Vatikán 12. decembra (RV) Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána na Tretiu adventnú nedeľu 12. decembra pápež František pozval veriacich pripraviť sa na Vianoce konkrétnymi skutkami. Zdôraznil, že viera musí byť stelesnená v konkrétnom živote a navrhol zatelefonovať osamelému človeku, poslúžiť núdznym, urobiť krok k zmiereniu s blížnym, pristúpiť k spovedi.

Po udelení požehnania pápež František reagoval na núdzové situácie vo svete. Na prvom mieste uistil o svojej modlitbe za Ukrajinu:

„Chcel by som vás ubezpečiť o svojich modlitbách za drahú Ukrajinu, za všetky jej cirkvi a náboženské spoločenstvá a za všetkých jej obyvateľov, aby sa napätia okolo nej vyriešili prostredníctvom seriózneho medzinárodného dialógu a nie zbraňami. Veľmi ma zarmútila štatistika, ktorú som čítal, tá najnovšia: v tomto roku bolo vyrobených viac zbraní ako v minulom roku. Zbrane nie sú cesta. Nech tieto sviatky Narodenia Pána prinesú Ukrajine pokoj!“

Svoju solidaritu a blízkosť v modlitbe vyjadril Svätý Otec obetiam tornáda v americkom Kentucky.

V deň, keď národy Ameriky a Filipín oslavujú svoju patrónku Guadalupskú Pannu Máriu, pápež po španielsky („Viva la Virgen de Guadalupe!“) pozdravil ich veriacich so zástavami, ktorí sa na Námestí sv. Petra počas predpoludnia modlili ruženec.

Svätý Otec tiež zablahoželal Medzinárodnej katolíckej charite (Caritas internationalis) k 70 rokom jej činnosti. Osobitný pozdrav venoval deťom z rímskych farností a oratórií, ktoré si ako už tradične na 3. adventnú nedeľu prišli po požehnanie betlehemských figúrok Ježiška - „Bambinelli“.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

3. adventná nedeľa, 12. decembra 2021

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej Tretej adventnej nedele nám predstavuje rôzne skupiny ľudí - zástupy, mýtnikov a vojakov, ktorých sa dotklo kázanie Jána Krstiteľa, a tak sa ho pýtajú: „Čo máme robiť?“ (Lk 3,10).

Čo máme robiť? To je otázka, ktorú kladú. Pristavme sa pri nej. Ona nevyplýva z nejakého pocitu povinnosti. Skôr je to zo srdca, ktorého sa Pán dotkol, z nadšenia z jeho príchodu, takže sa spytujú: Čo máme robiť? Ján hovorí: „Pán je blízko.“ - „Čo máme robiť?“ Vezmime si príklad: predstavme si, že nás prichádza navštíviť milovaná osoba. Očakávame ju s radosťou, ba i s nedočkavosťou. Aby sme ju privítali tak ako treba, poupratujeme dom, pripravíme čo najlepší obed, možno aj darček... Skrátka, dáme si záležať. Tak je to s Pánom, radosť z jeho príchodu nás núti povedať si: Čo nám treba robiť? Boh však túto otázku posúva na vyššiu úroveň: Čo mám urobiť so svojím životom? K čomu som povolaný? Čo ma napĺňa?

Evanjelium nám touto otázkou pripomína niečo dôležité: život má pre nás úlohu. Život nie je bez zmyslu, nie je ponechaný na náhodu. Nie! Je to dar, ktorý nám zveruje Pán so slovami: objav, kto si, a pracuj na uskutočnení toho sna, ktorým je tvoj život! Každý z nás – nezabudnime na to – je poslaním, ktoré treba naplniť. Nebojme sa teda spýtať Pána: Čo mám robiť? Často mu opakujme túto otázku. Objavuje sa aj v Biblii: v Skutkoch apoštolov niektorí ľudia, keď počúvali Petra ohlasovať Ježišovo zmŕtvychvstanie, „bolesť im prenikla srdce a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: «Čo máme robiť»?“ (2,37).

Spytujme sa to aj my: Čo je dobré robiť pre mňa a pre bratov? Ako k tomu môžem prispieť? Ako môžem prispieť k dobru Cirkvi, k dobru spoločnosti? Adventné obdobie slúži práve na to: aby sme sa zastavili a položili si otázku, ako pripraviť Vianoce. Sme zaneprázdnení toľkými prípravami, darčekmi a vecami, ktoré ubiehajú, ale spytujme sa, čo máme robiť pre Ježiša a pre druhých! Čo máme robiť?

Po otázke „Čo máme robiť?“ nasledujú v evanjeliu odpovede Jána Krstiteľa, ktoré sú pre každú skupinu iné. Ján odporúča tým, ktorí majú dve tuniky, aby sa podelili s tými, ktorí nemajú žiadnu; mýtnikom, ktorí vyberajú dane, hovorí: „Nevymáhajte viac, ako vám určili!“ (Lk 3,13); a vojakom: „Nikoho netrápte a nikoho nezdierajte“ (v. 14).

Každému je adresované konkrétne slovo, ktoré sa týka reálnej situácie jeho života. To nám ponúka cennú lekciu: viera je stelesnená v konkrétnom živote. Nie je to abstraktná teória. Viera nie je nejaká abstraktná teória, zovšeobecnená teória, nie, viera sa dotýka tela a premieňa život každého. Zamyslime sa nad konkrétnosťou našej viery. Ja, moja viera: je to niečo abstraktné, alebo je konkrétna? Udržiavam si ju službou druhým, pomocou?

A tak si na záver položme otázku: Čo môžem konkrétne urobiť? V týchto predvianočných dňoch. Ako si môžem zastať svoju úlohu? Dajme si konkrétny záväzok, hoci aj malý, ktorý zodpovedá našej životnej situácii, a uskutočnime ho, aby sme sa pripravili na tieto Vianoce. Napríklad: môžem zatelefonovať tomu osamelému človeku, navštíviť toho a toho starého alebo chorého, niečím poslúžiť chudobnému, núdznemu. A ešte: možno musím požiadať o odpustenie, dať odpustenie, objasniť situáciu, vyrovnať dlh. Možno som zanedbával modlitbu a po dlhej dobe je čas prísť si po Pánovo odpustenie.

Bratia a sestry, nájdime niečo konkrétne a urobme to! Nech nám pomáha Panna Mária, v ktorej lone sa Boh stal telom.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)