[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je piatok 01. 07. 2022   Meniny má Diana      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  júl  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
25262728293031

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pri Anjel Pána pápež blahoželal saleziánom a pripomenul chorých na lepru
P:3, 30. 01. 2022 18:20, ZAH



Foto: SpC-Vatican


Vatikán 30. januára (RV) „Pán žiada otvorenú myseľ a jednoduché srdce“. Pre to, aby sme ho stretli, je potrebná ochota a pokora. Brzdou je naopak strnulosť a uzavretosť voči jeho prekvapeniam. O tomto hovoril pápež František v nedeľu 30. januára pri modlitbe Anjel Pána. V príhovore z okna Apoštolského paláca pripomenul dnešný Svetový deň chorých na lepru, pozdravil saleziánov, ktorí budú zajtra sláviť sviatok svojho zakladateľa a zablahoželal národom, ktoré budú onedlho vítať Čínsky nový rok.

Svätý Otec pozdravil i deti Talianskej katolíckej akcie z Rímskej diecézy, ktoré dnes prišli na Vatikánske námestie pri príležitosti záveru ich každoročnej akcie s názvom „Karavána pokoja“. Na znak nádeje vypustili do neba množstvo farebných balónikov.

V súvislosti s dnešným Svetovým dňom chorých na lepru pápež povedal: 

„Vyjadrujem svoju blízkosť tým, ktorí trpia touto chorobou, a pevne dúfam, že im nebude chýbať duchovná podpora a zdravotná starostlivosť. Je nevyhnutné pracovať spoločne na plnej integrácii týchto ľudí a na prekonaní akejkoľvek diskriminácie spojenej s chorobou, ktorá, žiaľ, stále postihuje mnohých, osobitne v tých najviac znevýhodnených sociálnych prostrediach.“

V Číne i v mnohých krajinách juhovýchodnej Ázie sa bude 1. februára sláviť Lunárny nový rok, pripomenul Svätý Otec a pridal svoje blahoprianie:

„Pozajtra, 1. februára, sa na celom Ďalekom východe, ako aj v rôznych častiach sveta, bude oslavovať Lunárny nový rok. Pri tejto príležitosti vyjadrujem svoj pozdrav a želanie, aby sa v novom roku všetci tešili z pokoja, zdravia a pokojného a bezpečného života. Aké je to krásne, keď si rodiny nájdu príležitosť stretnúť sa a prežiť chvíle lásky a radosti! Mnohé rodiny sa tento rok, žiaľ, nebudú môcť stretnúť kvôli pandémii. Dúfam, že sa nám čoskoro podarí prekonať túto skúšku. Nakoniec verím, že vďaka dobrej vôli jednotlivcov a solidarite národov bude celá ľudská rodina schopná s novou dynamikou dosiahnuť ciele materiálneho a duchovného blaha.“

Pápež nezabudol ani na zajtrajší sviatok sv. Jána Bosca, zakladateľa saleziánov:

„V predvečer sviatku svätého Jána Bosca by som chcel pozdraviť saleziánov a saleziánky, ktorí v Cirkvi konajú toľko dobra. Sledoval som omšu, ktorú v Sanktuáriu Panny Márie Pomocnice kresťanov [v Turíne] celebroval hlavný rektor Ángel Fernández Artime, modlil som sa s ním za všetkých. Myslime na tohto veľkého svätca, otca a učiteľa mládeže. Nezatvoril sa do sakristie, nezatvoril sa do svojich záležitostí. Vyšiel do ulíc hľadať mladých ľudí s kreativitou, ktorá bola jeho charakteristickým znakom. Všetko najlepšie všetkým saleziánom!“

Plné znenie príhovoru Svätého Otca pred Anjel Pána:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnej liturgii evanjelium hovorí o Ježišovom prvom kázaní v jeho rodnom Nazarete. Výsledok je trpký: namiesto prijatia podpory Ježiš nachádza nepochopenie a aj nevraživosť (porov. Lk 4, 21-30). Jeho rodáci chceli skôr zázraky, zázračné znamenia než slovo pravdy. Tie Pán nekoná a tak ho odmietajú, lebo ho vraj poznajú už od detstva: je to Jozefov syn (porov. v. 22) atď. Ježiš teda vyslovuje vetu, ktorá sa stala navždy povestnou: «Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti» (v. 24).

Tieto slová ukazujú, že neúspech nebol pre Ježiša úplne neočakávaný. Poznal svojich ľudí, ich srdce, vedel, aké riziko podstupuje, počítal s odmietnutím. Môžeme si teda položiť otázku: ak tomu bolo tak, ak predvídal neúspech, prečo, i napriek tomu ide do svojho mesta? Prečo robiť dobro ľuďom, ktorí ťa nechcú prijať? Je to otázka, ktorú si často kladieme aj my. Je to však otázka, ktorá nám pomáha lepšie pochopiť Boha. On tvárou v tvár našej uzavretosti necúva:  

nebrzdí svoju lásku. Zoči-voči našej uzavretosti ide ďalej. Odraz toho vidíme v tých rodičoch, ktorí si uvedomujú nevďačnosť svojich detí, no neprestávajú ich preto milovať a robiť im dobre. Boh je taký, ale na oveľa vyššej úrovni. A dnes vyzýva aj nás, aby sme verili v dobro, aby sme pri konaní dobra nenechali nič napospas.

V tom, čo sa odohralo v Nazarete, však nachádzame aj niečo iné: nepriateľstvo voči Ježišovi zo strany „jeho vlastných“ nás provokuje: oni neboli prívetiví, a my? Aby sme si to overili, pozrime sa na modely prijatia, ktoré dnes Ježiš navrhuje svojim krajanom i nám. Sú to dvaja cudzinci: vdova zo Sarepty v Sidone a Sýrčan Náman. Obaja prijali prorokov: ona Eliáša a on Elizea. Nebolo to však ľahké prijatie, prešlo skúškami. Vdova pohostila Eliáša i napriek hladomoru a tomu, že prorok bol prenasledovaný (porov. 1 Kr 17,7-16), bol politicko-nábožensky prenasledovanou osobou. Na druhej strane Náman, napriek tomu, že bol človekom s vysokým postavením, prijal žiadosť proroka Elizea, ktorá ho viedla k tomu, aby sa pokoril a sedemkrát sa okúpal v rieke (porov. 2 Kr 5,1-14), akoby bol len akýmsi nevedomým dieťaťom. Vdova a Náman skrátka prijímali prostredníctvom ochoty a pokory. Spôsob, ako prijať Boha, je vždy: byť ochotní, prijať ho a byť pokorní. Tadiaľto prechádza viera: ochota a pokora. Vdova a Náman neodmietli Božie cesty a jeho prorokov; boli poddajní, nie strnulí a uzavretí.

Bratia a sestry, aj Ježiš ide cestou prorokov: predstavuje sa tak, ako by sme to od neho nečakali. Nenájdu ho tí, ktorí hľadajú zázraky, - ak hľadáme zázraky, Ježiša nenájdeme – ani tí, ktorí hľadajú nové pocity, osobitné vnútorné zážitky, divné veci; ktorí hľadajú vieru založenú na moci a na vonkajších znameniach. To nie, nenájdu ho. Namiesto toho, nachádzajú ho jedine tí, ktorí prijímajú jeho spôsoby a výzvy bez sťažností, bez podozrievania, bez kritiky a zamračených tvárí. Inými slovami, Ježiš ťa žiada, aby si ho prijal v každodennej realite, ktorú prežívaš; v dnešnej Cirkvi, takej aká je; v tom, koho máš každý deň nablízku; v konkrétnosti núdznych ľudí, v problémoch tvojej rodiny, v rodičoch, deťoch, starých rodičoch, tam treba prijať Boha. Tam sa nachádza a pozýva nás, aby sme sa očistili v rieke ochoty a v mnohých zdravých kúpeľoch pokory. K tomu, aby sme stretli Boha, aby sme sa ním nechali stretnúť, je potrebná pokora.

A my? Sme ústretoví, alebo sa podobáme jeho krajanom, ktorí si mysleli, že o ňom vedia všetko? „Ja som študoval teológiu, absolvoval som onen kurz katechéz... Viem o Ježišovi všetko!“ - Áno, ale ako obmedzene! Nerob sa hlúpym, nepoznáš Ježiša. Možno si po toľkých rokoch čo sme veriacimi myslíme, že Pána dobre poznáme, s našimi vlastnými predstavami a úsudkami, mnohokrát je to tak. Rizikom je, že si zvykneme, že si zvykneme na Ježiša. A ako si na neho zvykneme? Tak, že sa uzavrieme, že sa uzavrieme voči jeho novostiam, voči momentu, keď klope na naše dvere a hovorí nám niečo nové, keď chce vstúpiť k nám. Musíme vyjsť z tejto zafixovanosti v našich postojoch. Pán žiada otvorenú myseľ a jednoduché srdce. A keď má človek otvorenú myseľ, jednoduché srdce, má schopnosť prekvapiť sa, žasnúť. Pán nás vždy prekvapuje, toto je krása stretnutia s Ježišom. Nech nám Panna Mária, vzor pokory a otvorenosti, ukáže cestu, ako prijať Ježiša.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) 





( TK KBS, RV, zk; rp ) 20220130003   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Svetové stretnutie rodín

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus

  ::Pomoc utečencom::
Pomoc s ubytovaním