Vatikán 2. januára (RV) „Drahí bratia a sestry, na začiatku nového roka želám všetkým pokoj, ktorý je súhrnom všetkého dobra. Pokoj!“ Týmito slovami sa prihovoril Svätý Otec 1. januára na poludnie veriacim zhromaždeným na Námestí sv. Petra. V deň, keď sa slávi 55. svetový deň pokoja, bolo medzi nimi vidno pútače s názvami krajín a oblastí trpiacich vojnou a násilím.

Pápež František pripomenul hlavnú myšlienku svojho novoročného posolstva a tiež osobnosť iniciátora tejto tradície:

„Dnes je Svetový deň pokoja, ktorý vyhlásil svätý Pavol VI. v roku 1968. V tohtoročnom posolstve som zdôraznil, že mier sa buduje prostredníctvom dialógu medzi generáciami, vzdelávania a práce. Bez týchto troch prvkov chýbajú základy. Som vďačný za všetky iniciatívy, ktoré boli pri príležitosti tohto dňa vyvinuté na celom svete.“

Osobitným spôsobom pápež poďakoval Cirkvi v Taliansku za usporiadanie modlitbovej vigílie na tento úmysel v katedrále v Savone  a srdečne pozdravil účastníkov podujatia komunity Sant’Egidio, zorganizovaného v spolupráci s diecézami a farnosťami s názvom „Pokoj vo všetkých krajinách“.

Svätý Otec vyslovil pozdrav prezidentovi Talianskej republiky Sergiovi Mattarellovi s ubezpečením o svojich modlitbách za neho a za taliansky ľud.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

1. januára 2022

Drahí bratia a sestry, dobrý deň! Šťastlivý nový rok!

Začíname nový rok tým, že ho zverujeme Márii, Božej Matke. Hovorí o nej evanjelium dnešnej liturgie, ktoré nás opäť privádza k očareniu jasličkami. Pastieri sa bez meškania vyberú k jaskyni, a čo tam nájdu? Nájdu - hovorí text – „Máriu a Jozefa i dieťa uložené v jasliach“ (Lk 2,16). Zastavme sa pri tejto scéne a predstavme si Máriu, ktorá ako nežná a starostlivá matka práve uložila Ježiša do jasieľ. V tomto ukladaní môžeme vidieť dar venovaný nám: Panna Mária si nenecháva svojho Syna pre seba, ale predstavuje nám ho; nedrží ho len v náručí, ale kladie ho, aby nás pozvala pozrieť sa na neho, prijať ho a klaňať sa mu. Toto je Máriino materstvo: narodeného Syna ponúka nám všetkým. Vždy Syna dáva, ukazuje na Syna, nikdy si Syna neponecháva ako niečo svoje, nie. A tak to bolo počas celého Ježišovho života.

A tým, že nám ho kladie pred oči, bez jediného slova, dáva nám úžasné posolstvo: Boh je blízko, na dosah. Neprichádza s mocou toho, kto chce, aby sa ho báli, ale s krehkosťou toho, kto žiada, aby ho milovali; nesúdi z výšky nejakého trónu, ale pozerá na nás zdola ako brat, ba ako syn. Narodil sa malý a chudobný, aby sa nikto viac nemusel za seba hanbiť: práve vtedy, keď zakúšame svoju slabosť a krehkosť, môžeme Boha pocítiť ešte bližšie, pretože sa nám takto predstavil, slabý a krehký. Je to Boh-dieťa, ktorý sa narodil, aby nikoho nevylúčil. Aby nám všetkým dal stať sa bratmi a sestrami.

Takže je to tu: nový rok sa začína s Bohom, ktorý nás v náručí Matky a uložený v jasliach nežne povzbudzuje. Potrebujeme toto povzbudenie. Ešte stále žijeme v neistých a ťažkých časoch kvôli pandémii. Mnohí sú ustráchaní z budúcnosti a zaťažení sociálnymi situáciami, osobnými problémami, nebezpečenstvami vyplývajúcimi z ekologickej krízy, z nespravodlivostí a ekonomickej nerovnováhy na celej planéte. Pri pohľade na Máriu, ktorá drží v náručí svojho Syna, myslím na mladé matky a ich deti, ktoré utekajú pred vojnami a hladom alebo čakajú v utečeneckých táboroch. Je ich toľko! A keď rozjímavo hľadíme na Máriu, ktorá ukladá Ježiša do jasieľ a dáva ho k dispozícii všetkým, pamätajme, že svet sa zmení a život každého z nás sa zlepší len vtedy, ak sa dáme k dispozícii druhým a nebudeme čakať, kým to začnú robiť oni. Ak sa staneme remeselníkmi bratstva, budeme môcť pretkať vlákna sveta rozorvaného vojnou a násilím.

Dnes sa slávi Svetový deň pokoja. Pokoj „je darom zhora a zároveň ovocím spoločného záväzku“ (Posolstvo k 55. svetovému dňu pokoja, 1). Je to dar zhora: musíme si ho vyprosovať od Ježiša, pretože sami ho nedokážeme uchovať. Pokoj môžeme skutočne budovať len vtedy, ak ho máme v srdci, len ak ho prijímame od Kniežaťa pokoja. Pokoj je však aj naším záväzkom: žiada si urobiť prvý krok, žiada si konkrétne skutky. Buduje sa pozornosťou k tým najposlednejším, podporou spravodlivosti, odvahou odpustenia, ktoré hasí oheň nenávisti. A tiež potrebuje pozitívny pohľad: aby sme vždy hľadeli – tak v Cirkvi ako v spoločnosti – nie na zlo, ktoré nás rozdeľuje, ale na dobro, ktoré nás môže spájať! Netreba byť skleslými a sťažovať sa, ale vyhrnúť si rukávy a budovať pokoj. Nech Matka Božia, Kráľovná pokoja, na začiatku tohto roka vyprosí svornosť našim srdciam a celému svetu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)