Vatikán 11. decembra (RV) Od 8. decembra vstúpili do platnosti pápežom Františkom aktualizované Normy o trestných činoch vyhradených Kongregácii pre náuku viery. Týkajú sa previnení proti viere a osobitne závažných deliktov, zraňujúcich Cirkev. Ide o aktualizáciou noriem vydaných v roku 2001 Jánom Pavlom II. a upravených v roku 2010 Benediktom XVI.

V stručnosti si priblížme, v čom spočívajú úpravy a novinky aktualizovaného dokumentu.

Samotné trestné činy, na ktoré sa normy vzťahujú, zostávajú rovnaké. Po vykonaných zmenách boli normy na prvom mieste zosúladené so VI. knihou Kódexu kánonického práva promulgovanou v máji 2021: došlo k vzájomnému prispôsobeniu a začleneniu nových kánonov do noriem.

Po druhé, boli začlenené početné normatívne opatrenia rôzneho druhu, vydané najmä od roku 2016 až po súčasnosť - napríklad motu proprio Come una madre amorevole, motu proprio Vos estis lux mundi a dva reskripty z decembra 2019 - a zamerané na bezpečnejšiu a dôraznejšiu trestnoprávnu ochranu hlavných dobier Cirkvi: viery, posvätnosti sviatostí, života najslabších osôb, ktoré majú obmedzené prostriedky ochrany: maloletých a dospelých s obvyklým nedokonalým používaním rozumu.

Po tretie má aktualizácia noriem za cieľ zlepšiť trestné konanie Cirkvi v prípade trestných činov vyhradených Kongregácii, vrátane najzávažnejších trestných činov proti morálke a sláveniu sviatostí, a prispôsobiť prax normám z posledných rokov. Napríklad normy z roku 2010 dávali prednosť súdnemu konaniu a mimosúdne konanie - známe aj ako „administratívne“ - ponechávali ako výnimku. Teraz sa namiesto definovania jedného ako pravidla a druhého ako výnimky, hoci sa prvé uprednostňuje, do praxe sa uvádza aj druhé. Stala sa normou (a nie už len praxou) aj možnosť vydať dekrét o úradnom prepustení z klerického stavu, bez súdneho procesu, a to aj v prípadoch proti viere, ako je napríklad prípad kňaza, ktorý vstúpi do schizmatickej komunity, vyhýbajúc sa však súdnemu procesu.

Ako už bolo spomenuté, normy z roku 2021 nezavádzajú žiadne nové delikty vyhradené Kongregácii pre náuku viery a typológia deliktov zostáva nezmenená.

Zavedené zmeny sa týkajú najmä procesných aspektov, ktorých cieľom je objasniť a uľahčiť korektný priebeh trestného konania Cirkvi pre výkon spravodlivosti.

Nasleduje heslovitý súhrn najdôležitejších vykonaných úprav:

1. kánony boli aktualizované podľa VI. knihy CIC, ktorá nadobudla účinnosť 8. decembra 2021;

2. boli zapracované normatívne zmeny zavedené reskriptmi ex Audientia SS.mi z 3. a 6. decembra 2019;

3. jasnejšie sa rozlišuje medzi súdnym procesom (kán. 1721 CIC a kán. 1472 CCEO) a procedúrou per decretum extra iudicium (nazývanou aj „mimosúdna“: kán. 1342 § 1 a 1720 CIC a kán. 1486 CCEO), čo sa v predchádzajúcom texte nezdalo byť dostatočne zvýraznené;

4. ustanovuje sa možnosť postúpiť priamo na rozhodnutie pápeža vo veci prepustenia alebo pozbavenia klerického stavu spolu s dišpenzom od záväzku celibátu (a prípadne od rehoľných sľubov), aj prípady obzvlášť závažných deliktov contra fidem (čl. 2);

5. upravili sa lehoty na podanie odvolania po vydaní prvostupňového rozsudku (z jedného mesiaca na 60 dní), aby sa zjednotil súdny postup s mimosúdnym, keďže predchádzajúca právna úprava rozlišujúca lehoty často viedla k chybám, čo malo následné negatívne dôsledky na právo na obhajobu;

6. stanovuje sa potrebu patróna, ktorý pomáha obžalovanému vo fáze súdneho konania, čo je klauzula už zahrnutá v Pravidlách Kolégia pre skúmanie odvolaní vo veci delicta graviora (čl. 6), aby sa tak ešte viac zaručilo právo obžalovaného na obhajobu.