Bratislava 23. decembra (TK KBS) Narodenie podľa tela nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista patrí medzi dvanásť veľkých sviatkov v Gréckokatolíckej cirkvi. Slávi sa 25. decembra, ale má aj predsviatok (od 20. decembra) a posviatok (do 31. decembra).
V rámci posviatku Kristovho narodenia gréckokatolíci slávia 26. decembra Zhromaždenie k presvätej Bohorodičke, 27. decembra Svätého apoštola, prvomučeníka a archidiakona Štefana a 29. decembra Sväté deti, ktoré dal Herodes povraždiť v judejskom Betleheme, aby zabil Krista. Od 25. do 31. decembra sa gréckokatolícki zdravia osobitným pozdravom, ktorý sa používa takmer výhradne v cirkevnej slovančine: Christós raždájestja! Odpoveď: Slavíte jehó! Po slovensky: Kristus sa rodí! Odpoveď: Oslavujte ho!
Obsahom sviatku je oslava vtelenia a telesného narodenia Ježiša Krista. Boží Syn prijal ľudskú prirodzenosť a stal sa človekom, aby skrze jeho sebaponíženie a neskôr smrť a vzkriesenie mohol človek mať účasť na Božom živote a byť zbožštený (theosis). Kristovo narodenie sa oslavuje v kontexte celého plánu spásy, takže v bohoslužobných textoch sa popri vtelení spomína aj Kristova vykupiteľská smrť a jeho vzkriesenie.
Na slávenie Kristovho narodenia sa gréckokatolíci pripravujú 40-dňovým obdobím nazývaným Filipovka. Od roku 1969, keď vatikánska Kongregácia pre východné cirkvi vydala dekrét, ktorým upravuje pôstnu disciplínu platnú pre gréckokatolíkov žijúcich na území bývalej Československej socialistickej republiky, gréckokatolíci nie sú povinní počas Filipovky dodržiavať ani pôst, ani zdržanlivosť, okrem zvyčajných piatkov a 24. decembra.
Počas dňa pred Kristovým narodením, teda 24. decembra, je predpísaný pre gréckokatolíkov prísny pôst až do večera. Ráno sa slávia kráľovské hodinky – cárske časy. Na nich sa čítajú žalmy a úryvky zo Starého i Nového zákona, ktoré predpovedajú alebo ohlasujú Kristovo narodenie. Vrchol kráľovských hodiniek predstavuje deviata hodinka s osobitným hymnom, ktorý vykresľuje vtelenie Božieho Syna ako začiatok jeho sebaponíženia, ktoré dosiahne vrchol na kríži a v hrobe.
Popoludní sa slávi veľká večiereň s liturgiou svätého Bazila Veľkého s ôsmimi starozákonnými čítaniami, ktoré sa vzťahujú na sviatok Kristovho narodenia. Po nich nasleduje čítanie z Listu Hebrejom o vrchole zjavenia Boha v Ježišovi Kristovi (1,1-2) a klasické vianočné evanjelium podľa Lukáša (2,1-20). Na konci božskej liturgie kňaz slávnostne príde do stredu chrámu k veľkej horiacej svieci, ktorá symbolizuje novonarodené Božie dieťa, a spolu s veriacimi zaspieva tropár a kondák sviatku Kristovho narodenia:
Tvoje narodenie, Kriste, Bože náš, prinieslo svetu svetlo múdrosti, lebo v ňom tí, čo slúžili hviezdam, boli hviezdou poučení, že sa majú klaňať tebe, Slnku spravodlivosti, a poznať teba z výšin východu. Pane, sláva tebe. Dnes Panna rodí večného Boha. Zem ako dar Neprístupnému ponúkla jaskyňu. Anjeli s pastiermi ho oslavujú. Mudrci s hviezdou k nemu putujú, lebo večný Boh z lásky k nám sa narodil ako Dieťa.
Večer sa slávi veľké povečerie s lítiou (požehnaním chleba, pšenice, vína a oleja). Niekde sa spolu s povečerím slávi hneď aj utiereň.
Na niektorých miestach u gréckokatolíkov sa rozšíril zvyk slúžiť „polnočnú liturgiu“ (často na úkor veľkého povečeria a utierne). Toto neodôvodnené napodobňovanie latinskej praxe v ostatných rokoch ustupuje. Eucharistická liturgia sviatku Kristovho narodenia, pri ktorej kňaz používa liturgický formulár svätého Jána Zlatoústeho, sa má sláviť 25. decembra predpoludním.
Zdroj: www.lumen.sk, Ján Krupa
