Vatikán 28. februára (RV) „Ten, kto vedie vojnu, zabúda na ľudskosť,“ zdôraznil pápež František v nedeľu 27. februára, keď sa na poludnie prihovoril veriacim pri modlitbe Anjel Pána. Ľudia na úteku pred vojnou sú naši bratia a sestry, treba im otvoriť humanitárne koridory, apeloval Svätý Otec. V zhromaždení boli viaceré ukrajinské zástavy na znak solidarity.

„So srdcom zlomeným z toho, čo sa deje na Ukrajine - a nezabúdajme na vojny v iných častiach sveta, ako je Jemen, Sýria, Etiópia... - opakujem: nech zatíchnu zbrane! Boh je s tými, ktorí vytvárajú pokoj, a nie s tými, ktorí používajú násilie.“

Tieto slová dnes rezonovali Námestím sv. Petra, ktoré bolo dnes na poludnie zaplnené viac než zvyčajne. Stretnutie bolo mimoriadne aj v tom, že pápež František pôvodne mal byť v tomto čase vo Florencii, no napokon nemohol odcestovať pre zdravotné problémy s kolenom a zostal v Ríme.

V úvodnom biblickom zamyslení sformuloval evanjeliovú výzvu do slov „Pán nás pozýva očistiť náš pohľad“ a zamyslieť sa nad tým, ako rozprávame, aby naša reč nebola nositeľom agresivity a pokrivených myšlienok.

Ešte intenzívnejšie vyprosovať mier pre Ukrajinu, Jemen, Sýriu, Etiópiu...

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána, prosbe za duše zosnulých a udelení požehnania z okna Apoštolského paláca Svätý Otec opätovne reagoval na naliehavú potrebu mieru:

„Drahí bratia a sestry! V týchto dňoch nami otriaslo niečo tragické: vojna. Opakovane sme sa modlili, aby sa nešlo touto cestou. A neprestávajme sa modliť, naopak, prosme Boha ešte intenzívnejšie. Preto opätovne vyzývam všetkých, aby 2. marca, na Popolcovú stredu, konali Deň modlitby a pôstu za mier na Ukrajine. Ten deň bude na to, aby sme boli nablízku utrpeniam ukrajinského ľudu, aby sme cítili, že sme všetci bratia a vyprosovali od Boha koniec vojny.

Ten, kto vedie vojnu, zabúda na ľudskosť. Nevychádza z ľudu, nehľadí na konkrétny život ľudí, ale pred všetkým uprednostňuje jednostranné a mocenské záujmy. Spolieha sa na diabolskú a zvrátenú logiku zbraní, ktorá je tou najvzdialenejšou od Božej vôle. A dištancuje sa od obyčajných ľudí, ktorí chcú mier a ktorí sú v každom konflikte tými skutočnými obeťami, ktoré na vlastnej koži platia za vojnové šialenstvá. Myslím na starších ľudí, na tých, ktorí v tomto čase hľadajú útočisko, na matky, ktoré utekajú so svojimi deťmi... Sú to bratia a sestry, pre ktorých je naliehavo potrebné otvoriť humanitárne koridory a ktorých treba prijať.

So srdcom zlomeným z toho, čo sa deje na Ukrajine - a nezabúdajme na vojny v iných častiach sveta, ako je Jemen, Sýria, Etiópia... - opakujem: nech zatíchnu zbrane! Boh je s tými, ktorí vytvárajú pokoj, a nie s tými, ktorí používajú násilie. Pretože tí, ktorí milujú mier, ako uvádza talianska ústava, «odmietajú vojnu ako nástroj urážky slobody iných národov i ako prostriedok riešenia medzinárodných sporov» (Čl. 11).“

Potlesk pre nových blahoslavených

Po krátkej odmlke pápež František pokračoval pripomenutím nových blahoslavených:

„Včera bol v španielskej Granade vyhlásený za blahoslaveného kňaz Cayetano Giménez Martín a pätnásť jeho spolubratov mučeníkov, zabitých z nenávisti k viere (in odium fidei) v kontexte protináboženského prenasledovania v 30. rokoch minulého storočia v Španielsku. Nech svedectvo týchto hrdinských Kristových učeníkov vzbudí v každom túžbu verne a odvážne slúžiť evanjeliu. Zatlieskajme novým blahoslaveným.“

Svätý Otec pripomenul aj Deň zriedkavých chorôb, ktorý pripadá na pondelok 28. februára. Na záver oslovil tých, ktorí prišli s ukrajinskými zástavami a pozdravil ich tradičným pozdravom východných kresťanov:

„Vidím aj mnohé ukrajinské zástavy. Slava Isusu Christu!“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

27. februára 2022, 8. nedeľa v cezročnom období (C)

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V evanjeliu dnešnej liturgie nás Ježiš pozýva, aby sme sa zamysleli nad naším pohľadom a nad našou rečou. Nad pohľadom a rečou.

Najprv nad naším pohľadom. Pán hovorí, že sme vystavení riziku sústreďovať pohľad na smietku v oku nášho brata a nevšimnúť si brvno, ktoré je v našom oku (porov. Lk 6,41). Inými slovami, že budeme mimoriadne pozorní na chyby druhých, ba i na tie drobné ako smietka, a že budeme pokojne prehliadať svoje vlastné chyby a nebudeme im prikladať veľkú váhu. Je pravda, čo hovorí Ježiš: vždy si nájdeme dôvod, aby sme obviňovali iných a ospravedlňovali seba samých.

A tak často sa sťažujeme na veci, ktoré v spoločnosti, v Cirkvi, vo svete nefungujú, bez toho, aby sme sa najprv pozastavili sami nad sebou a aby sme sa najprv snažili zmeniť seba. Každá plodná, pozitívna zmena musí začať od nás samých. V opačnom prípade tu zmena nebude. Ale, - vysvetľuje Ježiš, - ak je to takto, naše oči sú slepé. A ak sme slepí, nemôžeme si nárokovať byť sprievodcami a učiteľmi pre iných: veď slepec nemôže viesť iného slepca (porov. v. 39).

Drahí bratia a sestry, Pán nás pozýva, aby sme si náš pohľad očistili. V prvom rade nás žiada, aby sme sa pozreli do nášho vnútra a spoznali našu biedu. Pretože ak nie sme schopní vidieť svoje vlastné chyby, vždy nás to bude ťahať k zveličovaniu chýb iných. Ak naopak uznáme naše chyby a naše biedy, otvoria sa nám dvere milosrdenstva.

A po tom, čo sa pozrieme do svojho vnútra, nás Ježiš pozýva, aby sme sa pozreli na druhých tak ako on – toto je to tajomstvo: hľadieť na druhých tak ako on –, ktorý nevidí hlavne zlo, ale dobro. Takto sa na nás pozerá Boh: nevidí v nás nenapraviteľné chyby, ale vidí deti, ktoré pochybia. Boh vždy odlišuje človeka od jeho chýb. Vždy zachraňuje človeka. Vždy verí v človeka a je vždy pripravený odpustiť chyby. Vieme, že Boh odpúšťa vždy. A k tomu istému pozýva aj nás: aby sme v druhých nehľadali zlo, ale dobro.

Po zamyslení sa nad pohľadom nás Ježiš dnes pozýva zamyslieť sa nad našou rečou. Pán vysvetľuje, že «z plnosti srdca hovoria ústa» (v. 45). Je to pravda, zo spôsobu, akým človek hovorí, hneď pobadáme, čo má v srdci. Slová, ktoré používame, hovoria o tom, akým človekom sme. Niekedy však svojim slovám venujeme málo pozornosti a používame ich povrchne. Ale slová majú svoju váhu: umožňujú nám vyjadriť myšlienky a pocity, dať hlas obavám, ktoré máme, a plánom, ktoré máme v úmysle uskutočniť, umožňujú nám dobrorečiť Bohu i druhým.

Žiaľ, svojim jazykom môžeme živiť aj predsudky, vytvárať bariéry, útočiť, ba dokonca zničiť bratov a sestry. Jazykom môžeme nivočiť: klebeta zraňuje a očiernenie môže rezať ostrejšie než nôž! V dnešnej dobe, a osobitne v digitálnom svete, sa slová šíria rýchlo, avšak príliš veľa z nich vyvoláva hnev a agresiu, živí falošné správy a využíva kolektívny strach na šírenie pokrivených myšlienok. Istý diplomat, ktorý bol generálnym tajomníkom OSN a získal Nobelovu cenu za mier, povedal, že „zneužívanie slova je rovné pohŕdaniu ľudskou bytosťou“ (D. Hammarskjöld, Smerovníky životom, Magnano BI 1992, 131).

Položme si teda otázku, aké druh slov používame: slová, ktoré vyjadrujú pozornosť, úctu, porozumenie, blízkosť, spolucítenie, alebo slová, ktorých cieľom je hlavne vyzerať dobre pred druhými? A potom, hovoríme s miernosťou, alebo znečisťujeme svet šírením jedu: kritizovaním, sťažovaním sa, živením rozšírenej agresivity?

Panna Mária, na ktorej pokorou zhliadol Boh, Panna mlčanlivosti, ku ktorej sa teraz modlíme, nech nám pomôže očistiť náš pohľad a našu reč.

(Preklad: Slovenská redakcia VR – Vatican News)