Bratislava 16. marca (TK KBS) Na výzvu košického eparchu Cyrila Vasiľa a bratislavského pomocného biskupa Jozefa Haľka pomôcť na hraniciach s Ukrajinou zareagovali aj bratislavskí seminaristi.
„Po príchode do Košíc sme okamžite začali pomáhať ako dobrovoľníci pre ľudí, ktorí utekajú pred konfliktom na Ukrajine. Mali sme možnosť vidieť službu na hraniciach a spoznať príklad a nasadenie množstva obetavých dobrovoľníkov, kňazov a rehoľníkov. Pomáhali sme pri organizácii a distribúcii humanitárnej pomoci, pripravovali sme miesta určené na dočasné prichýlenie utečencov, odvážali sme utečencov do záchytných centier,“ vraví TK KBS Pavol Reisel, jeden z bohoslovcov.
Ťažisko ich služby bola na vlakovej stanici v Košiciach. „V pravidelných intervaloch tu prichádzajú špeciálne vlaky plné šokovaných ľudí, z ktorých mnohí zažili ostreľovanie a bombardovanie, niekoľko dní poriadne nespali, málo jedli, neumývali sa. Ľudia, ktorí nevedia kam idú, a ani či sa niekedy vrátia domov. Matky s deťmi, skupinky mladých žien, starenky a starci. Prichádzajú s pár kuframi, v uslzených očiach im vidno strach. Majú obavy nielen o to, čo bude s nimi, ale aj strach o svojich manželov, otcov, bratov, ktorí nesmejú opustiť krajinu. Mladá generácia s nami vedela komunikovať anglicky, staršia generácia často komunikovala aj v ruštine,“ pokračuje ďalej Reisel.
Úlohou seminaristov bolo nielen pomôcť utečencom s vybavovaním lístkov na ďalšie vlaky, hľadaním správneho spoja a nástupišťa, ale aj pomôcť im pochopením, úsmevom a prítomnosťou v ich utrpení. „Bol to naozaj ťažký čas. Ako fyzicky tak aj psychicky vyčerpávajúci. V pamäti mi ostal jóbovský údel staršej pani, ktorá za život prišla o všetko už trikrát: po černobyľskej havárii odišla žiť na Krym, po jeho anexii prišla do Kyjeva a dnes opäť uteká, nevedno kam. Na otázku kam chce ísť mi odpovedá, že asi do Španielska, lebo keď nič iné tam je aspoň teplo. Príbeh starca, ktorý štyri dni utekal z ťažko zasiahnutej oblasti Mariupoľa. S bezzubým úsmevom mi vykladal ako sa tam raz spolu vrátime, sadneme si na pláž a budeme obdivovať „solnce, more i devočky,“ dodal bohoslovec Reisel.
