Bratislava 16. marca (TK KBS) Na Slovensku predstavili knihu talianskeho novinára Andreu Gagliarducciho “Cristo speranza dell’Europa” (Kristus, nádej Európy). Vyšla pri príležitosti 50. výročia založenia Rady biskupských konferencií Európy (CCCE). Prezentácia sa konala za účasti autora knihy, predsedu CCEE arcibiskupa Gintarasa Grušasa a veľvyslanca Slovenskej pri Svätej stolici Mareka Lisánskeho v Bratislave.

Arcibiskup Gintaras Grušas: Európa je stále kresťanská, i keď o tom občas nevie

„Povedať, že Kristus je nádejou Európy znamená pozrieť sa na históriu Rady európskych biskupských konferencií, lebo európski biskupi sa začali stretávať počas Druhého vatikánskeho koncilu a hneď ich napadlo, že by bolo dobré stretávať sa pravidelne aj po koncile,“ uviedol arcibiskup Grušas. Táto myšlienka sa podľa jeho slov rýchlo ujala. „Veľkou zvláštnosťou bolo, že títo biskupi sa problémom rozdelenej Európy nezaoberali. Európa však bola v tom čase rozdelená. V Európe za železnou oponou boli kňazi prenasledovaní, kresťania v diaspóre a o katolicizmus sa bojovalo,“ povedal.

„Biskupi však okamžite začali uvažovať o Európe ako o jednom kontinente bez ohľadu na hranice. Všetko bolo kresťanské, od Atlantiku po Ural. A to umožnilo prekročiť hranice a režimy, ale pozrieť sa priamo na človeka. Ak existovalo niečo spoločné, niečo, čo spájalo národy, európske krajiny, tak to bola spoločná viera v Ježiša Krista. Vskutku spoločná nádej v Krista,“ uviedol predseda CCEE. Práve táto spoločná nádej urobila z európskych národov skutočných bratov, povedal. Upozornil, že politické inštitúcie dnes čoraz viac prejavujú snahu prekročiť samotný pojem človeka.

„Zákony o interrupciách a eutanázii ukazujú, že ľudská bytosť sa nepovažuje už za prirodzene dôstojnú, ale skôr za niečo, čo sa má ukončiť, keď je nechcene, alebo ešte horšie, zbytočná. Politické kampane za nové práva a presadzovanie rodovej ideológie ukazujú, že človek už nie je prijímaný taký, aký je, ale aký by chcel byť. To sú otázky, ktoré ponechávajú priestor pre chladnú solidaritu, ale nie pre skutočné bratstvo. Ak človek nie je vo svojej prirodzenosti Božím dieťaťom, nemôže byť skutočne bratom.

Ponechanie človeka samého tvárou v tvár absolútnej slobode, ktorá je však zároveň absolútnou slobodou druhého zničiť, to vytvára jednotlivcov, ktorých môžu ovládať aj zlé sily. Nakoniec sa vytvorí svetový poriadok bez Boha. A predsa zostala Kristova nádej, zostalo bratstvo. Stále je tu duša tejto Európy, ktorá vidí, že v nej vypukla vojna a ktorá vie prejaviť solidaritu takým spôsobom, ktorý predtým ani nikomu nenapadol. Táto solidarita povedala o našom kontinente viac, ako všetky rozsiahle zmluvy o kresťanských koreňoch Európy,“ uviedol predseda CCEE.

„Z tohto dôvodu je pohľad na históriu európskych biskupov a na to, ako sa organizovali spôsobom, ako pochopiť, kto sme my dnes. Európa je stále kresťanská, i keď o tom občas nevie. A je na nás biskupoch, aby sme opäť hlásali, že Kristus je nádejom Európy,“ dodal vo svojom príhovore arcibiskup Grušas.

Arcibiskup Stanislav Zvolenský: Kristus je skutočne nádejou Európy

„Od zajtra sa stretneme, aby sme hovorili o Európe po pandémii, ale nikdy sme nepredpokladali, že po pandémii bude scenár vojny. Znovu cítime, ako sa pália jazvy histórie. Aby sme však mohli ísť ďalej, musíme sa pozrieť na silného ducha Európy, ktorý je jadrom knihy, ktorú predstavujeme: Ježiš Kristus,“ uviedol v príhovore bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský, ktorého príhovor prečítal výkonný tajomník KBS Ivan Ružička. Zastúpil ho pre chorobu arcibiskupa Zvolenského. 

Počas existencie CCEE začala Európa opäť dýchať dvoma pľúcami, ako hovorieval svätý Ján Pavol II., pripomenul arcibiskup Zvolenský. Osemdesiate roky priniesli podľa jeho slov veľké zmeny v Cirkvi, ale aj v občianskej spoločnosti. „Po páde komunizmu, ako je opísané v tejto knihe, však prišlo mnoho nových výziev a ťažkostí. Západný svet ich už do istej miery poznal, ale do východného sveta prenikli veľmi rýchlo. Násilný ateizmus komunistov nahradila nenápadnejšia, ale často nemenej účinná sekularizácia a liberalizácia. Materializmus a hedonizmus prenikli do celej spoločnosti,“ uviedol.

Cirkev hľadala a hľadá spôsoby, ako reagovať, vymieňa si perspektívy, ktoré sa na tie isté problémy pozerajú z rôznych strán, pokračoval predseda KBS. Pripomenul, že v našej krajine nastal po roku 1989 rozmach povolaní, obnovenie rehoľného života, výstavba nových kostolov a pastoračných centier. „Počiatočné nadšenie a jednotu však časom oslabili viaceré problémy, aj my sme pocítili dôsledky našich slabostí,“ povedal bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.

„Do istej miery možno povedať, že to, čo sme s prekvapením pozorovali pred 30 rokmi na západ od našich hraníc, dnes vidíme na našom území. Aj preto je výmena skúseností a stretnutie v rámci CCEE pre Cirkev veľmi užitočné. Myslieť dopredu a pripravovať sa na to, čo už zažili iné miestne zbory, počúvať ich skúsenosti a rady, čo sa dá robiť inak, lepšie, na čo sa treba pripraviť. Otázka potratov, eutanázie, náhradného materstva, rodovej ideológie, otázka takzvaných nových práv, rastúceho subjektivizmu, ale aj otázka migrácie, alebo ako ju nazýva pápež František, kultúra vyradenia. Tieto otázky sa nevyhýbajú žiadnej biskupskej konferencii,“ pripomenul arcbiskup Zvolenský.

CCEE sa podľa arcibiskupa Zvolenského už viac ako 50 rokov snaží pozerať na všetky tieto výzvy z ekumenickej perspektívy, rozvíjať vzťahy s inými kresťanskými cirkvami, dokonca aj s inými náboženstvami. „Ján Pavol II., ako už bolo spomenuté, v tejto knihe tiež zdôraznil, že európsku identitu nemožno chápať bez kresťanstva. Benedikt XVI. počas svojej návštevy Českej republiky pripomenul, že ako kresťania musíme rozvíjať kultúru života a aj v prostredí, kde ste menšinou, musíte byť tvorivou menšinou. Pápež František nás počas svojej nedávnej návštevy Slovenska pozval, aby sme spolu s Máriou a Jozefom kráčali na ceste za Ježišom. Pretože Ježiš Kristus je skutočnou nádejou Európy,“ pripomenul arcbiskup Zvolenský.   

„Ak sa teda Európe v duchu povzbudenia svätého Jána Pavla II. podarí znovu objaviť samu seba, byť samou sebou, znovu objaviť svoj pôvod a oživiť kresťanské korene, ktoré urobili jej dejiny slávnymi, potom sa nemá čoho obávať. Ako píše aj pán Gagliarducci v tejto knihe, dejiny Európy sú dejinami prijatia. Pohľad na históriu Rady európskych biskupských konferencií musí byť inšpiráciou pre budúcnosť. Pretože len poznaním minulosti môžeme pochopiť prítomnosť a plánovať budúcnosť. Preto sme tu dnes, aby sme predstavili tento zväzok. Aby sme si pripomenuli, že Kristus je skutočne nádejou Európy. Napriek všetkým ťažkostiam, ktoré zažívame,“ dodal predseda KBS.

Prezentácia sa konala v Dome Quo Vadis v Bratislave. Hostí privítala jeho riaditeľka Monika Hricáková. Prítomných pozdravil aj veľvyslanec Lisánsky. Na záver sa prihovoril autor publikácie. Poďakoval za príhovory a pozdravil hostí. Kniha, ktorú vydal, nie je kniha historika, ale hovorí o histórii z pohľadu novinára, povedal. „Snahou je pozerať sa do minulosti, aby som pochopil budúcnosť,“ uviedol. Zdôraznil, že biskupi, kňazi, kresťania majú potrebu, aby dobre počúvali a pozerali na to, čo je centrum - Ježiš Kristus. Dodal, že aj v Európe, ktorá teraz trpí vojnou na Ukrajine, je potrebné prekonať nenávisť voči agresorovi. „Odpoveď je v histórii, v kultúre, v našom bytí kresťanmi. Kresťan je budovateľ civilizácie. Toto je uvažovanie, ktoré dnes môžeme urobiť epoche synodality, ako hovorí pápež František,“ dodal. Prezentáciu moderoval hovorca KBS Martin Kramara. 

K správe bolo vydané FOTO.