Ukrajina 25. januára (TK KBS) Mons. Visvaldas Kulbokas v rozhovore pre vatikánske médiá hovorí o krízovej situácii na Ukrajine, nad ktorou sa vznáša prízrak konfliktu. Ľudia sú Františkovi vďační, "vedomie, že nie sú sami a zabudnutí, je pre nich veľkou pomocou".

Teraz je čas na diplomaciu, ktorá sa snaží pri rokovacom stole zmierniť drámu, ktorá by nastala, keby hovorili zbrane. Zatiaľ čo sa Západ a Rusko snažia urovnať krízu, ktorá trvá už niekoľko rokov, od konfliktu "nízkej intenzity", ako ho definujú analytici, ktorý vypukol v roku 2014 na východe Ukrajiny, až po súčasný vojnový vietor, pre ukrajinské obyvateľstvo sú to hodiny napätia a vyčkávania. "Riziko možnej eskalácie konfliktu je prežívané s odvahou," poznamenáva apoštolský nuncius v krajine, arcibiskup Visvaldas Kulbokas. Vatikánskym médiám povedal, že ho potešila blízkosť, ktorú František opäť prejavil v nedeľu po modlitbe Anjel Pána.

Ako bola pápežova výzva prijatá na Ukrajine?

Pápež František je tu na Ukrajine jednou z náboženských osobností, ktorú si miestni obyvatelia najviac vážia, takže táto pápežova výzva po nedeľnej modlitbe Anjel Pána bola okamžite prijatá ako veľmi dôležitá správa, ktorá povznáša srdce, vyjadruje blízkosť a solidaritu. V ťažkých chvíľach, ako sú tie na Ukrajine, je vedomie, že nie ste sami a zabudnutí, už veľkou pomocou.

Ako je vnímaná klíma medzi obyvateľmi?

V tomto období mojej misie nuncia je tu vojna, ktorá trvá už osem rokov vo východných oblastiach krajiny a určite priniesla mnoho problémov - sú ľudia, ktorí stratili svojich blízkych, a osobne som sa stretol s niekoľkými ľuďmi, ktorí boli ťažko zasiahnutí - sú ľudia, ktorí stratili zdravie, domov, prácu, ale to všetko Ukrajincov tvárou v tvár ťažkostiam posilnilo. Riziko možného zhoršenia konfliktu prežívajú s väčšou odvahou. Panujú tu obavy, ale zároveň som zaznamenal veľkú lásku k vlasti a tiež veľké rozhodnutie prispieť svojim dielom, pokiaľ nastanú problémy. Ako mnohí vedia, žijú tu rodení Ukrajinci, sú regióny s prevahou ruštiny alebo iné, kde je významne zastúpená poľština, ale v tomto mesiaci som mohol oceniť lásku zo strany všetkých. Nehovorím, že neexistujú žiadne problémy, ale všeobecne sa zdá, že konflikt zvýšil súdržnosť v celej krajine.

Ako túto situáciu prežíva miestna cirkev?

Odpovedám hlavne s ohľadom na katolíkov na Ukrajine, ale sú tam aj pravoslávne cirkvi a ďalšie cirkvi. Ako vieme, v gréckokatolíckych cirkvách a tiež v katolíckych cirkvách latinského obradu sa od roku 2014, keď konflikt začal, pri všetkých eucharistických slávnostiach a tiež v iných modlitebných momentoch vždy koná modlitba za mier. V posledných týždňoch je modlitba za mier ešte prítomnejšia, silnejšia, a to najmä v stredu 26. januára na pozvanie pápeža Františka a v spojení s ním a so všetkými ľuďmi dobrej vôle.

Aký význam má v tomto čase modlitba za ukrajinský ľud?

Túto otázku som si položil mnohokrát a dospel som k záveru, že musíme brať do úvahy predovšetkým naše povolanie ako veriacich v Krista a naše povolanie ako ľudských bytostí. Ako sme videli, aj pápež František vo svojej výzve z minulej nedele zdôraznil, že nie sme hodní nazývať sa mužmi a ženami, pokiaľ nepovažujeme druhých za svojich bratov a sestry. Prorok Izaiáš povedal: Boh nevypočuje vašu modlitbu, pokiaľ sa neobrátite, ak nebudete žiť spravodlivosťou, ak nebudete žiť milosrdenstvom. Preto túto modlitbu, ktorú prežívame, prežívame za mier, ale zmyslom tejto modlitby je predovšetkým to, aby sme sa obrátili, aby sme žili vernosť Bohu a žili bratstvo a milosrdenstvo voči všetkým, s pokorou, s odvahou, s tvorivosťou, aby sme povedali Pánovi: Teraz zverujem všetko do tvojich rúk.