Košice 5. marca (TK KBS) Predseda Rady Konferencie biskupov Slovenska pre migrantov a utečencov Mons. Jozef Haľko dnes navštívil spolu s vladykom Cyrilom Vasiľom slovenskú východnú hranicu. Po ceste poskytol rozhovor pre TK KBS a Rádio LUMEN.

Otec biskup, aké sú vaše zistenia po tom, čo ste spolu s vladykom Cyrilom Vasiľom navštívili hranicu s Ukrajinou?

Bol to veľmi silný a zároveň smutný zážitok. Jedna vec je vidieť skutočnosť na fotografiách a obrazovke a druhá vec je vidieť utrpenie ľudí v reále. Vidieť ľudí, ktorí musia odísť zo svojich domov. Viac ako pred tým som si uvedomil, že ľudia, ktorí musia prejsť cez hranicu, najmä keď sú to ženy s deťmi, alebo staré matky s vnúčatami, je to utrpenie mnohonásobné. Nielenže museli opustiť vlastné domovy, ale nemohli odísť so svojimi otcami a manželmi. Otec rodiny, ktorý drží rodinu v najťažších a najkrízovejších situáciách, nemôže s nimi ísť, pretože podlieha brannej povinnosti. Povinnosti narukovať a bojovať za krajinu. To je niekoľkonásobné ťažké utrpenie a preto aj Košická arcidiecéza postavila do prvej línie ľudí, ktorí ľudským a priateľským spôsobom vítajú týchto ľudí, aby aspoň trošku zacítili vo svojej veľmi hlbokej traume človečinu. Ľudské prijatie. Až v druhom pláne nasleduje vybavenie ubytovania, trasy, odjazdu a administratívy. Je to teda zážitok náročný na skúsenosť utrpenia týchto ľudí. Na druhej strane som vnímal veľkú zomknutosť, solidaritu a spoluprácu tých, ktorí sú tam ako dobrovoľníci, aby týmto ľuďom pomohli konkrétnym spôsobom.

Aké možnosti vidíte, čo môžu ešte naši poslucháči dnes spraviť pre Ukrajincov, ktorí utekajú?

Určite je veľmi dôležité ponúknuť modlitebnú podporu. Teda modliť sa za ľudí, ktorí sú na “čiare”. Za tých, ktorí sú uprostred diania prechodu utečencov pred vojnou a prosiť Pána Boha, aby im dal sily. Videl som ľudí krajne vyčerpaných. Sú v takých pozíciách, v ktorých ich nie je jednoduché vystriedať. Je dôležité prispieť aj konkrétne. Nielen finančne, alebo materiálne, ale aj dobrovoľníckou činnosťou. To je apel najmä na mladých ľudí, aby ponúkli svoju prítomnosť a zručnosti pre takúto náročnú situáciu. Nehovorím len o hranici. Dá sa predpokladať, že postupne sa bude musieť do tejto dramatickej situácie, keď ľudia musia utekať z vlastných domov, zapojiť celé Slovensko. Aj v Bratislave, ale aj inde bude potrebné mať veľmi otvorené srdce. Nemyslím to len ematicky. Ale srdce, ktoré pumpuje do rúk, čo pomáhajú konkrétnym spôsobom.

Je v súčasnosti dostatok dobrovoľníkov na hraniciach?

Utečenci prichádzajú kontinuálne. Stále prichádzajú. Nakoľko som videl na druhú stranu hranice, bol tam dlhý rad čakajúcich ľudí, nehovoriac o autách a autobusoch. Tí, ktorí sú zapojení ako dobrovoľníci teraz, určite potrebujú vystriedať a pomôcť. Potrebujú, aby striedanie bolo častejšie, aby nemuseli byť až tak vyčerpaní.