Bratislava 3. marca (TK KBS)  Dobrovoľnícka služba na hraničnom prechode vo Vyšnom Nemeckom bola podľa gréckokatolíckeho bohoslovca Richarda Fučka vyčerpávajúca nie len telesne, ale aj psychicky, keďže slúžili počas noci. Ako povedal pre TK KBS, niekedy jediné, čo človeka držalo na nohách bola iba Božia milosť a atmosféra, ktorú dokázali vytvoriť svojou súdržnosťou ozbrojené zložky, bohoslovci, rehoľné sestričky a všetci ľudia dobrej vôle, ktorí sa rozhodli obetovať svoj čas a sily, kvôli odmene úsmevu a slzám radosti, ktoré mohli vidieť na tvárach prichádzajúcich. 

„Táto služba na hranici ma donútila oprášiť základné znalosti ruštiny, pomáhajúc si aj angličtinou. Mnohí utečenci, najmä zahraniční študenti na Ukrajine, sa zrazu ocitli uprostred hurikánu, v cudzine, na neznámom mieste. Akonáhle sa im človek prihovoril, a oni zistili, že im niekto rozumie, viditeľne im zo srdca odišiel aspoň malý kúsok beznádeje,“ povedal.

Podľa Richarda Fučka je ťažké vybrať nejakú konkrétnu skúsenosť, keďže ich človek zažil nespočetne veľa, ale všetky spája jednotný motív rodín, matiek s deťmi, ktorých manželia a otcovia zostali brániť ich domovy. „Práve im sa tisli slzy do očí, keď sme im pomáhali s taškami, ktoré bolo ťažké zaniesť aj ten malý kúsok od hranice na záchytné parkovisko, nie to ešte celú cestu až na hranicu, častokrát s taškou v jednej ruke a malým dieťaťom v druhej. Naopak nám, dobrovoľníkom, sa tisli slzy do očí, keď sme mohli darovať nejakému dieťaťu malú hračku, ktorú doniesli na hranicu z rôznych zbierok naprieč Slovenskom i zahraničím. Videli sme, ako sa unavené a uzimené deti zrazu naplnili nadšením, čo je zaiste vidno, aj na všetkých fotkách, ktoré kolujú internetom,“ zdôraznil.