Vatikán 18. februára (RV) Dôležitosť uchovávania liturgického bohatstva východných cirkví, ale aj zopakovanie mierovej výzvy v súvislosti s Ukrajinou bolo obsahom stretnutia Svätého Otca Františka s členmi plenárneho zasadnutia Kongregácie pre východné cirkvi, ktorých prijal na audiencii v piatok 18. februára.

V súvislosti so spomenutým plenárnym zasadnutím sa v Ríme v tomto týždni koná aj kongres o Inštrukcii na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví (CCEO) vydanej pred štvrťstoročím. Slovensko na ňom zastupuje košický eparcha, arcibiskup Cyril Vasiľ spolu s trojicou liturgistov.

V úvode audiencie pozdravil Svätého Otca v mene všetkých prítomných prefekt Kongregácie pre východné cirkvi kardinál Leonardo Sandri. Pri tejto príležitosti prezentoval spoločnú výzvu účastníkov plenárneho zasadnutia na podporu mieru na Ukrajine. Zvlášť pri tom pripomenul mierové úsilie, aké kedysi vyvinul pápež Benedikt XV., ktorý bol zakladateľom Kongregácie pre východné cirkvi i Pápežského východného ústavu a od jeho smrti uplynulo v januári 100 rokov.

Mierové úsilie Benedikta XV. a súčasné výzvy vojny a mieru

Na odkaz Benedikta XV. opätovne poukázal aj pápež František vo svojom príhovore. Najprv zacitoval jeho slová z encykliky Dei providentis z 1. mája 1917: „V Cirkvi Ježiša Krista, ktorá nie je ani latinská, ani grécka, ani slovanská, ale katolícka, neexistuje žiadna diskriminácia medzi jej deťmi.” Potom venoval pozornosť situácii nedávnych i súčasných napätí a vojen, ktoré sa týkajú oblastí, kde žijú východní kresťania. Mierové úsilie Benedikta XV. pripomenul týmito slovami:

„On odsúdil barbarskosť vojny ako „zbytočného krviprelievania“. Vodcami krajín, zapojených do Prvej svetovej vojny, zostalo jeho varovanie nevypočuté. Rovnako nevypočutá bola aj výzva sv. Jána Pavla II., aby sa zabránilo konfliktu v Iraku.

Tak ako aj v tejto chvíli, keď je všade toľko vojen, táto výzva pápežov, ako aj mužov a žien dobrej vôle je nevypočutá. Zdá sa, že najväčšiu cenu za mier by mali dostať vojny: aké protirečenie! Sme pripútaní k vojnám, a toto je tragické. Ľudstvo, ktoré sa pýši kráčaním vpred vo vede, v myslení, v mnohých krásnych veciach, kráča vzad v utkávaní mieru. Je šampiónom vo vedení vojny. A toto je nám všetkým hanbou. Musíme sa modliť a prosiť o odpustenie za tento postoj.

Dúfali sme, že v treťom tisícročí už nebude potrebné opakovať podobné slová, ale zdá sa, že ľudstvo stále tápe v tme: boli sme svedkami masakrov v konfliktoch na Blízkom východe, v Sýrii a Iraku, v etiópskom regióne Tigray a hrozivé vetry stále dujú na stepiach východnej Európy, zapaľujú rozbušky a ohne zbraní a nechávajú v chlade srdcia chudobných a nevinných, s ktorými sa nepočíta. Medzitým pokračuje dráma v Libanone, ktorá už mnohých pripravila o chlieb; mladí ľudia i dospelí stratili nádej a opúšťajú tieto krajiny.“

Východní katolíci sú dnes po celom svete

Veriaci východných katolíckych cirkví sú dnes sprítomní v najrôznejších kútoch sveta, skonštatoval ďalej pápež František:

„Východní katolíci už desaťročia žijú na vzdialených kontinentoch, preplavili moria a oceány a prešli cez pláne. Eparchie už vznikli v Kanade, Spojených štátoch, Latinskej Amerike, Európe i Oceánii, a mnohí ďalší sú aspoň zatiaľ zverení latinským biskupom, ktorí koordinujú pastoračnú činnosť prostredníctvom kňazov vyslaných podľa správnych postupov príslušnými hlavami cirkví, patriarchami, vyššími arcibiskupmi alebo metropolitami sui iuris.

Preto sa vaša práca zaoberala evanjelizáciou, ktorá tvorí identitu Cirkvi vo všetkých jej častiach, ba dokonca povolanie každého pokrsteného. A pre misiu musíme viac načúvať bohatstvu rôznych tradícií.“

Zo spomenutého bohatstva kresťanského Východu pápež František najprv zdôraznil mystagogickú katechézu praktizovanú v rámci katechumenátu dospelých, ale slúžiacu rastu vo viere kresťanov každého veku. „V Latinskej cirkvi nám chýba táto mystagogická katechéza,“poznamenal Svätý Otec.

Liturgia ako skúsenosť formovania Slovom a Duchom Zmŕtvychvstalého

Ďalej sa vo svojom príhovore Svätý Otec sústredil na samotný poklad liturgie, keď povedal:

„Je to skúsenosť, v ktorej sa "hlina" našej ľudskosti necháva formovať nie meniacimi sa názormi alebo hoci aj nevyhnutnými sociologickými analýzami, ale Slovom a Duchom Zmŕtvychvstalého. Touto skúsenosťou je liturgia.

A to nás núti myslieť aj na synodálny proces. Synodálny proces nie je parlament, nejde o to, aby sme si povedali rôzne názory a potom urobili syntézu alebo hlasovali, nie. Synodálna cesta je spoločné kráčanie pod vedením Ducha Svätého. Synodálna cesta je spoločné kráčanie pod vedením Ducha Svätého, a vy vo svojich cirkvách máte synody, starobylé synodálne tradície, a ste toho svedkami. V synodalite je Duch, bez neho je to len parlament alebo prieskum názorov, ale nie synoda.

Táto skúsenosť – ako som spomenul – je tým nebom na zemi, a to sa deje v liturgii, ako to najmä Východ rád opakuje. Ale krása východných obradov ani zďaleka nie je akousi oázou úniku alebo zakonzervovania. Liturgické zhromaždenie sa za také uznáva nie preto, že sa zvoláva samo, ale preto, že počúva hlas Iného, zostáva nasmerované k Nemu, a práve preto cíti naliehavosť ísť k bratom a sestrám s ohlasovaním Krista.

Dokonca aj tie tradície, ktoré zachovávajú používanie ikonostasu s kráľovskými dverami, prípadne závesom, ktorý zakrýva svätyňu v určitých momentoch obradu, nás učia, že takéto architektonické alebo rituálne prvky nevyjadrujú myšlienku Božej vzdialenosti, ale naopak vyzdvihujú tajomstvo blahosklonnosti – synkatabasis –, v ktorej Slovo prišlo a prichádza na svet.“

Vernosť originalite a zachovanie jednoty

Liturgický kongres pri príležitosti 25. výročia vydania Inštrukcie na aplikáciu bohoslužobných predpisov Kódexu kánonov východných cirkví je podľa slov pápeža Františka „príležitosťou na vzájomné spoznávanie sa v rámci liturgických komisií jednotlivých cirkví sui iuris, pozvaním kráčať spolu s dikastériom a jeho konzultormi po ceste vyznačenej Druhým vatikánskym ekumenickým koncilom“.

„Vernosť vlastnej originalite je tým, čo tvorí symfonické bohatstvo východných cirkví,“  zdôraznil Svätý Otec. Zároveň pripomenul, že ohľadom formy slávenia je „nevyhnutná jednota v duchu toho, čo je stanovené synodami a schválené Apoštolským stolcom,“ a to aj so zreteľom na úsilie o jednotu kresťanov:

„Okrem toho nezabúdajme, že sa na nás pozerajú naši bratia a sestry z pravoslávnych a východných ortodoxných cirkví: hoci nemôžeme sedieť pri tom istom eucharistickom stole, takmer vždy slávime a modlíme sa s tými istými liturgickými textami. Dajme si preto pozor na experimentovanie, ktoré by mohlo poškodiť cestu k viditeľnej jednote všetkých Kristových učeníkov. Svet potrebuje svedectvo spoločenstva: ak vyvoláme pohoršenie liturgickými spormi – a žiaľ nedávno k niektorým došlo –, nahrávame tomu, kto je pánom rozdelenia.“

Svoj príhovor účastníkom plenárneho zasadnutia a liturgického kongresu Svätý Otec uzavrel poďakovaním za ich prácu a uistením o svojej blízkosti v modlitbe. Zakončil ho týmito slovami:

„Zaneste vašim veriacim moje povzbudenie a moje požehnanie. A prosím, nezabúdajte sa za mňa modliť. Ďakujem“.

Na liturgickom kongrese vystúpil arcibiskup Vasiľ

Pokiaľ ide o liturgický kongres organizovaný Kongregáciou pre východné cirkvi, prebieha od 16. do 18. februára v priestoroch Pápežského patristického inštitútu Augustinianum, v tesnom susedstve Vatikánu. Zúčastňujú sa na ňom aj členovia plenárneho zasadnutia Kongregácie pre východné cirkvi. Slovenskú gréckokatolícku cirkev reprezentujú košický eparcha arcibiskup Cyril Vasiľ SJ aj traja delegáti, zástupcovia Prešovskej archieparchie a Košickej i Bratislavskej eparchie.

Kongres v stredu otvoril kardinál Leonardo Sandri ako prefekt dikastéria. Moderátorom verejnej časti bol apoštolský exarcha pre katolíkov byzantského obradu v Grécku Manuel Nin. Za Konštantínopolský ekumenický patriarchát vystúpil arcibiskup Job z Telmessosu. S príspevkami ďalej vystúpili apoštolský nuncius vo Veľkej Británii Claudio Gugerotti a košický eparcha Cyril Vasiľ. Modlitbu viedol chaldejský katolícky patriarcha, kardinál Louis Raphael Sako.