Spišská Kapitula 23. decembra (TK KBS) V týchto dňoch si spomíname viac ako inokedy (17. 12. 1908 - 113. výročie narodenia , 30. výročie 21. 12. 1991 – úmrtie, 26. 12. by mal meniny) na p. prof. Štefana Šmálika. Štefan Šmálik bol kňaz, pedagóg, historik a väzeň pre vieru.
Narodil sa 17. decembera 1908 v Šuňave a zomrel 21. december 1991 v Oravskom Bielom Potoku. Pochádzal zo stredne majetnej gazdovskej rodiny, požehnanej 5 deťmi. Jeho otec, aby umožnil svojej rodine lepší život, musel odísť za prácou do Ameriky, kde strávil 7 rokov. Po vychodení 6 tried ľudovej školy, z ktorých 4 triedy boli ešte maďarské, rok pomáhal rodičom na gazdovstve, kým mu umožnili splnenie jeho túžby, študovať na gymnázium do Levoče. Keď sa v roku 1923 jeho rodičia presťahovali do obce Smižany blízko Spišskej Novej Vsi, prestúpil do tamojšieho gymnázia, kde absolvoval 3. – 5. ročník. V tej dobe sa plne prebudil jeho záujem o históriu.
V roku 1926 získal štipendium na štúdium vo Francúzsku, na lýceum do Dijonu, kde skončil strednú školu s maturitou. V roku 1929 sa vrátil domov. Keďže medzičasom sa v ňom utvrdilo kňazské povolanie, vstúpil do seminára v Spišskej Kapitule. Dňa 28. januára 1934 sa stal sa kňazom.
Šmálik bol vysoko vzdelaným človekom nesmiernej morálnej sily. Bol nesmierne pracovitý a všade sa angažoval. Všade priniesol nového ducha, všade podnietil svojich veriacich k činnému kresťanskému životu. Zvláštnu pozornosť venoval najmä mládeži. Práca s mládežou sa mu stala aj osudnou. Jeho prvou kaplánskou stanicou bol Tvrdošín (1934 – 1937). Zorganizoval tu Orla, voľné chvíle trávil v mestskom archíve a napísal Pokusný náčrt dejín Tvrdošína, ktorý publikoval v časopise.
V rokoch 1937 – 1938 bol kaplánom v Liptovskom sv. Mikuláši. Ako farár začínal v Hybiach, kde prežil roky 1938 – 1946. Veľmi dobre vychádzal s evanjelickými spolubratmi. V obci zorganizoval dve misie, postavil faru v obci Východná, dievčatá učil gregorián a keď po prechode frontu bolo treba učiť ruštinu v škole, ktorú nik neovládal, on sa stal jej prvým učiteľom.
Šmálik prešiel v roku 1946 do Bratislavy, aby sa tam mohol plne venovať akademickej mládeži. V septembri sa stal učiteľom náboženstva na I. štátnom gymnáziu v Bratislave. Zapísal sa na Filozofickú fakultu UK a študoval ruštinu. Podarilo sa mu absolvovať 6 semestrov.
Po zbavení profesúry pre jeho veľký vplyv na študentov, v auguste 1950 prevzal správu kostola sv. Ladislava a naďalej prednášal univerzitnej mládeži. Zatknutý bol 28. septembra 1951 a po troch rokoch vyšetrovacej väzby bol 24.-30.apríla 1954 súdený spolu s ďalšími, tzv. záškodníckou skupinou vatikánskej katolíckej stolice. Bol obvinený z vyzvedačstva a velezrady a odsúdený na 13 rokov väzenia.
Až po 11 rokoch mu bola udelená amnestia prezidentom Novotným. Vo väzniciach bol v Ruzyni, Bratislave, Mirove, Jáchymove, Leopoldove, Valdiciach. Po vyjdení z väzenia bola zamietnutá jeho žiadosť pracovať v pastorácii, preto musel pracovať v spišskonovoveskom mlyne ako pomocný skladník.
V roku 1965 sa stal kaplánom v Spišskom Podhradí. Stal sa systematickým a dlhoročným spolupracovníkom Katolíckych novín, v ktorých uverejňoval mnoho článkov z dejín Cirkvi, životopisy svätých a pod. V roku 1966 sa stal farárom v Liptovskom Trnovci. V roku 1971 sa stal farárom v Tvrdošíne. Tu intenzívne pracoval na svojom životnom diele, na cirkevných dejinách, ktoré chápal ako putovanie božieho ľudu v 49 pokoleniach. Prvýkrát ich uverejnil samizdatom už v roku 1968, druhýkrát po podstatnom rozšírení a doplnení v roku 1988.
Všímal osudy slovenskej cirkvi počas 40-ročného pôstu, ako to on nazval. Venoval dejinám Tvrdošína. V roku 1983 ho preložili na malú farnosť v Oravskom Bielom Potoku. Prekladal diela katolíckych autorov z francúzštiny, pomáhal prekladať latinské texty, pracoval na monografiách oravských farností. Vrcholom jeho historickej aktivity bolo vypracovanie téz slovenských dejín. V rámci biskupstva sa stal prosynodálnym examinátorom a členom liturgickej komisie. Výsledkom jeho neutíchajúcej aktivity je vydanie prekladu knihy J. M. Lustigera: Zvolil som si Boha.
Štefan Šmálik sa už počas svojho prvého pôsobenia v Tvrdošíne začal zaoberať štúdiom histórie Oravy, bádal v oravských archívoch a prispieval do regionálnej tlače. Po prepustení z väzenia a návrate do pastorácie sa vrátil k literárnej činnosti. Venoval sa tiež histórii Veľkomoravskej ríše a činnosti Cyrila a Metoda.
Vydal 22 samostatných publikácií, preložil knihu Portrét Marty Robinovej od Jeana Guitana. Venoval sa tiež inventarizácii kapitulskej knižnice, pomáhal pri výskume keltskej mince, zorganizoval petíciu za prepustenie uväznených františkánov a verejne písal o problémoch, ktoré boli spojené s vyučovaním náboženstva. Zomrel 21. decembra 1991 v Oravskom Bielom Potoku, pochovaný je v Tvrdošíne. V roku 1992 bola na jeho počesť v Tvrdošíne zriadená Cirkevná základná škola Štefana Šmálika.
Zdroje: wikipedia.org; databazeknih.cz / Spracoval: Peter Matis
