Bratislava 25. marca (TK KBS/TASR) Sviečková manifestácia, ktorá sa konala 25. marca 1988, vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu proti komunistickému režimu v bývalom Československu. Zhromaždenie sa stalo predzvesťou Nežnej revolúcie zo 17. novembra 1989, ktorá viedla k pádu komunistického režimu.
Od roku 1993 je 25. marec Dňom zápasu za ľudské práva, a zo zákona pamätným dňom Slovenskej republiky. Tento rok si pripomíname 34. výročie Sviečkovej manifestácie, známej aj ako Bratislavský Veľký piatok.
Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv, čím pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer.
Autorom myšlienky Sviečkovej manifestácie bol Marián Šťastný, bývalý hokejový reprezentant, ktorý v roku 1981 emigroval za svojimi bratmi Petrom a Antonom do Kanady. V roku 1987 sa stal podpredsedom Svetového kongresu Slovákov, neskôr jeho predsedom. „Od začiatku bolo mojím cieľom zblížiť Svetový kongres Slovákov so Slovenskom a naopak.
V tej dobe prišla na svet myšlienka Sviečkovej manifestácie. V mojom záujme bolo, aby na tejto aktivite participovalo čo najväčšie množstvo ľudí. Nad manifestáciou som začal premýšľať sám, ale nechcel som vyniknúť ako individualista," zaspomínal si na zrod myšlienky vtedajší podpredseda Svetového kongresu Slovákov.
V duchu týchto slov vyzval Marián Šťastný predstaviteľov kresťanskej opozície na Slovensku, aby sa pripojili k tejto akcii. Aktivisti tajnej cirkvi si nápad osvojili a pripravili manifestáciu v Bratislave. Jej hlavnými organizátormi boli František Mikloško, Ján Čarnogurský, biskup Ján Chryzostom Korec, Silvester Krčméry, Vladimír Jukl, Rudolf Fiby a ďalší členovia katolíckeho disentu.
Na polhodinovú manifestáciu prišlo na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave viac ako tritisíc ľudí, ďalšie tisíce zablokovala polícia v priľahlých uličkách. Počas zhromaždenia neodzneli žiadne prejavy, manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami.
Proti pokojne demonštrujúcim občanom zasiahlo viac ako tisíc príslušníkov Verejnej bezpečnosti (VB), bezpečnostné orgány zadržali 141 občanov. Policajný zásah si vyžiadal 14 zranených, ale mnohí sa zo strachu pred perzekúciami k zraneniam nepriznali.
„V slovenských dejinách nie je veľa podobných udalostí a obrovským odkazom sviečkovej manifestácie ostáva, že obyčajní ľudia môžu byť tvorcami veľkých dejín. Obyčajní ľudia, ktorí sem prišli z celého Slovenska, zapálili sviečky, hrdinsky vydržali a hovoril o nich celý svet," povedal František Mikloško, jeden z hlavných organizátorov zhromaždenia.
Sviečková manifestácia sa stala od roku 1968 prvým a zároveň najväčším masovým verejným vystúpením proti komunistickému režimu vo vtedajšom Československu (Zdroj: TASR)
