oblasti Stredomoria:

„«Dejinné okolnosti, ktoré zažívame, stret záujmov a ideológií, ktoré zmietajú ľudstvom až k neuveriteľnému infantilizmu, prinavracajú Stredomoriu rozhodujúcu zodpovednosť: znovu zadefinovať normy tej Mierky, podľa ktorej by sa človek ponechaný v delíriu a takmer nemerateľný mohol opäť raz rozpoznať» (La Pira, Prejav na Stredomorskom kongrese o kultúre, 19. februára 1960).

Sú to aktuálne slová; môžeme ich zopakovať, lebo majú veľkú aktuálnosť. Ako veľmi potrebujeme „ľudskú mierku“, keď čelíme infantilnej a ničiacej agresivite, ktorá nás ohrozuje, keď stojíme pred rizikom „rozšírenej studenej vojny“, ktorá môže udusiť život celých národov a generácií! Tento „infantilizmus“, žiaľ, nevymizol. Veľmi silno sa znovu objavuje v príťažlivosti autokracie, nových imperializmov, v rozširujúcej sa agresivite, v neschopnosti stavať mosty a začať od tých najchudobnejších.“

Prestať myslieť logikou vojny

„Dnes je tak ťažké myslieť logikou mieru. Sme naučení myslieť logikou vojny. Tu začína závan ľadového vetra vojny, ktorý aj tentokrát bol živený niekoľko rokov. Áno, vojna sa pripravuje istý čas veľkými investíciami a obchodom so zbraňami. Je smutné vidieť ako sa entuziazmus mieru, začatý po Druhej svetovej vojne, v posledných desaťročiach oslabil, tak ako aj napredovanie medzinárodného spoločenstva, so zopár mocnými, ktorí pokračujú v hľadaní priestorov a zón vplyvu vo svoj vlastný prospech. A tak nielen mier, ale mnoho iných veľkých otázok, ako je boj proti hladu a proti nerovnostiam, boli fakticky odstránené z hlavnej politickej agendy.

Ale riešením na krízy jedného človeka je začať sa starať o krízy všetkých, lebo globálne problémy si vyžadujú globálne riešenia. Pomáhajme si vedieť načúvať smädu po mieri u ľudí, pracujme na kladení základov stále širšieho dialógu, vráťme sa opäť k stretávaniu na medzinárodných mierových konferenciách, kde bude v centre odzbrojovanie s pohľadom obráteným na budúce generácie! A tie ohromné fondy, ktoré sú stále určené na vyzbrojovanie, nech sa použijú na rozvoj, v prospech zdravia a obživy.”

Na záver pápež vyzdvihol schopnosť Malťanov vyťažiť úžitok zo spolunažívania uprostred rozdielností: „Toto potrebuje Blízky východ: Libanon, Sýria, Jemen a ostatné regióny, ktoré sa trápia s problémami a násilím. Nech Malta, srdce Stredozemného mora, dáva naďalej pulzovať tepu nádeje, starostlivosti o život, prijímania iných, prahnutia po mieri, a to s pomocou Boha, ktorého menom je mier.“

Pápež po stretnutí vyšiel na balkón Veľmajsterského paláca, aby udelil apoštolské požehnanie ľuďom na námestí a v uliciach. Papamobilom prechádzal pomedzi jasajúcich Malťanov a presunul sa na apoštolskú nunciatúru, kde je počas dvoch dní ubytovaný.