Bratislava 17. februára (TK KBS) Vyšli nové Katolícke noviny (7/2022). Tematicky sa venujú omšovým milodarom. Odslúženie svätej omše je najvyšší duchovný benefit pre dušu veriaceho človeka. Predchádza mu zápis konkrétneho úmyslu.
Približujú, aké pravidlá majú farnosti Myjava a Hlohovec na zapisovanie úmyslov svätých omší. Systém prijímania úmyslov svätých omší môže byť odlišný, no vždy rešpektujúci cirkevné predpisy.
Predstavujú históriu omšových milodarov (štipendií), ktorá súvisí s históriou obetných darov na slávenie Eucharistie a s pohľadom na „ovocie“ svätej omše. Prvokresťanské spoločenstvá slávili Eucharistiu spočiatku v súkromných domoch a označovali ju pojmom „lámanie chleba“, pričom je zrejmé, že na jej slávenie používali bežne dostupný chlieb a víno, ktoré poskytli buď majitelia domu, alebo ich priniesol niekto z prítomných.
Prinášajú rozhovor s premonštrátskym kňazom Bartolomejom Mariánom Čačíkom, ktorý hovorí, že láska je najúčinnejšia modlitba. „Svätá omša nie je činnosť a výkon ani slúžiaceho kňaza, ani zhromaždeného spoločenstva. Je to Boží čin,“ hovorí Bartolomej Marián Čačík, OPraem.
Rozprávajú sa aj s františkánskym kňazom Cyrilom Brázdom, OFM, ktorý na časy vo vyšetrovacej väzbe počas totalitného režimu spomína takto: „Úctu k Eucharistii som mohol pestovať len ako duchovné sväté prijímanie s vnútornou modlitbou. K dispozícii bolo len ,Justičné bieleʹ, teda voda z vodovodu.“
Vysvetľujú, prečo je eucharistická obeta prameň a vrchol celého kresťanského života. Božia prítomnosť v Eucharistii je pre kresťana to najcennejšie, o čo sa môže oprieť už v pozemskom živote. Prijať a adorovať Krista v Oltárnej sviatosti je predobraz večného šťastia, ktoré nás čaká.
Odpovedajú na otázku, aký význam má slúženie svätých omší za zosnulých. Zosnulí na svojom živote už nemôžu nič zmeniť. Tí, ktorí sú v nebi, zmenu nepotrebujú. Tí, ktorí sú v pekle, aj keď veľmi trpia a túžia po zmene, pomoc nemôžu a nevedia prijať. Ale tí, ktorí sú v očistci a trpia, plne závisia od nás, od Cirkvi. Iba my im môžeme pomôcť k skráteniu ich života v očistci a prechodu do nebeskej vlasti.
Prinášajú recenziu na knižné dielo Dejiny Nitrianskeho biskupstva. Episcopatus Nitriensis Memoria. Dejiny Nitrianskej diecézy spísal v roku 1835 vtedajší nitriansky biskup Jozef Vurum. Cieľom bolo podľa jeho slov „poukázať na históriu pomocou informácií potvrdených dôveryhodnosťou listín a vierohodnosťou dokumentov nitrianskeho archívu“. Pozoruhodná takmer 800-stranová publikácia vychádza dvojjazyčne.
V seriáli Čítame si počas zimných večerov nájdete úryvok z knihy rozhovorov pápeža Františka a Marca Pozzu O nerestiach a čnostiach.
TK KBS informovala Zuzana Artimová
