[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 29. 06. 2022   Meniny má Peter a Pavol; Petra      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  jún  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930   

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež Kongregácii pre náuku viery: Práve rozlišovanie robí synodu skutočnou
P:3, 21. 01. 2022 18:35, ZAH



Pápež na stretnutí s Kongregáciou pre náuku viery

Foto: SpC-Vatican


Vatikán 21. januára (RV) V piatok 21. januára prijal pápež František účastníkov plenárneho zhromaždenia Kongregácie pre náuku viery, ktorej prefektom je kardinál Luis Francisco Ladaria Ferrer SJ. Pri stretnutí sa zameral na tri ústredné témy: ľudská dôstojnosť, praktizovanie rozlišovania a kľúčová úloha viery.

„Opakujem moju vďačnosť za vašu cennú službu univerzálnej Cirkvi pri podpore a ochrane integrity katolíckej náuky o viere a morálke. Plodnej integrity.“ Týmito slovami na úvod poďakoval pápež František Kongregácii pre náuku viery.

Brániť ľudskú dôstojnosť „vhod či nevhod“

V príhovore k vyše šesťdesiatim prítomným sa zameral najprv na dôstojnosť ľudskej osoby, ktorú Cirkev hlásala od počiatku svojho poslania:

„Prvé slovo: dôstojnosť. Ako som napísal na začiatku encykliky Fratelli tutti, veľmi si želám, «aby sme v tomto čase, ktorý je nám daný na život, uznávajúc dôstojnosť každej ľudskej osoby, dokázali vo všetkých prebudiť celosvetovú túžbu po bratstve» (č. 8). Ak je bratstvo cieľom, ktorý Stvoriteľ určil ľudstvu v jeho kráčaní, hlavnou cestou zostáva uznanie dôstojnosti každej ľudskej osoby.

V našej dobe, ktorá je poznačená mnohými sociálnymi, politickými a dokonca aj zdravotnými napätiami, však rastie pokušenie považovať druhého za cudzinca alebo nepriateľa a upierať mu skutočnú dôstojnosť. Preto sme najmä v tomto období povolaní, aby sme «vhod i nevhod» (2 Tim 4,2) pripomínali a verne nasledovali dvetisíc rokov staré učenie Cirkvi, že dôstojnosť každej ľudskej bytosti je vnútornou danosťou a platí od okamihu počatia až po prirodzenú smrť. Práve potvrdenie takejto dôstojnosti je nevyhnutným predpokladom ochrany osobnej a spoločenskej existencie a tiež nevyhnutnou podmienkou realizácie bratstva a sociálneho priateľstva medzi všetkými národmi zeme.

Cirkev od samého začiatku svojho poslania vždy hlásala a podporovala nedotknuteľnú hodnotu ľudskej dôstojnosti. Človek je v skutočnosti majstrovským dielom stvorenia: Boh ho chce a miluje ako partnera jeho večných plánov, a pre jeho spásu Ježiš obetoval svoj život až tak, že zomrel na kríži za každého človeka, za každého z nás.

Ďakujem vám preto za reflexiu, ktorú ste rozbehli ohľadom hodnoty ľudskej dôstojnosti, berúc do úvahy výzvy, ktoré v tejto súvislosti kladie súčasná realita.“

Umenie rozlišovania

V druhom bode pápež venoval pozornosť umeniu rozlišovania, nevyhnutne potrebnému pre prácu Kongregácie pre náuku viery, a to aj v boji Cirkvi proti zneužívaniu maloletých.

„Druhým slovom je rozlišovanie. Dnes sa od veriacich čoraz častejšie žiada umenie rozlišovania. V tej zmene epochy, ktorou prechádzame sú na jednej strane veriaci konfrontovaní s celkom novými a zložitými otázkami, na druhej strane narastá potreba spirituality, čo sa nie vždy deje s odkazom na evanjelium. Nezriedka sa tak stane, že sa stretneme s údajnými nadprirodzenými javmi, ohľadom ktorých musí Boží ľud dostať bezpečné a solídne usmernenia.

Vykonávanie rozlišovania nevyhnutne nachádza uplatnenie v boji proti zneužívaniu každého druhu. Cirkev s Božou pomocou pokračuje s pevnou rozhodnosťou vo svojom úsilí priniesť spravodlivosť obetiam zneužívania zo strany svojich členov, pričom s osobitnou starostlivosťou a prísnosťou uplatňuje stanovené kánonické právne predpisy. V tomto svetle som nedávno aktualizoval Normy o trestných činoch vyhradených Kongregácii pre náuku viery, s úmyslom, aby bola činnosť justície dôraznejšia. Tá sama osebe nemôže stačiť na zamedzenie tohto fenoménu, ale predstavuje nevyhnutný krok na prinavrátenie spravodlivosti, nápravu pohoršenia a polepšenie páchateľa.

Podobné úsilie rozlišovania sa prejavuje aj v ďalšej oblasti, ktorou sa denne zaoberáte: rozviazanie manželského zväzku „in favorem fidei“. Keď Cirkev na základe petrovskej moci udeľuje rozviazanie nesviatostného manželského zväzku, nejde len o to, aby sa kánonicky ukončilo nejaké manželstvo, ktoré už fakticky zlyhalo, ale v skutočnosti týmto výsostne pastoračným aktom vždy zamýšľam podporovať katolícku vieru – in favorem fidei! – v novom zväzku a v rodine, ktorej jadrom bude to nové manželstvo.“

Svätý Otec v súvislosti s praxou rozlišovania poukázal aj na synodálny proces, v ktorom je v súčasnosti Cirkev ponorená:

„Tiež by som sa tu chcel zamerať na potrebu rozlišovania v synodálnom procese. Niektorí ľudia si možno myslia, že synodálny proces spočíva v tom, že každého vypočujeme, urobíme prieskum a spočítame výsledky. Toľko hlasov, toľko hlasov, toľko hlasov... Nie. Synodálna cesta bez rozlišovania nie je synodálnou cestou. Na synodálnej ceste je potrebné neustále rozlišovať názory, pohľady, úvahy. Nemožno ísť synodálnou cestou bez rozlišovania. Práve toto rozlišovanie urobí zo synody skutočnú synodu, v ktorej je – povedzme to tak – najdôležitejšou postavou Duch Svätý, a nie akýsi parlament alebo prieskum názorov, ktorý môžu robiť médiá. Preto podčiarkujem: rozlišovanie je v synodálnom procese dôležité.“

Rýdza viera, akú chce Pán

 

Napokon Svätý Otec František v príhovore prešiel k téme samotnej viery, ktorú má práve Kongregácia pre náuku viery vo svojom poslaní chrániť, ale aj podporovať. Prítomných povzbudil, aby vo svojej činnosti „spolupracovali s Duchom Svätým“:

„Posledným slovom je viera. Vaša kongregácia je povolaná nielen brániť, ale aj podporovať vieru. Bez viery by sa prítomnosť veriacich vo svete zredukovala na humanitárnu agentúru. Viera musí byť stredobodom života a konania každého pokrsteného. A to nie všeobecná alebo nejasná viera, ako rozriedené víno, ktoré stráca na hodnote, ale viera rýdza, jadrná, akú chce Pán, keď hovorí učeníkom: «Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko...». (Lk 17,6). Preto nikdy nesmieme zabúdať, že «viera, ktorá nás nestavia do krízy, je vierou v kríze; viera, ktorá nás nenúti rásť, je vierou, ktorá musí rásť; viera, ktorá na nás nedolieha otázkami, je vierou, nad ktorou si musíme klásť otázku; viera, ktorá nami nehýbe, je vierou, ktorú je nutné rozhýbať; viera, ktorá nami nezatrasie, je vierou, ktorou treba zatriasť» (Príhovor Rímskej kúrii, 21. dec. 2017).

Neuspokojme sa s vlažnou, zvykovou, učebnicovou vierou. Spolupracujme s Duchom Svätým a spolupracujme navzájom, aby oheň, ktorý Ježiš priniesol na svet, naďalej horel a zapaľoval srdcia všetkých.“



( TK KBS, RV, mh, jb; rp ) 20220121041   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]

  Kontakty


Kонтакти для духовної допомоги та підтримки


  Top témy
Všetky

Svetové stretnutie rodín

Vojna na Ukrajine

Synoda 2021-23

Rok Amoris Laetitia
Koronavírus

  ::Pomoc utečencom::
Pomoc s ubytovaním