Vatikán 14. februára (RV) Na sviatok spolupatrónov Európy, ktorý sa v univerzálnej Cirkvi slávi 14. februára, sa pápež František cez sociálnu sieť prihovoril touto myšlienkou: „Nech nám Svätí Cyril a Metod, svedkovia kresťanstva ešte zjednoteného a zapáleného horlivosťou ohlasovania, pomáhajú napredovať na ceste pestovaním nášho bratského spoločenstva v Ježišovom mene.“

Pripomeňme, že pápež František túto myšlienku zdôraznil aj pri návšteve Slovenska. Na vzor solúnskych bratov vtedy poukázal pri viacerých príležitostiach. Napríklad 13. septembra v záhrade Prezidentského paláca v Bratislave zazneli z úst pápeža tieto slová:

„Slovenské dejiny sú nezmazateľne poznačené vierou, ktorá, dúfam, pomôže prirodzeným spôsobom udržiavať úmysly a pocity bratstva. Tie môžete načerpať z veľkolepých životov svätých Cyrila a Metoda, ktorí šírili evanjelium v čase, keď boli kresťania tohto kontinentu jednotní, a aj dnes spájajú vierovyznania tohto územia. Cítili sa byť pre všetkých a hľadali spoločenstvo so všetkými: Slovanmi, Grékmi a Latincami. Pevnosť ich viery sa tak prejavovala v spontánnej otvorenosti. Je to dedičstvo, ktorého ovocie ste povolaní v tejto chvíli zbierať, aby ste boli aj v tomto čase znakom jednoty.”

„Vaša ústava spomína túžbu budovať krajinu na dedičstve svätých Cyrila a Metoda, patrónov Európy. Oni bez nútenia a nátlaku zúrodnili evanjeliom kultúru, čím podnietili blahodarné procesy. Toto je cesta: nie boj o získanie priestoru a významu, ale cesta, ktorú ukázali svätí, cesta blahoslavenstiev. Odtiaľ, z blahoslavenstiev, pramení kresťanská vízia spoločnosti.“

Vo svojom prvom verejnom príhovore pri stretnutí s ekumenickými predstaviteľmi 12. septembra v priestoroch nunciatúry Svätý Otec uviedol:

„Nech nám pomáhajú svätí Cyril a Metod, „predchodcovia ekumenizmu“, v snahe o zosúladenie rozdielností v Duchu Svätom, o jednotu, ktorá bez toho, aby bola uniformnosťou, by bola znakom a svedectvom slobody Krista, Pána, ktorý uvoľňuje putá minulosti a uzdravuje nás zo strachov a bojazlivosti.“

„Rozlišovací znak slovanských národov, ktorý by ste si spoločne mali zachovať, je kontemplatívna črta, ktorá ide nad rámec filozofických a teologických konceptualizácií, vychádzajúc zo skúsenostnej viery, ktorá vie prijať tajomstvo. Pomáhajte si pestovať túto duchovnú tradíciu, ktorú Európa tak veľmi potrebuje; zvlášť má po nej smäd cirkevný západ, aby znova našiel krásu adorácie Boha a dôležitosť nevnímať spoločenstvo viery predovšetkým na základe programovej a funkčnej efektívnosti.“