Vatikán 27. januára (RV) Pri stretnutí so sudcami Rímskej róty pri príležitosti začiatku nového tzv. súdneho roka pápež František zdôraznil v procesoch skúmania platnosti manželstva potrebu dôkladného načúvania. Sudca sa podľa jeho slov musí vyhnúť „legalistickému pelagianizmu“ a „sebareferenčnému vnímaniu zákona“.

Svätý Otec prijal členov tribunálu Rímskej róty na osobitnej audiencii vo štvrtok 27. januára.V mene všetkých sudcov pápeža pozdravil dekan Rímskej róty Mons. Alejandro Arellano Cedillo, ktorý je vo funkcii od marca minulého roka.

Pri tohtoročnom stretnutí so sudcami, ktorí sa zaoberajú manželskými kauzami, čiže preskúmavaním platnosti cirkevne uzavretého manželstva, Svätý Otec pripomenul kontext aktuálneho Roka rodiny Amoris laetitia a tiež kontext synodálneho procesu. Vo svojom príhovore sa zamyslel nad aspektmi synodality v jednotlivých fázach činnosti sudcov Rímskej róty, počnúc od prípravného skúmania situácie až po vynesenie rozsudku. Synodalita si žiada v prvom rade spoločné kráčanie k spoločnému cieľu:

„Prekonaním skresleného pohľadu na manželské prípady, akoby sa týkali len subjektívnych záujmov, je potrebné znovu objaviť, že všetci účastníci procesu sú povolaní prispieť k identickému cieľu, a to osvetliť pravdu o konkrétnom zväzku medzi mužom a ženou a dospieť k záveru, či medzi nimi existuje alebo neexistuje skutočné manželstvo.“

Pápež František v práci sudcov zdôraznil potrebu neustáleho praktizovania postoja načúvania:

„Tak ako v iných oblastiach pastorácie, aj v súdnej činnosti je potrebné podporovať kultúru počúvania, ktorá je predpokladom kultúry stretnutia. Preto sú štandardné odpovede na konkrétne problémy jednotlivých osôb škodlivé. Každý človek so svojou skúsenosťou, často poznačenou bolesťou, predstavuje pre cirkevného sudcu konkrétnu "existenciálnu perifériu", z ktorej musí vychádzať každá súdna pastoračná činnosť.“

V práci sudcu nesmie chýbať „pastoračné srdce, duch lásky a porozumenia voči osobám, ktoré trpia zlyhaním ich manželského života“, pripomenul Svätý Otec:

„Aby sme si takýto štýl osvojili, je potrebné vyhnúť sa slepej uličke "juridicizmu" – čo je istá forma legalistického pelagianizmu, a toto nie je katolícke –, čiže [je potrebné vyhnúť sa] sebareferenčnému vnímaniu zákona. Zákon a rozsudok sú vždy v službe pravdy, spravodlivosti a evanjeliovej cnosti lásky.” 

„Výsledkom tejto cesty je rozsudok, ovocie starostlivého rozlišovania, ktoré vedie k autoritatívnemu slovu pravdy o prežitej osobnej skúsenosti, čím sa dajú na svetlo cesty, ktoré sa odtiaľ môžu otvoriť. Rozsudok preto musí byť pre zúčastnené osoby zrozumiteľný: len tak sa stane momentom osobitného významu na ich ľudskej a kresťanskej ceste.“

Stretnutie s Rímskou rótou, ktorej sudcom je aj slovenský dominikán páter Konštanc Miroslav Adam, zakončil pápež František silným povzbudením k modlitbe, ktorá musí sudcu sprevádzať pri každej jeho činnosti, „aby mu Pán bol nablízku, a aj aby poznal Pánovo srdce, ktoré spoznávame v modlitbe“.