Bratislava 18. marca (TK KBS) V Bratislave pokračujú Európske sociálne dni. Prinášame plné znenie príhovoru predsedu Komisie biskupských konferencií EÚ (COMECE), kardinála Jeana-Claude Hollericha, SJ.

Vaša Eminencia, Vaše Excelencie,
vážení delegáti biskupských konferencií, vážení hostia,

je mi veľkým potešením privítať vás dnes na treťom ročníku Európskych katolíckych sociálnych dní! Ďakujeme, že ste sa k nám pripojili zo všetkých krajín Európy, a to tak online, ako aj tu s nami v Bratislave.

Dvanásť rokov po prvom kongrese Európskych katolíckych sociálnych dní v Gdansku (2009) a sedem rokov po našom poslednom spoločnom kongrese v Madride (2014) si opäť uvedomujeme potrebu vniesť spoločne hlas katolíckej sociálnej náuky a evanjelia do praxe, aby sme odpovedali na niektoré z najväčších sociálnych výziev našej doby.

Pri pohľade na „Európu po pandémii“ a smerom k „novému začiatku“ budú tieto dni príležitosťou zamyslieť sa nad významom solidarity a sociálnej spravodlivosti v transformujúcej sa Európe.

Samozrejme, 3. európske katolícke sociálne dni sa dnes konajú v úplne inom kontexte. A keď už hovoríme o solidarite, chcel by som ešte raz pripomenúť našu bratskú blízkosť a solidaritu s našimi bratmi a sestrami na Ukrajine, ako aj s tými, ktorí utekajú pred hrôzami vojny, a zároveň poďakovať Cirkvi a mnohým dobrovoľníkom na Ukrajine, na Slovensku a v ďalších susedných krajinách za ich humanitárne úsilie a pastoračnú starostlivosť.

Ako sa už pápež František vyjadril v encyklike Fratelli tutti, „v každej vojne sa zničí práve projekt bratstva, ku ktorému je povolaná ľudská rodina“. Preto vás počas tohto tretieho ročníka Sociálnych dní pozývam, aby sme spoločne znovu objavili naše povolanie k bratstvu a aby sme uvažovali a diskutovali o ďalšom smerovaní k spravodlivej obnove Európy, ktorá nikoho nezanechá pozadu. Prostredníctvom tejto reflexie sa budeme snažiť prispieť k procesu obnovy z kresťanskej perspektívy.

Ako môžete vidieť v programe, počas našich sociálnych dní sa budeme venovať najmä trom hlavným zmenám:

- po prvé: demografická zmena a rodinný život;

- po druhé: technologická a digitálna transformácia;

- po tretie: ekologická transformácia.

Dovoľte mi, aby som v krátkosti predstavil jednotlivé témy.

• Jedným zo snov pápeža Františka pre Európu je „Európa, ktorá je rodinou a spoločenstvom“.

• V odpovedi na výzvu pápeža Františka znovuobjaviť zmysel pre spoločenstvo, pričom prvým spoločenstvom je rodina, sa prvé zasadnutie sociálnych dní bude venovať otázke poklesu populácie, rastúcemu rozdielu medzi vidiekom a mestom v Európe a významu rodiny ako jadrovej bunky spoločnosti.

• Rodiny poskytujú stabilitu a výchovné prostredie manželom a ich deťom. Keď sa stráca význam rodiny a klesá jej inštitucionálna ochrana, môžu to mať ďalekosiahle dôsledky.

• V encyklike Fratelli tutti nás pápež František vyzýva, aby sme sa vzopreli individualizmu a „svetu vyhadzovania“:

„Nedostatok detí zapríčiňujúci starnutie populácie i odkázanosť starých ľudí na bolestnú samotu implicitne vyjadruje, že všetko sa končí nami, že sa rátajú len naše individuálne záujmy. Tak ,sa predmetom vyhadzovania, skartovania nestáva iba jedlo alebo nadbytočné veci, ale často aj samotné ľudské bytostiʻ“

• Rodina je budúcnosťou Európy a musí byť podporovaná primeranými sociálnymi politikami, aby sa vyrovnala so skutočnou „demografickou zimou“.

• Správať sa ako spoločenstvo znamená rozvíjať ducha bratstva a solidarity proti individualizmu a konfliktom, aby sme spoločne čelili výzvam, ktorým Európa čelí.

• Dnes popoludní budeme mať príležitosť zamyslieť sa nad rastúcimi demografickými zmenami v našej spoločnosti a nad tým, ako môže Cirkev, EÚ a všetci jej občania prispieť k ochrane a podpore rodín, budovaniu kultúry života, ekonomickej spravodlivosti a podpore katolíckej sociálnej náuky.

• Zajtra budeme diskutovať o technologickej a digitálnej transformácii.

• Pandémia COVID-19 urýchlila prechod na digitálne technológie. Práca na diaľku, ktorú umožňujú technológie, umožnila mnohým pracovníkom zachovať si prácu. Zároveň posilnila kultúru „neustáleho pripojenia (always-on)“, čím sa zotreli hranice medzi pracovnými a mimopracovnými aktivitami. Okrem toho došlo počas pandémie k výraznému nárastu práce formou spoločnej platformy (platform work).

• Všetky tieto zmeny formujú budúcnosť práce a ovplyvňujú najmä jej obsah, organizáciu práce, kvalitu práce, pracovné podmienky a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.

• V uplynulých rokoch EÚ veľmi aktívne sprevádzala digitálnu transformáciu a táto je jedným z kľúčových pilierov plánu obnovy EÚ.

• Hoci fenomén digitalizácie sa začal už dávno, súčasná zmena sa vyznačuje zrýchleným rozvojom vyspelých technológií. Výhody digitálnych technológií však nie sú bez rizík a nákladov. Pápež František vo svojom encyklike Laudato Si' zdôraznil, že „netreba sa snažiť ľudskú prácu nahrádzať technologickým pokrokom: takto by ľudstvo poškodilo samo seba“ (128).

• Naopak, investície do „nových technologických a vedeckých poznatkov musia slúžiť primárnym potrebám človeka, aby postupne mohlo rásť spoločné dedičstvo ľudstva“

• Táto veľká transformácia spoločnosti si vyžaduje dôkladnú reflexiu zo strany Cirkvi a na všetkých úrovniach spoločnosti o tom, ako môže Európa najlepšie reagovať na riziká a výzvy. Preto sa na našom druhom hlavnom zasadnutí zajtra dopoludnia budeme zamýšľať nad veľkou premenou spoločnosti, ktorú prináša digitálna a technologická transformácia, posudzovať jej etické a antropologické dôsledky a diskutovať o tom, ako môže digitalizácia pomôcť každému v úsilí o dôstojný život.

• Spoločne budeme uvažovať o tom, ako môže Cirkev, EÚ a všetci občania prijať zodpovednosť a konkrétne kroky, aby sa čo najlepšie zapojili do technologickej a digitálnej transformácie a sprevádzali ju.

• Na riešenie jednej z najväčších výziev našej doby, ktorou je zmena klímy, bude potrebná solidarita. Pápež František vo svojej encyklike Laudato Si' upozornil svet na „integrálny“ rozmer tejto krízy: „Neexistujú dve oddelené krízy, teda kríza životného prostredia a kríza spoločenská, ale je len jedna a komplexná spoločensko-environmentálna kríza.“ 

• Pápež František spolu s ďalšími náboženskými lídrami tiež vyzval na „ekologické obrátenie“. Najmä v tomto Pôstnom období potrebujeme zažiť obrátenie, zmenu srdca, ku ktorej nás pápež vyzýva. Podľa pápežových slov totiž „všetci môžeme spolupracovať ako Božie nástroje na starostlivosti o stvorenie, každý prostredníctvom svojej kultúry a skúsenosti, vlastnými iniciatívami a schopnosťami.“

• Ekologická transformácia je tiež kľúčovým pilierom plánu obnovy EÚ a Európska zelená dohoda je jej základom, aby sa do roku 2050 Európa stala prvým uhlíkovo neutrálnym kontinentom na svete.

• Na splnenie tejto ambície prijala Európska komisia v júli 2021 klimatický balík, tzv. balík „Fit for 55“, v súvislosti s cieľom EÚ znížiť do roku 2030 svoje emisie uhlíka aspoň o 55 %.

• Po skončení COP26 v Glasgowe bude tretie zasadnutie sociálnych dní, a najmä zajtrajšie popoludňajšie príležitosťou na diskusiu o naliehavej potrebe ekologického obrátenia a o výzve formovať túto transformáciu na prospech všetkých ako jednej ľudskej rodiny, ako sa uvádza v Laudato Si' 

Pozývam vás, aby ste sa synodálne zamysleli nad zodpovednosťou a konkrétnymi krokmi, ktoré možno podniknúť v rámci ekologickej transformácie na politickej úrovni, a to tak zo strany Cirkvi, ako aj každého občana.

Teraz mi dovoľte, aby som vám zaželal dobrý začiatok tretích Európskych katolíckych sociálnych dní a pripojil sa k modlitbe pápeža Františka, obracajúc sa na Pána, „Otca našej ľudskej rodiny“ s prosbou, aby sme „vytvárali lepšiu spoločnosť a dôstojnejší svet“