Vatikán 20. marca (RV) Vatikánska Aula Pavla VI. znela v sobotu 19. marca dopoludnia spevom obrovského detského zboru. Svätý Otec tu pred poludním prijal na audiencii 3000 spevákov, členov hudobného telesa „Piccolo Coro dell’Antoniano“ z Bologne ako aj detských speváckych zborov iných miest Talianska. Detský spevácky zbor bolonskej školy Antoniano funguje od roku 1963.

Hneď na začiatku pápež všetky deti pozval k modlitbe za ich rovesníkov trpiacich vojnou na Ukrajine:

„Blahoželám všetkým k sviatku sv. Jozefa! Som rád, že ho môžem oslavovať s vami, s vašimi piesňami, ktoré dávajú nádej aj v ťažkých chvíľach, ako je tá, ktorú teraz prežívame kvôli vojne. Je to ťažké obdobie. Viete, že do Ríma už prišlo niekoľko detí, ktoré boli zranené vo vojne. Modlime sa za ne. Tu v Ríme im pomáhame uzdraviť sa. Liečia sa v nemocnici Bambino Gesù. Modlite sa za ne. Toto stretnutie by som chcel venovať deťom a mládeži na Ukrajine, ste za?“

Detským spevákom Svätý Otec poďakoval za dobro, ktoré prinášajú, keď svojím spevom spájajú ľudí:

„Ďakujem vám, pretože spájate generácie. Rozumiete, čo mám na mysli? Znamená to, že vaše piesne oslovia deti aj dospelých, najmä starých rodičov. Otec a mama, starí rodičia a vnúčatá ich spievajú spoločne. Áno, je to tak!“

Formou spontánneho rozhovoru s deťmi pápež František pripomenul dôležitosť ich dôverného vzťahu so starými rodičmi, ktorí predstavujú korene, vďaka ktorých môže človek zdarne rásť, podobne ako rastlina čerpajúca živiny z koreňov. Takéto korene mal aj Ježiš, pripomenul deťom Svätý Otec a hovoril o dôležitej úlohe Panny Márie a sv. Jozefa. Nakoniec deťom vysvetlil, ako sa vytvára mier medzi ľuďmi a národmi:

„Moji drahí, som rád, že toto naše stretnutie sa koná práve na sviatok svätého Jozefa, pretože on nás učí, že nikto z nás nie je ostrov, ale sme súčasťou ľudu - Božieho ľudu. A vďaka Ježišovi, jeho nesmiernej láske, ktorú nám daroval na kríži, tento ľud prijíma mužov a ženy všetkých jazykov, všetkých národov a kultúr. Ako veľký, obrovský zbor!

Vy zakusujete ten krásny zážitok zo spoločného spevu, z vytvárania harmónie vďaka rôznorodosti vašich hlasov. Len sa zamyslite: keby boli vaše hlasy všetky rovnaké, všetky rovnaké, aký by to bol zbor? Bolo by to veľmi nudné, dokonca škaredé. Aká hudba by z toho vznikla? Nič. Neexistovala by žiadna harmónia, len jeden nudný zvuk...

Ale všetci sme rozliční a z tejto rozmanitosti môžeme vytvoriť symfóniu hlasov. Vytvoriť symfóniu národov. To je to, čo je dôležité: aby všetky národy spievali spolu, aby bol mier. A toto je mier. Dobre počúvajte: mier nesplošťuje rozdiely, nie, mier je harmónia rozdielov.

Zopakujme si spoločne túto poslednú časť: mier je harmónia rozdielov. Spoločne: mier je harmónia rozdielov. Chápete, čo to znamená? Zopakujme si to ešte raz: mier je harmónia rozdielov.“

Toľko z dopoludňajšieho stretnutia, pri ktorom sa Aula Pavla VI. ozývala rytmickými piesňami speváckych zborov z repertoára známej talianskej hudobnej súťaže Zecchino d’Oro (Zlatý dukát).